Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

O soli, čo možno je stále nad zlato

Slovensko, 11. 1. 2008 (Verejná správa 1/2008)



Kto mal kedysi soľ, mal aj bohatstvo. V známej rozprávke ju povýšili dokonca aj nad zlato.


V časoch, kam až siahajú najstaršie písomné dokumenty o Cigeľke, jej obyvatelia sa živili pastierstvom alebo prácou v lesoch. O soli sa v nich nič nepíše, aj keď tunajšími hlbokými lesmi sa od poľskej Wieliczky určite kľukatil nejeden pašerácky chodník.


Ktovie, či zbojnícka družina Fedora Hlavatého, čo sa sem vybrala až zo Zemplína na zboj s požehnaním samotných Drugethovcov, číhala na kupcov pri jantárovej alebo soľnej ceste. Nevedno či na zlosť pánov zo Zborovského hradu rabovali povozy naložené prešovskými Švábmi, ktorí po zatopení svojich soľných baní nad Šalgovíkom založili Solivar a zmenili sa z baníkov na baňasov. Možno lúpili korisť z majetku tunajších Sasov alebo púšťali žilou krakovským mešťanom. Dosť na tom, že za to štyria zaplatili krkom na bardejovskom popravčom kopčeku pomenovanom Klopfstock. Ponajprv im však majster kat pozatieral soli do rán, aby lámanie na kolese väčšmi bolelo...  


„Vy zlí, Bardejovci, vy ste našich druhov, ľudí nevinných a dobrých, dali zvešati. Zato sa budeme mstiť na vašich hordlech a imaniu. Alebo nám vyplatíte štyristo zlatých ako odškodné...,“ tak akosi diktoval výhražný list bardejovským mešťanom zbojnícky kapitán z Ruskej Volovej. Jeho výpalnícka depeša o tristo rokov predbehla povestné Janošíkove trojrohé lístočky adresované grófovi Révaimu a iným šľachticom v Liptove a Honte.


Tak či tak, Bardejovčania na obchode so soľou zbohatli aspoň tak, ako na tokajskom víne alebo na domácom plátne, na ktoré mali monopol. Zatiaľ Cigeľčania, ktorým soľ doslova vyvierala pri nohách, po stáročia rúbali drevo, pálili uhlie alebo furmančili, či to bolo pre vlastného šoltýsa, zemepánov z makovického panstva alebo Erdödyovcov. Zatiaľ im spod Busova vtekala do viacerých studničiek taká slaná voda, že sa jej ani vysmädnutý statok nenapil. Polia a lúky podchvíľou menila na slaniská. A vraj – soľ nad zlato. Čo so zlatom v prázdnom žalúdku?


S biedou na prípecku


Ľuďom, čo sa v Ondavských vrchoch pokúšali vyžiť na vyklčovanom kúsku zeme, sa nikdy nežilo ľahko. Ani vtedy, keď tu okolo roku 1400 zoťali prvé stromy na domce, ani potom, keď podľa politicko-ekonomických teórii prechádzali jednotlivými spoločenskými formáciami, ba ani teraz, keď sme sa napriek historickým prognózam vrátili opäť tam, kde sme už raz boli – najmä pokiaľ ide o existenčný strach.


Nikde niet toľko prázdnych domov, ako na tejto hranici biedy. Je na to fúra dokladov.


V obydliach pri tejto hranici vždy sedávala na prípecku bieda. Vyháňala ľudí do hôr k takým, ako bol zbojník Fedor Hlavatý, Nikola Šuhaj alebo Olexa Dovbuš. Obchádzala slamou a šindľami pokryté staviská epidémiami, týfom, tuberou a inými dopusteniami, alebo vyháňala chlapov hľadať prácu a obživu ďaleko za rodný chotár. Niet u nás regiónu, odkiaľ by odišlo za Atlantik toľko mužov i žien, ako odtiaľto. Ešte aj po druhej svetovej vojne mnohí uverili propagande a odišli hľadať väčší krajec chleba za hranice. Tentoraz už nie na Západ, ale na východ. Dvanástisíc Rusínov mozoľmi spoznávalo obsah pre nich dovtedy neznámeho slova – optanti. Najviac ich bolo z Jakubian , Hanigoviec, Ľutiny a Cigeľky. Už začiatkom šesťdesiatych rokov sa po trpkých skúsenostiach brodili slaným morom sĺz späť domov. A stále sa ním brodia. Černobyľ je ich ďalší oceán.


