Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Stratené a nájdené lučenecké poklady

Slovensko, 28. 5. 2009 (Verejná správa 11/2009)



V časoch, keď sa k pokladom slovenských banských miest tlačili turecké hordy a na kopcoch za Ipľom vyrastali vartovky, ako je tá zachovaná v Krupine, aj Novohrad obostrelo smrteľné nebezpečenstvo. Len čo nad krvavým bojiskom pri Plášťovciach zaviali desiateho augusta 1552 víťazné zástavy s polmesiacom a cisárski velitelia poslali do Viedne posla so smutnou správou, že generál Erazmus Teuffel padol do rúk nevercom – a im sa Aliho bega nepodarilo zastaviť – začali uhorské pohraničné pevnosti padať do rúk Turkov ako zrelé hrušky. Len Fiľakovo vzdorovalo. Odolávalo, kým sa v sečianskom sandžaku nedali hlavy v najparádnejších turbanoch dokopy a nenašli najschodnejšie riešenie – zrada. Medzi obrancami hrdej bebekovskej pevnosti zanedlho našli akéhosi mamonára, čo bol ochotný za smiešny peniaz pustiť vyberaných janičiarov do hradu. Zvolili si noc, keď bol hradný kapitán Jánoky kdesi na záletoch a strážnici pri bráne spali opití. Zvyšok už dokonali jatagány. Takto sa v Novohrade začalo takmer štyridsaťročné turecké bašovanie.


Dobyté územie rozdelili noví páni do štyroch sandžakov – ostrihomského, sečianskeho, fiľakovského a novohradského. Z nich ovládali vyše sedemsto obcí a miest. Aj Lučenec mal tureckého správcu. Nadlho sa usadil v bašte, ktorá bola súčasťou opevnenia kalvínskeho kostola a stála tu ešte v roku 1800. Alahovho zástupcu na zemi a v meste dlho pripomínali dve ulice – Veľká begova, dnešná Kármánova ulica a Malá begova, ktorá je Begovou doteraz.


Spomínaný kostol s gotickou, renesančnou i barokovou minulosťou bol až donedávna najvyššou stavbou v meste. Na jeho šesťdesiatštyri metrov vysokej veži bdel nad mestom otáčavý kohút s pozláteným hrebeňom. Pred vyše desaťročím ho zatienili podnikateľské mrakodrapy, ktoré akoby dokumentovali, že turecké hospodárstvo má u nás stále prajné prostredie. Uspokojme sa s týmto konštatovaním. Tí, čo ich stavali, chceli dobýjať novohradské prírodné poklady, meniť silikáty za zlato. Pohoreli, aj keď mali – obrazne povedané – najvyššie karty v rukách.


Začiatkom augusta 1849 ruskí kozáci z pomsty za honvédske krutosti, ktoré spáchali na ich ranených druhoch, vypálili celý Lučenec. Z tristo sedemdesiatich šiestich domov zostalo uchránených pred červeným kohútom len tridsaťdva. Zhoreli aj tri kostoly, dve gymnázia, kasíno, mestský archív a iné stavby. Aj z kalvínskeho kostola zostali iba obhorené trosky. Keď ho začali o dva roky obnovovať a prestavovať v novogotickom štýle, v jeho krypte objavili zlatý poklad – pri dvoch ženských kostrách, zrejme niektorých predstaviteliek šľachtických rodov Lossonczyovcov či Forgáchovcov – našli päť zlatých prsteňov s iskrivými rubínmi, osem zlatých náhrdelníkov, štyri zlaté rehoľné reťaze, päť strieborných pozlátených opaskov, strieborný polmesiac, dve zlaté spony, osemdesiat dva zlatých perál, osem strieborných hviezd, osem strieborných náramkov, tristodvanásť strieborných klincov, stopäťdesiat strieborných mincí z obdobia vlády kráľa Mateja, Ladislava a Ľudovíta II. Za najvzácnejší predmet však odborníci označili pásovú paličkovanú čipku zo zlatých a strieborných nití, dlhú skoro dva metre a širokú štrnásť centimetrov – najstaršiu v Uhorsku. Poklad odviezli v roku 1853 do Pešti, kde sa stal súčasťou zbierok Národného múzea – ako mnoho iných vzácnych artefaktov zo Slovenska.


