Orloj, ktorý ohlasuje aj budúcnosť

Slovensko, 25. 3. 2010 (Verejná správa 5/2010)

Keď si Starobystričania pred pár rokmi zvolili za richtára mladučkého dvadsaťpäťročného rodáka, vtedy vlastne ešte študenta Jána Podmanického, ani vo sne netušili, koľko zmien prinesie do dediny, no zároveň aj do ich každodenného života.

Nový starosta, vzdelaním teológ, právnik, ale i filozof, začal hneď od podlahy a rovno uprostred dediny – na námestíčku, ktorého tvar ohraničovali nevzhľadné budovy z minulosti, kde nefungovalo odvodnenie a kde v podstate nebolo nič, čo by dajako zvlášť zaujalo. On sa však rozhodol zmeniť to od základu.

V tom čase dokončili pôsobivý kostol v susednej Radôstke. Vyprojektoval ho architekt Ivan Jarina. A tak sa nový starosta obrátil naňho, či by podobné prvky tradičnej architektúry nevniesol aj do prostredia Starej Bystrice. Architekt súhlasil, ale navrhol, aby na spoluprácu prizvali aj manželov Viliama a Marcelu Loviškovcov, ktorí sú akademickí sochári. Všetci sa hneď pustili do roboty.

Zakrátko vznikol hlinený návrh budúceho priečelia domu kultúry. Išlo vlastne o drevenú skulptúru predstavujúcu sediacu madonu – Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Tá mala nevzhľadné priečelie úplne zakryť.

„Rozmýšľali sme, čo ďalej,“ pokračuje starosta Podmanický. „Padol návrh umiestniť do hornej časti steny hodinový ciferník. Lenže jeden už na kostole máme...“ A tak sa zrodil nápad postaviť na Rínku sv. Michala Archanjela – orloj.

Svetový unikát

Bystrická Madona je dnes najväčšou drevenou sochou na Slovensku. Tvar jej vlastne určil šindeľ, z ktorého vyčarili nové priečelie domu kultúry. Aby však bolo možné vymodelovať oblé plochy, bolo potrebné navrhnúť zložitú nosnú konštrukciu z osemdesiatich ramien, ktoré sú upevnené na stene. Akoby do jej náručia umiestnili unikátny orloj, ktorý sa hneď po odhalení a vysvätení stal nevídanou turistickou atrakciou. Na Kysuce láka davy zvedavcov zo širokého okolia, ba i z cudziny.

Na samom vrchu, v jeho vežičke, visia dva zvony. Prvý z nich – Riečnická Madona vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov a je akoby symbolickým odkazom na dedinu zatopenú neďalekou priehradou v osemdesiatych rokoch. Druhý zvon je pomenovaný po svätom Jurajovi a odbíja čas. Prvý zvon dal odliať nitriansky biskup Viliam Judák, druhý obci venoval žilinský župan Juraj Blanár.

Pod vežičkou sú klasické hodiny s modrým ciferníkom. V okienku pod nimi sa každú celú hodinu na pár sekúnd ukážu postavy svätých. Je ich sedem a predstavujú osobnosti, ktorých osudy boli prepojené so Slovenskom – svätí Cyril a Metod, Andrej - Svorad, Beňadik, Gorazd, Bystrík a Vojtech. Z topoľového dreva ich vytvoril ľudový rezbár Peter Kuník z Tvrdošína.

Samozrejme, srdcom každého orloja je astroláb. Je to zložité zariadenie, no práve ono robí orloj orlojom. Tento je skutočne originálny, niektoré prvky na ňom sú unikátne aj vo svetovom meradle. Nebolo jednoduché nájsť firmu, ktorá by sa podujala na jeho konštrukciu a realizáciu. Napokon starosta dohodol jeho zostavenie s istou pražskou spoločnosťou. Astronomické údaje na orloji sú presne navrhnuté pre zemepisnú polohu obce, nejde teda o nijakú kópiu. Ako jediný na svete trebárs udáva takzvaný pravý slnečný čas. Nájdete na ňom aj naše významné sviatky, ktoré sú vyznačené hviezdičkou. Zlaté lemovky, čo križujú hlavnú dosku, predstavujú zas rovník, obratník raka i kozorožca a miestny poludník, ktorý ukazuje, kedy je slnko nad dedinou najvyššie.

Symbolicky ohlasuje i budúcnosť obce.

Nezostali len pri orloji

Vo výklenkoch vedľa orloja stoja bronzové plastiky významných osobností našich dejín – knieža Pribina, kráľ Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka.

„Snažili sme sa vybrať ich nielen podľa historických zásluh, ale aj podľa konfesie,“ upresňuje starosta. Zastúpenie evanjelických a katolíckych osobností je teda rovnaké.

Hneď pod orlojom na prízemí budovy je malá galéria a informačné centrum pre turistov, všade naokolo sú tabule, ktoré návštevníkov poučia nielen o funkciách tohto unikátu, ale aj o histórii o obce. Tí najzvedavejší sa po schodoch dostanú k zadnej časti orloja, aby mohli pozorovať jeho jedinečný mechanizmus. A koľko to všetko stálo v starej mene? Dvanásť miliónov – a ďalšie štyri samotný orloj. Okrem prostriedkov z obecnej kasy, prispeli súkromní sponzori a fond Sapard.

„Tú noc, keď z Prahy prevážali budúci orloj, nemohol som zaspať,“ dodáva starosta. „Mátala ma legenda, podľa ktorej autorovi pražského orloja vypichli oči, aby už nikdy nestvoril podobné dielo. Zariekal som všetko zlé, len aby sa niečo nepredvídané počas transportu nestalo.“

O jedenástej doobeda bola vzácna zásielka na mieste. Mala to byť čerešnička na torte. Celému dielu však vzápätí dala takmer epochálny význam...

