Rehabilitácia Marxa a jeho teórie

Slovensko, 28. 5. 2009 (Verejná správa 10/2009)

V čase globálnej hospodárskej krízy prichádza na knižný trh mimoriadne aktuálny titul Ako prežiť? Bankrot ® (Vydavateľstvo Perfekt, Bratislava 2009), ktorého autor – Vladimír Strýček – má bohaté podnikateľské skúsenosti z veľmi špecifického okruhu činnosti. Jeho skupina asistovala pri zániku asi 1600 firiem nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Maďarsku, Poľsku a v Rakúsku. Svoje pôsobenie pritom rozširuje aj o krízový manažment ekonomických subjektov, ktoré ešte možno zachrániť pre úpadkom.

Publikácia poskytuje najmä malým a stredným podnikateľom, ale aj širokému okruhu čitateľov, súhrn dôležitých teoretických i praktických poznatkov z oblasti hospodárstva a práva. Zameriava sa na problematiku likvidácie podnikateľských entít s potrebným objasnením historického vývoja danej sféry, s dôrazom na súčasný naliehavý stav a s náčrtom možných riešení pre budúcnosť. Autor sa nevyhýba priamemu pomenovaniu príčin, prejavov a dôsledkov mnohých spoločenských ťažkostí. Viaceré jeho konštatovania môžu vyznieť provokatívne a iritujúco, čo je zrejme súčasťou autorskej stratégie, zacielenej na vzbudenie pozornosti a vyvolanie diskusie.

Už v úvodnej časti pripomína, že spravodlivosť v ekonomike neexistuje a teória o rovnosti šancí v globálnom kapitalizme ostane iba mýtom pre naivky a hlupáčikov. V súvislosti s kontroverzným procesom privatizácie, teda stranícky organizovanou lúpežou storočia, ktorej súčasťou bolo nesplácanie poskytovaných úverov z bánk, parafrázuje vtedajší typický postoj zodpovedných politikov: „Nejako tí kapitalisti musia vzniknúť!“ Autor dešifruje aj viaceré eufemistické označenia, vrátane pojmu hospodárska súťaž, ktorá je v skutočnosti totálnou ekonomickou vojnou vedenou všetkými prostriedkami, nevynímajúc priemyselnú špionáž.

Kniha poskytuje veľa užitočných rád a prehľad príslušných legislatívnych noriem, ako aj poučenie z dejinných a zahraničných skúseností. Podčiarkuje, že krízoví manažéri nie sú tzv. biele kone, ktoré používa, využíva a zneužíva organizovaný zločin. Na druhej strane ale najbrutálnejšie formy násilia často vykonávajú policajti. A to aj vrátane zbavovania sa bielych koní – osôb nastrčených do funkcií konateľov a majiteľov – ako nepohodlných svedkov sofistikovanej ekonomickej kriminality. Pripomína, že pre úspešné fungovanie konkurznej mafie je nevyhnutná súčinnosť správcu konkurznej podstaty, a teda aj sudcu, ktorý ho vymenúva.

Autor bráni myšlienku družstevníctva a stavia sa proti jeho likvidácii po roku 1989. Prvé združenie vlastníkov pod názvom Spolok gazdovský založil Samuel Jurkovič v roku. 1845 v Sobotišti, takže uvedená forma spoločného podnikania má v podmienkach trhovej ekonomiky dlhú tradíciu. Zmieňuje sa o neoprávnenom a nekvalifikovanom zaznávaní jedného z najväčších ekonomických vedcov sveta a prikláňa sa k jeho vysvetleniu krízy. Pravdaže, ide o Karola Marxa (1818 – 1893), ktorého prínos do teórie ekonomických a politických vied, ako sa ukazuje, zatiaľ nebol nijako výrazne prekonaný.

