Jazyková kultúra a využívanie slangu

Slovensko, 4. 5. 2009 (Verejná správa 9/2009)

V článkoch o jazykovej situácii v elektronickej komunikačnej sfére som hovoril aj o využívaní slangu v niektorých žánroch na internete. Pripustil som, že je prirodzené, ak sa v tejto osobitnej komunikačnú sfére utvárajú nové terminologické pomenovania, ktoré sa preberajú aj z cudzích jazykov, najmä z angličtiny. Takisto som pripustil, že popri nich sú prirodzenou súčasťou lexiky niektorých internetových žánrov aj slangové pomenovania. Dokonca som niektoré obrazné spojenia, ktorých základom je slangový výraz, hodnotil ako zaujímavú hru s jazykom.

Tento môj názor sa nepozdáva jednému z čitateľov našej rubriky. Podľa neho „ustupujem dobovým nerestiam“, pretože podľa neho slangy „jazyk mrzačia, menia jeho estetickú, ale aj dorozumievaciu funkciu“. Svoje stanovisko argumentuje spojením „zapršať vojna“, ktoré vraj nielen ťahá za uši, ale chutí ako piesok, ktorý sa človeku dostane medzi zuby s dobre upravenými hubami.

A tak sa poďme pozrieť na zuby uvedenému spojeniu.

Nachádzame ho v tejto vete: Vojna je tam, kde je agresor, čiže mrak, z ktorého môže zapršať vojna. Veta je súčasťou repliky, v ktorej účastníci četovania diskutujú o nezmyselnosti vojny a o jej negatívnych dôsledkoch. Ak možno predpokladať, že sa tejto téme s plnou vážnosťou venujú mladí ľudia, je to zaiste pozitívny fakt. Našťastie naši mladí ľudia nemajú s vojnou bezprostrednú skúsenosť. Keďže však k vojnovým konfliktom bežne dochádza aj v súčasnosti, o jej dôsledkoch, o materiálnych stratách a o zbytočných stratách na živote sa môžu dozvedieť z masmédií. O vojnách v minulom storočí sa mohli dočítať v historickej literatúre alebo aj v beletrii.

Za vojnovým konfliktom spravidla stojí agresor. Platí to najmä v prípadoch, keď ide o tzv. nespravodlivé vojny, i keď sotva možno hovoriť o vojnách spravodlivých. Zrejme z tohto faktu vychádzal aj autor citovanej vety. Svoj názor na vzťah agresor = vojna sa rozhodol jazykovo vyjadriť obrazne. Predpokladám, že tak urobil vedome. Citovaná veta to jednoznačne potvrdzuje. Východiskom metaforického spojenia „zapršať vojna“ je prirovnanie agresora k mraku. Mrak sa spája s čiernou farbou, s ktorou sú spojené negatívne konotácie (významové súvislosti). S týmto pomenovaním súvisia synonymá mračno, chmára a nepriamo aj slová zachmúrený, nevľúdny, zamračený. Popri bežnom vyjadrení Nebo je zatiahnuté mrakmi, sa slovo mrak využíva aj posunutom, obraznom uplatnení. Vetu Po čele mu prebehol mrak treba interpretovať tak, že niekomu sa niečo nepozdáva, že s niečím nesúhlasí, ba aj tak, že mu je niečo odporné.

A tu sa dostávame k opodstatnenosti spojenia „zapršať vojna“. Medzi podstatným menom mrak a zapršať je významový vzťah. Aby zapršalo, nebo musí byť zamračené, musí byť potiahnuté mrakmi. Z tohto významového vzťahu zrejme vychádzal aj autor spojenia, ktoré náš čitateľ považuje za nevhodné. Prirovnanie agresora k mraku, z ktorého môže zapršať dážď ho inšpirovalo, že z agresora = mraku môže „zapršať vojna“.

V tejto súvislosti je dôležité aj niečo iné. Autora treba pochváliť, že inkriminované spojenie dal do úvodzoviek. V písanom texte sú úvodzovky pragmatickým signálom. Naznačujú čitateľovi, že autor si uvedomuje výnimočnosť, expresívnosť a prípadne aj nespisovnosť istého výrazu. Akoby adresátovi hovoril: použil som silnejší a možno aj nie celkom vhodný výraz, no použil som ho vedome a zámerne. Ak som sa ťa dotkol, ospravedlňujem sa ti. To je najčastejšia funkcia úvodzoviek. Úvodzovky popritom môžu slúžiť aj nato, aby autor osobitne vyzdvihol istú obsahovú zložku tak, aby neunikla pozornosti adresáta. To je aj prípad citovanej vety. Účastník četovej diskusie chcel osobitne pripomenúť a zdôrazniť fakt, že za vojnou vždy stojí agresor, ktorý ju rozpúta.

Analyzované spojenie potvrdzuje, že je bezprostredný vzťah medzi slovami, slovnými spojeniami a jazykovým i mimojazykovým kontextom. Mýlime sa, ak ich hodnotíme odizolovane. Slovo a kontext sa významovo obohacujú. Slovo síce vstupuje do kontextu so svojím významom, ten sa však v ňom tiež môže významovo obmieňať. Také spojenia ako „zapršať vojna“ nachádzame aj v publicistických komentároch a blogoch. Ide totiž o žánre, v ktorých je výrazne prítomne subjektívne hľadisko autora.

Iná situácia je so slovom zazmluvniť, ktoré náš čitateľ tiež odmieta. Aj ono je východiskovo v dotyku so slangom, no dnes je to typicky kancelarizmus, ktorý sa bežne využíva v administratívnom štýle. Ako terminologické pomenovanie sa využíva v administratívno-právnych textoch vo význame pripraviť, dohodnúť, spísať, podpísať zmluvu o plnení istých záväzkov. Takto sa prehodnocuje na nocionálne pomenovanie, ktoré má ambície, aby sa funkčne uplatňovalo vo vymedzenej sfére spoločenského styku a dorozumievania. A keďže sa v takejto funkcii – aj so svojimi odvodeninami zazmluvnenie, zazmluvnený – už naozaj bez obmedzenia využíva, zrejme sa tieto jeho ambície naplnia. Bez ohľadu na subjektívne pocity niektorých nositeľov jazyka.

Práve v tejto súvislosti dodávam, že ani mne sa nepáčilo a nepáči slovo nárast. A ono si napriek mojim pocitom žije svoj vlastný textový život. Dokonca ho už vzal na milosť aj Krátky slovník slovenského jazyka. Slovník slovenského jazyka ešte nebol taký veľkorysý. Nie je v ňom uvedené, hoci zachytáva oveľa väčší počet slov.

Ján FINDRA

Späť