Primátorská audiencia


Niežeby mal lučenský primátor inžinier Milan Marko veľkopanské spôsoby. To len počerní fúzatí muži nenašského zjavu, ktorých sme stretli v predsieni jeho kancelárie, sa tvárili, akoby nešli k pánovi mesta, ale prinajmenšom k pánovi Váhu a Tatier. Napokon, Matúš Čák ako uzurpátor fiľakovskej pevnosti istý čas tiež vládol aj Novohradu...


„Žeby Turci?“ hádali sme. „Alebo dajakí Arabi, ktorí už vyšpehovali, že blízko Lučenca v Rapovciach naďabili geológovia – nie archeológovia – na poklad.“


„Skoro ste uhádli“, prikývol mešťanosta, keď po slabej štvrťhodine vyprevádzal cudzincov z Balkánu s neveľmi radostným výrazom na tvári. Bolo očividné, že čosi nevyšlo. Každý investor a vytvorená pracovná príležitosť sa v regióne s dlhoročným problémom nezamestnanosti mimoriadne cenia. V Lučenci až úzkostlivo hľadajú serióznych a solventných investorov i zmysluplnú náplň pre dva priemyselné parky, ktoré tu za mimoriadne komplikovaných podmienok postavili.


„Nedohodli sme sa. Ale ani sme nepovedali posledné slovo. Chceli pozemky na podnikanie v poľnohospodárskej výrobe, ale boli z lacného kraja“, uzavrel primátor epizódu bez ďalšieho komentára. A tak sme sa vrátili k lučenským pokladom, ku ktorým určite patrí aj bonitná pôda.

Pred dvanástimi rokmi zapožičali z Budapešti do Lučenca časť cenností z opísaného pokladu, aby ich vystavili na mieste, kde sa našli. Ich skutočnú krásu mohli pri príležitosti 750. výročia mesta obdivovať v Novohradskom múzeu a galérii stovky návštevníkov.


Čo by robili Maďari, keby zhodou okolností Svätoštefanská koruna zostala v Bratislave, alebo v Lučenci? O najcennejší uhorský klenot – takmer relikviu – mohli pokojne prísť. Gábor Bethlen, organizátor a vodca protihabsburského povstania v roku 1619, po obsadení Bratislavy ukoristil aj túto vladársku insígniu. O rok neskôr si ju samozvane vložil na hlavu. Jeho oddiel pri návrate z výpravy prenocoval v Lučenci a korunu strážili najlepší husári v pivnici jedného z domov na začiatku Fiľakovskej cesty.


Pred dvomi rokmi sa Lučenčania postarali aspoň o symbolický návrat pokladu. Vďaka iniciatíve združenia Región Neogradiensis vytvorili študenti Súkromného stredného odborného učilišťa umelecko-remeselného v Hodruši - Hámroch pod vedením svojich pedagógov verné napodobeniny originálnych klenotov, ktoré budú vystavené v stálej expozícii Novohradského múzea a galérie. Replika je však replika, čo ako dokonalá!


„Združenie miest a obcí Novohradu uskutočnilo za päť rokov projekty za vyše desať miliónov korún. Toto bol jeden z nich,“ stručne zhrnul aktivity euroregiónu jeho predseda Milan Marko, ktorý má popri primátorských povinnostiach na pleciach ešte aj toto poverenie. Z ďalších úspešne zavŕšených zámerov možno spomenúť projekt Návrat stratenej slávy starého hradu, zameraný na spoločnú podporu cestovného ruchu v okolí hradu Šomoška. Projekt Bezpečné cyklotrasy Novohradu i Sklársku cestu, ktorá bola orientovaná na prepojenie minulosti so súčasnosťou, lebo Novohrad bol baštou sklárskej produkcie. Škoda len, že to platí v minulom čase. Zo sedemdesiatich slovenských sklárni v 19. storočí, najviac ich bolo práve tu – v Kokave nad Rimavicou, Látkach, Dolnej Bzovej, Starej Hute, Hriňovej, Katarínskej Hute, Utekáči, Zlatne, Poltári...


