Palivo z polí a lesov opäť aktuálne

Slovensko, 28. 5. 2009 (Verejná správa 10/2009)

Po šrotovnom na autá štát podporí využitie obnoviteľných zdrojov energie ôsmimi miliónmi eur. Dotáciu dostanú aj tí, ktorí si nainštalovali kotly na biomasu 20. apríla a po ňom, a to až do vyčerpania celkovej vyčlenenej sumy. Realizuje sa tak jeden z námetov VII. medzinárodného slovenského fóra o biomase (ISBF 2009), ktoré sa konalo vo februári tohto roka v Bratislave. Podrobnejší pohľad na problematiku poskytuje pracovník Energetického centra Bratislava.

Biomasa má spomedzi všetkých druhov dostupných obnoviteľných energetických druhov najvyšší potenciál. Napriek rizikám a problémom - rastúce ceny biomasy, náročnosť logistiky a pomerne vysoké investičné náklady - jej energetický význam rastie. V súčasnosti prevláda využitie biomasy na výrobu tepla, existujú však aj zariadenia produkujúce elektrinu a teplo zároveň. Atraktívnosť biomasy zvýšila januárová plynová kríza a jej dozvuky z prelomu februára a marca, ktoré vyburcovali predstaviteľov samospráv k hľadaniu alternatívnych zdrojov.

Ekonomický potenciál využívania biomasy, teda také využívanie dreva, poľnohospodárskych produktov a rôznych odpadov organického pôvodu, ktoré je v konečnom dôsledku lacnejšie alebo rovnako drahé ako zemný plyn, by na Slovensku dovolilo takmer zabudnúť na vykurovanie plynom. Centrálne výrobne tepla sú obzvlášť vhodné na využívanie palív nižšej kvality, lebo sa pri nich dajú použiť zariadenia kompenzujúce negatívne vplyvy ich spaľovania na lokálne životné prostredie. Potrebné technológie a skúsenosti máme už niekoľko rokov aj u nás, napríklad aj s prispením Energetického centra Bratislava. Významnou tohtoročnou novinkou je návrat konopy siatej zo zatratenia, do ktorého ju uvrhla protidrogová legislatíva, na naše polia. Táto plodina má veľkú šancu zásobovať nás teplom, lebo sa vyznačuje veľkými hektárovými výnosmi.

Šance domácej biomasy

Na Slovensku má najvyššiu konkurencieschopnosť drevná biomasa, teda odpady z drevospracujúcich podnikov a prevádzok. Je to zásluha dostatočného technologického zázemia, ktoré sa vyznačuje inovatívnosťou, prispôsobivosťou a obchodnou pružnosťou. Biomasa je skvelý obnoviteľný zdroj energie aj preto, lebo peniaze za energiu neodchádzajú z regiónu, ale zostávajú v ňom a pomáhajú jeho rozvoju.

„Trh s biomasou sa najviac rozvíja na strednom a východnom Slovensku,“ komentuje súčasný stav riaditeľ Energetického centra Bratislava Marcel Lauko. „Keďže majú dostatok lesov a dlhodobú tradíciu drevospracujúceho priemyslu, sú tam nainštalované desiatky kotlov.“ Niekde sa investície realizovali s podporou európskych fondov, inde len z komerčných zdrojov. Spomeňme Detvu, Hriňovú, Hnúšťu, ale takto postupovalo i niekoľko obcí na východnom Slovensku. V Banskej Bystrici vyrába Smrečina z biomasy elektrinu. Z výkonu sedem megawattov podnik jednu polovicu spotrebuje a druhú predá. V Šali v miestnej teplárenskej spoločnosti inštalovali kotly na drevnú štiepku a na slamu.

Skúsenosti teplární, ktoré včas nerozmýšľali nad vhodným zdrojom biomasy a nezakontrahovali si dodávateľov na niekoľko rokov, sú horšie. Palivo musia dovážať z veľkej diaľky.