Žriedlová história


„Čo si ja pamätám, minulosť našej obce bola spojená s ťažbou, plnením a predajom slanej minerálnej vody, ktorá je jedinečná v celoeurópskom meradle,“ ponáral sa do svojho čosi vyše štyridsaťročného životopisu cigeľský starosta Ľudovít Kravec, ktorý istý čas tiež pracoval v plniarni minerálnej vody.


Na Slovensku je okolo tisíc tristo minerálnych prameňov. V Cigeľke samotnej je ich vyše tridsať. Nájdeme tu prameň Slovan, Apollo, Glória, Matka, Píšťalkový, Veterán, Štefan, Ľudovít... Ďalšie sú označené iba arabskými a rímskymi číslicami. Najstaršie nesú mená po objaviteľoch a propagátoroch ich liečivých účinkov. Keďže Cigeľka leží na konci prašných ciest, ako prvý vyslal do Uhorska a celej Európy zvesť o úžasných vlastnostiach cigeľských vôd Lodovico Tognio až v tridsiatych rokoch 19. storočia. V poriadkumilovných tereziánskych časoch obec celkom ušla pozornosti registrátorov. Po Togniovi je pomenovaný prameň Ľudovít. Objaviteľa zaujala nielen vysoká mineralizácia prameňov s prevažujúcou slanou zložkou – u nás celkom najvyššia s obsahom takmer tridsať miligramov minerálnych látok v litri a so zvýšeným obsahom kyseliny metaboritej a lítia – ale najmä alkálie. Nimi možno účinne pôsobiť na zažívací trakt a efektívne liečiť poruchy látkovej výmeny – cukrovku, dnu i obezitu. Inhalácie sa predpisujú pri dráždivom kašli a pomáhajú pri ochoreniach horných ciest dýchacích.


Prameň Štefan nesie meno po Štefanovi Ambrózym, ktorý ho dal upraviť v roku 1840 a čoskoro si získal povesť jednej z najlepších alkalických kyseliek v Uhorsku. Stávala tu aj drevená chata s reštauračnými službami. Bolo v nej osem kúpeľných kabín. V areáli sa nachádzalo i umelé jazierko na člnkovanie a chytanie rýb. O kúpele mal pred vojnou záujem i Baťa, ale k ich obnove sa nedostal. Zrejme ho viac zamestnávali Bojnice...


Diery a vrty


Grófska rodina Erdödyovcov, ktorá vlastnila túto pramennú oblasť, prenajala územie prešovskému obchodníkovi Burghartovi, ktorý v polovici päťdesiatych rokov 19. storočia expedoval odtiaľ na trh ročne okolo osem tisíc fliaš minerálok. Hlavným zdrojom minerálnej vody Cigeľka v súčasnosti je vrt CH-1, ktorý umožňuje ťažiť a plniť vodu priemyselným spôsobom. Tunajšej plniarni dlho hrdo vraveli žriedelný závod, aj keď živila tak nanajvýš sedemnástich pracovníkov, väčšinou z obce a z dvoch najbližších dedín – Gaboltova a Petrovej. Cigeľka patrila k Východoslovenským žriedlám a za riaditeľovania inžiniera Štefana Repčíka bola za korunu. Aj chvíľu potom ešte bola závodom, kým ju prešovské vedenie akciovky Minerálne vody nehodilo na privatizačný bubon. Našli sa takí, čo chceli so zázračnou minerálkou z Cigeľky urobiť dieru do sveta. Videli a poznali sme rojkov, ktorí už aj rátali cisterny na púti do Ameriky a doláre, ktoré sa odtiaľ valia späť.


