Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Práca hraničiarov dostala nový obsah

Slovensko, 28. 5. 2009 (Verejná správa 10/2009)



Príprava na splnenie kritérií pre ochranu vonkajších hraníc Európskej únie predstavovala taký rozsah úloh, aké naša hraničná a cudzinecká polícia počas svojej existencie ešte nikdy predtým neriešila. Vstupom Slovenska do schengenského priestoru 21. decembra 2007 a zrušením kontrol na hraniciach s Českom, Maďarskom, Poľskom a Rakúskom tento proces vyvrcholil. Neznamenal však jeho ukončenie.


Európska únia vytvárala podmienky na voľný pohyb osôb od svojho vzniku. Deklarovala to ako základné právo občanov jednotlivých členských štátov. Zavedenie tohto princípu do praxe bolo však oveľa ťažšie ako zavedenie pravidiel pre voľný pohyb kapitálu, výrobkov a služieb. Až podpisom Schengenského dohovoru v roku 1990 vznikli pravidlá na vytvorenie spoločného priestoru, ktorý umožňuje voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice. Jednotlivé štáty okrem iného zaväzuje podieľať sa na plnení takzvaných kompenzačných opatrení. Spočívajú najmä na zabezpečení vysokého štandardu vykonávania kontroly svojich vonkajších hraníc, rozvoji efektívnej policajnej spolupráce, spoločnom postupe v oblasti uplatňovania vízovej politiky a migrácie, justičnej spolupráci a kooperácii v oblasti boja proti drogám, v zabezpečení funkčnosti a používania Schengenského informačného systému a v ochrane osobných údajov.


Hektické prípravné tempo


Hraničná a cudzinecká polícia (HCP) na Slovensku mala pred vstupom do spoločenstva štátov schengenského priestoru okolo 3 600 ľudí. Predovšetkým na nich ležala celá ťarcha prípravných prác, zastrešených ministerstvom vnútra. Ako neraz zdôrazňoval staronový riaditeľ tejto policajnej zložky plukovník Tibor Mako, do Schengenu nevstupovala hraničná a cudzinecká polícia, ale Slovenská republika. Vláda, ktorá vzišla z volieb v roku 2006, totiž zistila nepotešujúce fakty. Prípravné práce, za ktoré zodpovedal rezort vnútra pod bývalým vedením, výrazne meškali. Upozorňovali na to početné komisie, ktoré k nám prichádzali z Bruselu. Na dobehnutie sklzu zostal novému vedeniu ministerstva necelý rok. Za toto krátke obdobie mala byť dôkladne zabezpečená najmä deväťdesiatosem kilometrov dlhá hranica s Ukrajinou. Jej dve tretiny tvorí veľmi náročný horský a zalesnený terén, južná časť je rovinatá a vhodná na zabezpečenie modernou technikou, sever si vyžaduje najmä príslušníkov v teréne.


Záverečný verdikt o pripravenosti Slovenska na vstup mali vydať európske hodnotiace komisie na jeseň 2007. Vláda vymenovala za splnomocnenca pre zabezpečenie všetkých úloh spojených so Schengenom štátneho tajomníka ministerstva vnútra Jozefa Bučeka. Na východnej hranici strávil nemálo času aj minister vnútra Robert Kaliňák. Za pár mesiacov sa hranica zmenila na nepoznanie. Vybudovali tu nové objekty hraničných oddelení, nové alebo rekonštruované hraničné priechody, objekt riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach, rozsiahly kamerový systém, nainštalovali monitorovacie zariadenia na železnici i na cestnom systéme, pribudlo veľké množstvo najrozmanitejšej techniky – terénne a špeciálne vozidlá, štvorkolky, snežné skútre, motocykle, dodávkové vozidlá na prepravu migrantov, člny, kompletný moderný informačný systém s vysokou prenosovou rýchlosťou. A za tým všetkým boli stovky ľudí, ktorí prežili celé mesiace v neuveriteľnom pracovnom vypätí a zároveň v neistote, čo s nimi bude potom. Bolo totiž jasné, že po zrušení ochrany slovenských vnútorných hraníc už táto zložka polície nebude potrebovať taký počet príslušníkov, aj keď mnohí z nich mali nájsť uplatnenie práve na ukrajinskej hranici. Obavy však nemali len hraničiari, ale aj obyvatelia niektorých susedných štátov, najmä Rakúska, ktorí sa báli prílevu ilegálnych cudzincov a nárastu kriminality v pohraničí.


Rozsiahle organizačné zmeny


„Rozhodujúce úlohy sme dokázali splniť so cťou a v mimoriadne krátkom čase. Naša práca je však teraz omnoho náročnejšia, než kedykoľvek predtým,“ povedal plukovník Daniel Orlický, prvý zástupca riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR.