Problémom je aj logika regulácie v oblasti tepelnej energetiky. Každá dosiahnutá úspora nákladov sa v ďalšom regulačnom období odrazí na znížení ceny tepla. Pri rovnakej percentuálnej výške marže jej absolútna hodnota klesá. Preto sa do rozsiahlych a nákladných opatrení na zlacnenie dodávok tepla, zahrňujúcich aj zmenu palivovej základne, púšťajú hlavne teplárenské spoločnosti s koreňmi v zahraničí, ktoré dovidia „za dnešný obzor“. Ináč postupujú slovenské bytové družstvá. Nemenia technológie, nemenia marže, nemenia ceny, ale berú zisky. Okrem toho si dávajú zaplatiť od bytoviek, keď sa odpoja od centrálneho zásobovania teplom a zvolia si lacnejšiu samostatnú alternatívu.

Príležitosť pre samosprávy

Stanoviť, akú rolu hrajú samosprávy v procese zvyšovania energetickej nezávislosti nie je jednoduché. Najväčšie tromfy majú v rukách tie mestá a obce, ktoré si nechali významný, prípadne väčšinový podiel v komunálnych teplárňach. Budú síce musieť bojovať proti stereotypnému mysleniu vlastných ľudí v teplárňach, no nebudú musieť zložito rokovať s majiteľmi centrálnych zdroja tepla a rozvodov, aby pristúpili k zmene palivovej základne. Do zmeny palivovej základne sa často púšťajú aj súkromní vlastníci teplární a rozvodov. Ide o veľké, spravidla zahraničné firmy. Samosprávy však s nimi musia spolupracovať. Potom sa podarí aj taký projekt, aký na nedávnej bratislavskej konferencii o biomase ISBF 2009 prezentoval Zbigniew Kocur zo spoločnosti Intech Slovakia. V rámci ich projektu Biomasa pre Slovenské Rudohorie sa v najchudobnejších regiónoch Slovenska rozširuje využívanie drevnej štiepky na vykurovanie v systémoch centrálneho zásobovania teplom. Bez spolupráce so samosprávou by sa takýto projekt nepresadil.

Informovanosť o problematike energetického využitia biomasy už nie je taká sporá ako kedysi. Mestá a obce vedia o nej dosť. Napríklad Energetické centrum Bratislava už desať rokov vyvíja informačnú aktivitu v prostredí územnej samosprávy. Veľkým prínosom je jeho spolupráca s Úniou miest Slovenska v združení Citenergo, ktoré sa osobitne zameriava na komunálnu energetiku. Životaschopnosť biomasy ako zdroja energie potvrdzuje aj záujem podnikateľov, ktorí iniciatívne vyhľadávajú obce a ponúkajú im svoje projekty. Aj oni sa teda pričiňujú o to, že biomasa nie je neznámy pojem.

Energetické zhodnotenie odpadu

Veľmi zaujímavým spôsobom výroby energie je zhodnocovanie komunálnych odpadov. Pri vyhnívaní kalov vzniká bioplyn s vysokým obsahom metánu. Tento plyn sa svojím zložením ponáša na zemný plyn a po vyčistení sa dá používať rovnakým spôsobom. Kaly sú po vyhnití vhodné ako hnojivo. Rovnakým spôsobom fungujú aj bioplynové stanice v poľnohospodárstve, ak spracúvajú napríklad odpady zo živočíšnej výroby. Veľmi dobrým substrátom sú aj odpady z potravinárskeho priemyslu. Ak však chceme substrát, ktorý vznikne po vyhnití týchto odpadov, použiť ako hnojivo (živiny v ňom ostávajú zachované), musíme mať pod kontrolou, čo do bioplynovej stanice prichádza, aby sme zabránili prípadnej nežiaducej kontaminácii pôdy.

Širšiemu využitiu komunálnych odpadov v energetike bráni nechuť obyvateľov bývať pri bioplynových staniciach. Táto nechuť sa dá ľahko pochopiť, lebo vyhnívanie substrátu nie je práve aromaterapeutický zážitok.