„Aby celé námestie dostalo jednotný charakter a dnešný typický ráz, museli sme sa zároveň pustiť aj do revitalizácie ďalších stavieb na ňom,“ vysvetľuje autor prestavby Ivan Jarina. „Čo je dôležité, podarilo sa nám presvedčiť aj niektorých majiteľov súkromných objektov, aby ich zrekonštruovali v duchu modernej secesie,“ pochvaľuje si zase starosta Podmanický. „S ďalšími ešte rokujeme.“

Návštevnícke magnety

Na mieste bývalej hasičskej zbrojnice vyrástla Zbojnícka bašta s vyhliadkovou vežou – stála štyri milióny korún. Pod baštou je kameň. Ak si na ňom zatancujete, splní sa vám vraj i najtajnejší sen. Novú tvár dostala aj blízka budova základnej školy, ktorú Starobystričania svojpomocne rekonštruujú od základu – investujú do nej päťdesiat miliónov korún. Ako sme sa presvedčili, treba už len dokončiť interiér. Ďalších päťdesiat miliónov bude stáť oprava školskej budovy pre vyššie ročníky. Nad školskou jedálňou, ktorú tiež opravili, pribudnú nové byty. Od základu zrekonštruovali aj centrum voľného času a obecný úrad, v ktorom sprístupnili ďalšie bytové jednotky – všetko svojpomocne. Mladým rodinám však nestačí ani to, preto v dedine vyrástli dva nové obytné domy za dvadsať miliónov korún.

Tak trochu v úzadí akoby ostali investície, ktoré na prvý pohľad nevidno, no pre obec majú mimoriadny význam. Sú to dve čističky a dve lokálne kanalizácie. Až po ich dokončení mohli pristúpiť k vyasfaltovaniu štátnych a miestnych komunikácií, výstavbe chodníkov a parkovísk, ba aj troch (!) ihrísk s umelým povrchom a osvetlením. „A práve s budovaním kanalizácie máme najväčší problém,“ sťažuje sa Ján Podmanický. „Naša dedina je pomerne rozsiahla a Severoslovenské vodárne a kanalizácie momentálne nemajú finančné prostriedky na spolufinancovanie takej náročnej akcie.“ Obce Bystrickej doliny teda hľadajú iný vhodný spôsob na prefinancovanie projektu, ktorého hodnota sa odhaduje až na dve miliardy korún. Starosta Podmanický sa snaží čo najviac využiť peniaze z európskych fondov – pokiaľ je taká možnosť. Ako sám hovorí, aj keď systém ich prerozdeľovania je značne prebyrokratizovaný, sú obrovskou šancou pre regionálny rozvoj.

Pestré a prospešné

Jeho rodnej obci určite prospieva skutočnosť, že popri starostovaní je aj poslancom slovenského parlamentu, členom výboru pre kultúru a média. Je tiež predsedom Združenia miest a obcí Kysúc, funkcionárom Matice slovenskej, regionálnej i celoslovenskej spisovateľskej organizácie, autorom knihy roka (1999) i najlepšej detskej knihy (2002). Svoje skúsenosti a postrehy, ktoré má ako predstaviteľ samosprávy, ale aj ako mladý ambiciózny a rozhľadený človek, sa usiluje predostierať na zákonodarnom fóre. Vari najviac starostí mu spôsobuje nezamestnanosť. Preto má aj pre svoju obec vo výhľade vybudovanie priemyselného parku. V súčasnosti je už spracovaný územný plán a po dokončení registra obnovenej evidencie pozemkov sa pripravuje výkup pozemkov. Osobitný dôraz kladú na postupnú prípravu ďalšej turistickej bázy, veď cestovný ruch na Kysuciach má perspektívu. Päť apartmánových domčekov, ktoré už stoja neďaleko rínku, je vraj len začiatkom. Na jar sa začne s budovaním rozhľadne, už sa pracuje aj na prvej etape cyklotrasy z Krásna až do Novej Bystrice a pribudnú značené chodníky Už teraz sem prichádzajú húfy návštevníkov. Okrem jedinečného orloja ich láka malá zoologická záhrada, ktorá je zatiaľ v skúšobnej prevádzke, neďaleká priehrada, ale tiež chýrny skanzen vo Vychylovke. Tento trend, samozrejme, prináša zisky miestnym podnikateľom – preto v ďalšom zveľaďovaní bystrického centra i celej obce chcú pokračovať. „Sme presvedčení, že návštevnosť sa pozitívne prejaví aj v obecnej pokladnici,“ hodnotil súčasnosť i budúcnosť mladý starobystriansky richtár ako pravý gazda. „Prvý milión sme získali takmer okamžite. Tým, že rapídne vzrástol záujem o prenájom obchodných priestorov, vyšplhali sa aj poplatky za ich prenájom.“

Jánovi Podmanickému však nešlo a nejde len o peniaze. Naše stretnutie uzatváral slovami ako pravý filozof a literát: „Tak ako v stredoveku orloj pripomínal plynutie a pravidelnosť času, nech nás, ľudí digitálnej epochy pozdvihne z tohto uponáhľaného stresového sveta a naplní nás bázňou pred železnou logikou sveta nebeského. Vtedy si možno uvedomíme, že ľudský život je príliš krátky na to, aby sme si ho znepríjemňovali hlúpymi banalitami a spormi.“

Nuž, ak sa to Slovenskému orloju aspoň trochu podarí, potom v Starej Bystrici naozaj vzniklo zázračné dielo.

Ján GREŠ

Späť