Počet príslušníkov na ukrajinskej hranici sa za rok fakticky strojnásobil. V súčasnosti tu pracuje okolo osemsto ľudí. Východná hranica preverí každého, pretože pribudlo naozaj úctyhodné množstvo novej techniky. Tú sa museli naučiť ovládať a udržiavať vo funkčnom stave. Veľmi zložitá je aj nová európska legislatíva v súvislosti s ilegálnou migráciou, azylovou politikou a svoje si vyžaduje aj cudzinecká agenda, čo si museli osvojiť všetci. Takže – ako zdôraznil spomenutý policajný funkcionár – vzdelávalo sa, vzdelávalo a vzdelávalo. A to všetko ešte aj pri dopĺňaní nevyhnutných jazykových znalostí.


Schengenský dohovor sme teda prijali a uviedli do praxe. Vo vnútri polície však nastali už od prvých mesiacov jeho platnosti veľké pohyby. Z pôvodných 3 600 príslušníkov hraničnej a cudzineckej polície po reorganizácii muselo odísť 1399 do iných zložiek, najmä do poriadkovej a kriminálnej polície. Väčšinu oddelení hraničnej a cudzineckej polície zrušili, ich objekty rezort vnútra ponúkol samospráve. Bývalí hraničiari museli v nových podmienkach zvládnuť problematiku, s ktorou dovtedy nepracovali. A naopak, všetky „klasické“ obvodné oddelenia dostali do vienka povinnosti z pôvodnej agendy HCP. Tiež sa museli veľa učiť, pričom im výdatne pomohli najmä policajti, ktorí prišli z hraníc. Tí, čo zostali u hraničiarov, pracujú v úplne iných podmienkach. Zo štátnych hraníc sa posunuli viac do vnútrozemia, kde plnia úlohy pri zachytávaní skupín ilegálnych migrantov, pri kontrole pohybu a pobytu cudzincov, najmä z takzvaných tretích krajín.


Na Slovensku momentálne funguje päť riaditeľstiev s dvadsiatimi oddeleniami cudzineckej polície. Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii sa sústreďuje najmä na odhaľovanie prevádzačov a pôsobia aj mobilné jednotky, ktoré operujú v prihraničí.


„Prevádzači rýchlo zistili, že prejsť cez ukrajinskú hranicu k nám je veľmi ťažké, skúšajú preto úplne nové trasy a úplne nové metódy, ako dostať svojich klientov do vyspelých západných krajín,“ hovorí D. Orlický. Preto sa väčšia pozornosť znova upriamila aj na hranicu s ostatnými zahraničnými susedmi. Výsledky sú povzbudzujúce – počet ilegálnych migrantov sa po vstupe do jednotného schengenského priestoru rapídne znížil. Keď v roku 2004 evidovali v policajných štatistikách bezmála jedenásťtisíc pokusov o ilegálny prechod, vlani ich už bolo ani nie dva a pol tisíc. Nenaplnili sa ani obavy Rakúšanov. Aj vďaka spoločným hliadkam a intenzívnejšej práci príslušníkov polície po oboch stranách štátnej hranice sa dokonca kriminalita na týchto územiach potešiteľne znížila.


„Vďaka doterajšiemu úsiliu ilegálna migrácia už nie je náš najväčší problém,“ dopĺňa. „Viac pozornosti musíme venovať osobám, ktoré sa síce dostanú na územie Slovenska legálne, no chcú ostať u nás aj po pominutí legálnych dôvodov, prípadne sa zložitými cestičkami pokúšajú prepraviť do iných krajín. Odhalenie čo najväčšieho počtu týchto prípadov na celom území Slovenska je tak oveľa náročnejšie. Tvorí však hlavnú náplň práce našich oddelení cudzineckej polície.“


Riziká kriminality


Voľný pohyb osôb a tovaru zákonite zvýšil aj riziká nárastu takzvanej cezhraničnej kriminality, najmä pašovania drog, lukratívneho tovaru a nebezpečných materiálov cez naše územie. Práve toto riziko si vyžiadalo oveľa užšiu súčinnosť jednotlivých zložiek polície medzi sebou a intenzívnejšiu spoluprácu s colníkmi. Hliadky HCP kontrolujú cestujúcich najmä v prihraničí v prostriedkoch verejnej i osobnej dopravy, pod dohľadom majú pohyb cudzincov v ubytovacích zariadeniach i podnikateľov – zväčša cudzích štátnych príslušníkov, napríklad na trhoviskách či v stavebníctve, kde je najviac prejavov sivej ekonomiky i čiernej práce. Samostatnou kapitolou je spolupráca so zamestnaneckými agentúrami, ktoré k nám privážajú veľké počty pracovníkov zo zahraničia pre nové výrobné a montážne podniky. Každoročne sú ich stovky, mnohí z nich chcú u nás pracovať ďalej, hoci im pracovné dohody už skončili.


Úloh, ktoré plní hraničná a cudzinecká polícia v nových podmienkach, tak v zásade skôr pribudlo a policajti ich plnia v celkom odlišných, zložitejších podmienkach. Všetky výsledky však naznačujú, že slovenskí hraničiari očakávania Schengenu naplnili.


Peter ONDERA



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.