Vláda v polovici marca odsúhlasila a poslala do parlamentu na schválenie návrh zákona o podpore využívania obnoviteľných energetických zdrojov, ktorý sa čiastočne zaoberá aj tematikou biomasy. Už jeho samotná príprava je pokrokom, lebo presne stanovuje podmienky existencie časti obnoviteľnej energetiky. Základné pozitívum spočíva v tom, že poskytuje pätnásťročnú istotu prístupu výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov do distribučnej siete a počas tohto obdobia zákon stanovuje relatívne stabilnú cenotvorbu, ktorá investorom umožňuje lepšie plánovanie investície. Tento návrh zákona zavádza aj veľmi progresívny prvok – právo majiteľa bioplynovej stanice predávať vyrobený bioplyn priamo do distribučnej siete. Potrebuje na to len splniť technické a kvalitatívne požiadavky a nájsť si odberateľa pre túto komoditu.

Zákon má aj medzery

„Voči novému zákonu však existujú aj vážne výhrady, ktoré už odzneli počas pripomienkovacieho procesu, no do návrhu sa nedostali,“ upozorňuje na skryté riziká zákona Marcel Lauko a svoje výhrady konkretizuje: „V prípade využívania biomasy na komunálnej úrovni treba poukázať na to, že zákon stanovuje limity pre výrobcov elektriny kombinovanou výrobou z biomasy v bioplynových staniciach. Podpora výkupnou cenou prichádza do úvahy, len ak podiel biomasy dopestovanej na ornej pôde a použitej na produkciu bioplynu nepresiahne ročne štyridsať percent z celkovej hmotnosti biomasy použitej pri výrobe. Pôdohospodári v znevýhodnených podhorských oblastiach, ktorí pre klimatické a geomorfologické podmienky nedokážu konkurovať svojim kolegom z nížin a kotlín, tak prichádzajú o možnosť uplatniť na trhu energetické plodiny, pri ktorých nie sú požiadavky na kvalitu také vysoké ako pri potravinárskych alebo kŕmnych zmesiach.“

Miroslav Kučera z Asociácie energetických manažérov k tejto téme dodáva: „Na jednej strane Európska únia povzbudzuje poľnohospodárov, aby pestovali energetické plodiny a naše ministerstvo pôdohospodárstva im na to poskytuje dotácie, na druhej strane obmedzujeme ich použitie na výrobu elektriny. To všetko sa odohráva v čase, keď naši poľnohospodári majú problém umiestniť na trhu aj svoju potravinársku produkciu.“ Už spomínaný Zbigniew Kocur zdôraznil aj riziko, že veľké elektrárne na fosílne palivá vážne narušia trh s biomasou, ako sa to už v niektorých európskych štátoch stalo tým, že podporili spaľovania biomasy spolu s tradičnými palivami vo veľkých tepelných elektrárňach. Biomasa je lokálny, prípadne regionálny zdroj energie a takým by aj mala zostať.

Energetická bezpečnosť štátu, ktorý je závislý na dovoze deväťdesiatich percent primárnych energetických zdrojov z jediného štátu, sa v januári zmenila z akademickej debaty na reálny problém takmer každého z nás. Možnosť, že sa tento problém zopakuje opäť, pripomenuli rusko-ukrajinské debaty o platbách za odoberaný plyn na prelome februára a marca. „Záleží len na nás, ako sa k problému postavíme,“ sumarizuje Marcel Lauko. „Buď môžeme pasívne čakať, čo prinesie budúcnosť, a dúfať, že to nedopadne až tak zle, alebo môžeme nestabilné dodávky zemného plynu, predovšetkým na výrobu tepla, nahradiť z lokálnych zdrojov. Prvá možnosť je pohodlná a jednoduchá; druhá je otázkou zodpovednosti a vytvárania vhodných podmienok."

Kto a ako by mal vytvárať predpoklady na ďalšiu diverzifikáciu zdrojov tepla? Rozhodne je tu veľký priestor pre samosprávy a hlavne pre štát. Nemusí ísť o priamu podporu formou poskytovania dotácií - biomasa je aj z ekonomického hľadiska trvalým energetickým zdrojom. Hlavným nástrojom by mala byť garancia cien, prípadne objemu odoberaného tepla na úrovni, ktorá umožní využiť súkromné zdroje. Štát, respektíve samosprávy môžu takto pomôcť pri zásobovaní obyvateľov teplom aj v krízových situáciách, a to bez dodatočných výdavkov z verejných zdrojov.

Vojtech HOLLAN

Späť