Daň z nehnuteľnosti má aj motivovať

Slovensko, 25. 3. 2010 (Verejná správa 6/2010)

Daň z nehnuteľnosti ako jedna z priamych majetkových daní je dôležitý fiškálny nástroj komunálnej politiky. Spolu s inými naznačuje, kadiaľ sa poberá miestny sociálny a hospodársky rozvoj. Preto aj minuloročný XIX. snem Únie miest Slovenska odporúčal mestským samosprávam uvážlivo určovať výšku dane z nehnuteľnosti a viac ju využívať na motiváciu lokálnych podnikateľských aktivít.

V roku 2010 sa sadzby daní z nehnuteľností v 84 okresných mestách a mestských častiach Bratislavy oproti minulému roku znížili v priemere o 0,71 percenta a dostali sa tak pod úroveň z roku 2008. Až 46 miest sadzby na tento rok nezmenilo vôbec a v ďalších 18 mestách miestne samosprávy upravili sadzby daní z nehnuteľností v priemere o menej ako jedno percento v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Šesť miest znížilo sadzby daní z nehnuteľností v priemere o viac ako jedno percento a v štrnástich slovenských mestách došlo k zvýšeniu sadzieb o viac ako jedno percento.

Stabilizačný trend

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností sú v porovnaní s rokom 2004, keď ich výšku určoval štát, približne dvojnásobne vyššie. Najprudšie vzrástli medzi rokmi 2004 a 2005, keď samosprávy prvýkrát mohli slobodne a podľa vlastného uváženia rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil a od roku 2008 sa priemerná výška daní z nehnuteľností ustálila na úrovni dvojnásobku sadzieb z roku 2004.

Stabilizáciou sadzieb daní z nehnuteľností samosprávy síce šetria výdavky miestnych platiteľov v čase krízy, no zároveň sa tým sami vystavujú riziku finančných ťažkostí. Výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá je najdôležitejším zdrojom financovania miest a obcí, ku koncu minulého roka klesol o 10,3 percenta v porovnaní s rokom 2008 a prípadný rast miestnych daní mohol čiastočne kompenzovať tento výpadok.

„Sledované mestá dane nezvýšili už tretí rok za sebou a je pravdepodobné, že ich výrazne nezvýšia ani v závere tohto roka, nakoľko pred voľbami do samospráv sa k takému kroku zrejme nikto neodhodlá,“ dodáva Róbert Kičina. „Tesne pred ostatnými komunálnymi voľbami v závere roku 2006 samosprávy v rámci volebnej kampane väčšinou sadzby na nasledujúci rok znižovali. Zároveň je otázne, či po voľbách stihnú nové zastupiteľstvá zmenu miestnych daní v krátkom čase pripraviť a schváliť.“

Napriek súčasnej stagnácii možno očakávať, že význam miestnych daní bude v dlhodobom horizonte rásť. Podľa štatistík OECD majetkové dane na Slovensku dosahujú výšku pol percenta hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo priemer krajín OECD sú dve percentá a pôvodnej európske pätnástky dokonca o dve desatiny úercenta viac. Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov.

Medziročný vývoj daní

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný pokles daň za trvalé trávnaté porasty (9,5 percenta) a daň za zastavané plochy a nádvoria (8,5 percenta). Ich priemerná výška v roku 2010 je 0,0003 €/m2 (eura za meter štvorcový), respektíve 0,309 €/m2. Priemerná sadzba dane za byty v slovenských mestách je 0,1947 €/m2 a medziročne vzrástla o 0,3 percenta. Podobný nepatrný nárast zaznamenala aj daň zo stavieb určených na bývanie, ktorá vzrástla v priemere o 0,6 percenta a je na úrovni 0,1983 €/m2.

Najvyšší nárast bol aj v tomto roku zaznamenaný pri daniach z nehnuteľností, ktoré slúžia podnikaniu. Najviac vzrástli sadzby daní za nebytové priestory určené na podnikanie (4,1 percenta) a ich priemerná výška je 1,4402 €/m2. Rástli aj sadzby ostatných dvoch daní súvisiacich s podnikaním, a to daní z priemyselných stavieb (2,0664 €/m2) a stavieb na ostatné podnikanie (2,9532 €/m2), ktoré sú spomedzi všetkých daní z nehnuteľností dlhodobo najvyššie.

Peter KRÚTKY

Späť