„Sklo patrí do erbu Novohradu. A najmä to irisové, dúhovými farbami žiariace, farbené rýdzim zlatom.“


Nádej menom Novolandia


„Novohrad, Novohrad, ty čarovný kraju, teba moje oči slzami vítajú. Jak obraz čarovný predo mnou sa vinieš...,“ veršoval o svojom rodisku Ján Francisci Rimavský.


Kedysi slovanský Nowigrad dal meno oblasti, ktorá sa rozprestiera po oboch brehoch Ipľa. Ako ozvena sa ozýva aj od južných susedov z Nógradu. Malebná Krupinská vrchovina je kolískou riečok a potokov, čo sa všetky stáčajú na juh – Suchá, Dolinský potok, Stará rieka, Krtíš, Tisovník, Kriváň, Tuhársky potok. Dva posledné sa privinuli priamo k Lučencu, tak ako sa k nemu primkli krásne vety Boženy Slančíkovej - Timravy, ktorá tu v Ábelovej a Polichne nachádzala studničky literárnej inšpirácie.


Každodennú prózu riešených a stále nových pracovných problémov a úloh tu už druhé volebné obdobie nachádza aj lučenecký starosta.


„Za posledných šesť rokov bol vlaňajšok pre Lučenec najúspešnejší. Do rezervného fondu sme ušetrili dvadsaťtri miliónov korún. Dokončili sme Priemyselný park Juh, kde na investorov čaká vyše šesť hektárov pozemkov. Zmluvy o budúcich zmluvách sú uzavreté na ďalších štyridsať hektárov pôdy. Do inžinierskych sietí, ciest, plynofikácie, elektriky, telekomunikácií, kanalizácie sme investovali deväťdesiatšesť miliónov korún. Z eurofondov a dotácií sme získali viac, ako je ročný rozpočet mesta. Podpísali sme zmluvu na realizáciu projektu kompostárne, ktorý predpokladá šesťdesiatšesť miliónov korún. Získali sme prostriedky na rekonštrukciu troch škôl vo výške sto miliónov korún. Rovnako sa usilujeme zabezpečiť zdroje na dokončenie športovísk. Podarilo sa nám zastrešiť zimný štadión a na futbalovom štadióne vyrástla ďalšia plocha s umelým trávnikom. Časom pribudne aj atletická dráha s tartanovým povrchom,“ vyratúval M. Marko. A neúplný výpočet akcií, investícií, podujatí, kooperácií, dotácií, finančných operácií korunoval najväčšou nádejou – pokladom ukrytým v hĺbkach zeme.


„Zo štrukturálnych fondov nám príde takmer dvesto miliónov korún na prvú etapu budovania aquaparku Novolandia s celoročnou prevádzkou. Využijeme potenciál geotermálnych vrtov v blízkosti obce Rapovce a mesta Lučenec s vodou jedinečných vlastností. Vyrastie tu oddychovo-relaxačné centrum s bazénmi, službami a ubytovaním. Súčasťou tohto päťhektárového komplexu bude aj slovenský unikát – exteriérové bazény na poskytovanie sedacích kúpeľov v morskej reliktnej vode. Vznikne tu Zóna zábavy a kultúry. Ubytovacie služby zabezpečí trojhviezdičkový hotel so sto dvadsiatimi lôžkami. Na prvú etapu nadviaže druhá, v ktorej sa vybuduje Letná zóna a druhá časť Zóny športu na približne ďalších šiestich hektároch.“


Nájdený lučenecký poklad.


Emil SEMANCO



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.