Poukazuje na fakt, že tam, kde pôsobí prebytok peňazí – napríklad v Kuvajte – to vyzerá, akoby pre bežného občana socializmus už samočinne zvíťazil. Za kľúčový Marxov objav pokladá zistenie, že hodnota nie je identická s cenou. Poznamenáva, že Marxovu nadhodnotu u nás iba povrchne premenovali na pridanú hodnotu. Akcentuje, že Marxovo fundamentálne 2500-stranové dielo Kapitál je v súčasnosti vo väčšine kníhkupectiev západnej Európy vypredané. Ekonomické autority rehabilitujú odmietanú teóriu, keďže prax potvrdzuje, že Marx objavil a vedecky vysvetlil dôvody krízy kapitalistického spôsobu hospodárenia – krízu z nadvýroby. Dnes je už hádam každému jasné, že kapitalistický systém naozaj cyklicky generuje krízy a v tomto zmysle sa už zrejme s Marxom zhodujú všetci – aj tí, ktorí by si to neradi pripustili. Autor dodáva svoju okrídlenú sentenciu: „A kde sa končí kapitál, začína sa bankrot.“

Dielo upriamuje pozornosť na dôležité funkcie štátu v trhovej ekonomike, najmä v čase ekonomickej krízy. Analyzuje deformáciu Marxovej teórie v spoločenskej praxi Leninom a jeho nasledovníkmi. Marx predpokladal odstránenie sociálneho konfliktu vznikom beztriednej spoločnosti na základe prirodzeného technologického vývoja, ktorý zabezpečí materiálny dostatok pre všetkých. Ale Lenin podnikol radikálnu politickú akciu v zaostalom Rusku, bez potrebných hospodárskych podmienok.

Podľa autora globálna kríza odhaľuje kapitalizmus v jeho úplnej nahote. Vyslovuje ostrý súd: „Občan teda formálne má zachované všetky svoje politické práva, ale ekonomicky ho absolútne ovláda až zotročuje kapitál.“ Vo firmách sa uplatňujú totalitné postupy, panuje obmedzovanie práv a slobôd, nespravodlivosť, umlčovanie odborov a znižovanie ceny práce. Konkrétne v USA je zadlžená rodina pre zamestnávateľa výhodná, lebo manželia sa nepokúsia ani o náznak sociálneho odporu, aby nestratili možnosť splácať každý mesiac hypotéky a spotrebné úvery. Americká životná úroveň dlhodobo nezodpovedá reálnej produktivite práce, je umelo zvyšovaná a udržiavaná na základe ničím nekrytej zadlženosti. Táto opakovane dofukovaná bublina raz musela zákonite prasknúť.

Publikácia detailne mapuje príčiny vzniku súčasnej hospodárskej recesie na príklade veľkých svetových hráčov, ale aj slovenských nebankových subjektov. Konštatuje, že každá inštitúcia podobne ako každý biologický organizmus sa riadi zákonitosťami vzniku, rastu, úpadku a zániku. Čitateľa zoznamuje s mnohými zaujímavými ekonomickými údajmi, vrátane 400-miliardovej straty Slovenska pri delení 2000-miliardových aktív Štátnej banky československej. Asi málokto z bežných občanov tiež vie, že na malom Slovensku odmeny správcov konkurznej podstaty krachujúcich firiem neraz dosahujú mnohomiliónové sumy, hoci správca majetok nevytvára, má ho iba zabezpečiť a predať. Pri veľkých podnikoch správcovia získavajú odmeny v závratnej výške len za to, že ich sudcovia vymenovali. Svoje náklady správcovia hradia takisto z konkurznej podstaty.

Autor oprávnene kriticky hodnotí jednostranné zvýhodňovanie zahraničných investícií na Slovensku. Popri diagnóze naznačuje aj východiská, ktorých súčasťou je systematické budovanie dobrého mena, nepretržité vzdelávanie a zodpovedné pôsobenie médií, ako aj aktívna podpora ohrozených podnikov a začínajúcich podnikateľov. Ale to sa už dostávame od faktov a argumentov do kategórie vízií a želaní, ktoré možno ani v budúcnosti nebudú mať veľa spoločného so spoločenskou realitou.

Pavol JANÍK

Späť