Svet má dnes rojkov len na doplnenie panoptika autsiderov. Diery do sveta i do zákonov a vrty do zeme dnes robia iní viťúzi. Aj v Cigeľke po nich zostal základný kameň s pyšnou bronzovou tabuľou a za ním moderné objekty už skrachovanej prevádzkárne. Púť za skvelou budúcnosťou zázračnej stolovej vody sa pre nich skončila predčasne. Novú budovu odkúpila firma Karsit so sídlom v Jaroměři, ktorá je významným dodávateľom komponentov pre český automobilový priemysel. Pre svoju slovenskú sesterskú odnož pripravila od augusta 2004 výrobný program na produkciu záhradnej techniky, najmä na malých žacích traktorov. V súčasnosti zamestnáva pätnástich robotníkov. Ako nám povedal konateľ spoločnosti Ing. Ladislav Košč a potvrdil to i vedúci závodu Ing. Jozef Šatánek, nemusí to byť konečný počet, lebo budúcnosť vidia viac ako nádejne. Objednávok na záhradnú techniku pribúda a väčší má byť aj ich podiel na výrobe nového traktora Minicut. Veľmi perspektívna je kooperácia s americkou firmou Toro a materská firma objednáva od roku 2008 u nich i viac výliskov pre nemeckú automobilku Volkswagen. Od januára 2008 by mali vyrábať niektoré diely i pre trnavský PSA Pegueot-Citroen. Ak k spomínaným počtom pracovníkov prirátame siedmich ošetrovateľov hovädzieho dobytka na bio či ekofarme Bukovinka a dvoch-troch živnostníkov v dedine, máme pohromade takmer celý tunajší zárobkový potenciál. Pôvodnú plničku dnes vlastní vyšnošebastovská firma C-Spring a na trh dodáva liečivu Cigeľku a stolovú minerálku Evita. Už to nie je za korunu ako kedysi. Ale o cenách radšej nehovorme...


Pre necelú polstovku Cigeľčanov, medzi ktorými je vyše tristopäťdesiat Rómov, je pracovných príležitostí v obci žalostne málo. Aj keď nesedia za pecou, bieda im stále sedí na prípecku. Takáto situácia je však v celom kraji.


„Základom rozvoja obce je spracovanie územného plánu. Pripravujeme ho v kooperácii s ďalšími obcami v regióne. Veľké možnosti vidím v budovaní turistických kapacít. Kúpele asi neobnovíme, ale cestné prepojenie na hraničný prechod do Poľska by bolo reálnou métou, najmä ak uvážime, že poľské kúpeľné mestečko Wysowa je vzdialené ani nie dva kilometre a prichádza odtiaľ stále viac návštevníkov. Aktuálnou potrebou je i výstavba domu smútku. Ponajprv sa však musíme sústrediť na riešenie rómskej problematiky. Troch Rómov mám i v obecnom zastupiteľstve“, otváral cigeľskú anabázu starosta Ľudovít Kravec a chválil väčšinu cigeľských spoluobčanov. „Nemáme také vyhrotené problémy, ako inde. Len keby mali lepšie bývanie a viac možností pracovať. Svojpomocne riešime ich bytové problémy, budujeme bytovku, dokončíme ju toto leto, ale okrem nej by bolo treba pre nich ešte aspoň tridsať šesť ďalších nájomných bytov,“ rámcoval najpálčivejší problém. Mali sme pri tom pocit, akoby mu ktosi nasýpal soľ na boľačku.


Soľ, čo môže byť nad zlato. Ak sa dve desiatky rómskych cigeľských chatrčí pod Busovom stratia a zmenia na byty zodpovedajúce nárokom a požiadavkám dneška. Nepochybovali sme, že Ľudovít Kravec sa pre ne ešte neraz bude jatriť.


Emil SEMANCO



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.