|
|
Pomsta nemôže byť spravodlivosťou
Slovensko, 16. 5. 2008 (Verejná správa 10/2008)
Morálne naliehavá, myšlienkovo podnetná a formálne kultivovaná publikácia Arnošta Lustiga Odpovede (Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, Bratislava 2007) obsahuje rozhovory významného českého prozaika a filmového scenáristu s Harrym Jamesom Cargassom, Michalom Bauerom a Pavlom Mešťanom (tento rozhovor s predstihom uverejnila Verejná správa v čísle 8/2007 – pozn. red.), ktoré dopĺňa štúdia Byrona Sherwina venovaná tvorbe Prima Leviho a Arnošta Lustiga.
Renomovaný literárny historik Alexej Mikulášek v súvislosti s Lustigovou tvorbou napísal: „Lustig zásadne odmieta tézy o židovskom mesianizme: »Nikto nemôže byť mesiášom medzi národmi... To sú predsudky, ktoré sú škodlivé. Najväčším víťazstvom Židov je to, že majú svoju krajinu a že sa zaradili medzi normálne národy našej planéty.«“
Lustig okrem iného poznamenáva, že spravodlivosť je kvet, ktorý nemožno zalievať nenávisťou. Človeka pokladá za možnosť - každý sa môže zmeniť k lepšiemu, alebo k horšiemu. Polemizuje s označením holokaust, pretože ide o spojenie dvoch gréckych slov s významom zápalná obeť v zmysle zemetrasenia, ktoré zničilo ostrovnú civilizáciu. Uprednostňuje pojmy katastrofa, masová vražda alebo šoa, čo znamená po hebrejsky skaza. V tragických udalostiach hľadá širšie všeľudské dimenzie, keď nedémonizuje Nemcov ako národ, ani neidealizuje Židov. Rovnaké morálne zlyhanie a vraždenie môže postihnúť akúkoľvek skupinu ľudí kedykoľvek v dejinách. Spravodlivosť podľa neho nie je pomsta. Keď človek niekoho zabije, nebude šťastný.
Civilizácia sa rozvíja po milimetroch a zničiť ju možno za deň, týždeň, mesiac či rok. Literatúru pokladá za jedinú nesmrteľnosť človeka. Literárna tvorba prežíva civilizácie, z ktorých zostali len púšte, prach a kamene.
Lustig je napriek neblahým skúsenostiam veselým človekom a tvrdí, že byť zbytočne smutný je hriech. Veď v živote je toľko dôvodov na oprávnený smútok. Ako vraví ústami jednej zo svojich tragických literárnych postáv: „Život nie je to, čo chceme, ale to, čo máme.“
V rozhovore s profesorom Pavlom Mešťanom sa sústreďuje na špecifické otázky, týkajúce sa Slovenska. Slovenský národ pokladá za svojprávny, hoci neobyčajne blízky s českým národom. Oceňuje mravný kredit Slovákov, ktorí pomáhali židovským spoluobčanom a povstali proti fašizmu. Povojnový odsun Nemcov a Maďarov ( Benešove dekréty) pokladá za legitímny akt vykonaný v súlade s politickým rozhodnutím víťazných mocností protihitlerovskej koalície. Porovnávanie odsunu Nemcov a Maďarov s utrpením Židov označuje za absurdné.
Na pozadí totalitarizmu spojeného s kapitalizmom Arnošt Lustig po vojne prijal komunistické presvedčenie ako nové náboženstvo, ktoré ho však neskôr tiež sklamalo. Najmä keď vyšla najavo pravda o sovietskych gulagoch a po okupácii Československa v roku 1968. Následne emigroval cez Juhosláviu a Izrael do USA, kde prednáša na univerzite vo Washingtone. Podľa neho náboženstvá a politické ideológie nemôžu zatieniť osobnú zodpovednosť každého človeka za svoje vlastné konanie. Človek sa musí správať spôsobom, ktorý mu umožňuje žiť samému so sebou. „Svedomie je ako srdce – nemôžeš kus odkrojiť a čakať, že bude fungovať ako predtým.“
Pavol JANÍK
Späť
Pridať komentár.
|