Galský kohút a slovenský orol

Slovensko, 3. 7. 2009 (Verejná správa 13/2009)

Keď francúzsky veľvyslanec na Slovensku Henry Cluny vo februári dekoroval PhDr. Bohumilu Ferenčuhovú, CSc., za rytiera Rádu akademických paliem, zdôraznil, že tak oceňuje jej zásluhy vo vede a vzdelávaní na poli francúzsko-slovenskej spolupráce. Krátko nato sa vedecká pracovníčka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied predstavila verejnosti svojou najnovšou publikáciou Francúzsko a slovenská otázka 1789 – 1989.

Už samotný názov vymedzuje historické obdobie, ktorému sa autorka venuje od svojich vysokoškolských štúdií. Monografia oslovuje slovenskú verejnosť pohľadom na javy, udalosti, osobnosti, ktoré napĺňali slovensko-francúzske vzťahy od pádu Bastily až po pád komunizmu. Zaujímavé sú portréty a dokumenty týkajúce sa priekopníčok vo verejnom živote a politike na začiatku minulého storočia, ako bola Louise Weissová alebo Alice Garrigue – Masaryková.

Problémovo ide o dejiny medzinárodných vzťahov v čase, keď národy, najmä v strednej Európe, bojovali o svoju identitu a uznanie, keď Francúzsko podporilo vznik československého štátu a stalo sa jeho spojencom, ale i na prahu Mníchova 1938. Záver knihy vyznieva optimisticky, lebo ukazuje nadväzovanie štyridsať rokov pretrhnutých spojení a budovanie modernej platformy francúzsko-slovenských vzťahov.

Jadrom práce je nepochybne proces vzniku Československej republiky a úloha, ktorú zohrali na jednej strane angažovaní francúzski politici, diplomati, vojaci, vedci a umelci, na druhej strane za prvej svetovej vojny sformovaný československý odboj s takými osobnosťami ako bol Milan Rastislav Štefánik a Štefan Osuský. Francúzsky záujem o národnostnú problematiku v strednej Európe, najmä v Čechách a na Slovensku, stavia do nového svetla aj versaillské rozhodovanie víťazných veľmocí o osude rakúsko-uhorskej monarchie.

Možno na pozadí, ale rozhodne nie v úzadí, sú osobnosti slovenskej vzdelanosti a kultúry, ktoré hľadali uplatnenie a inšpiráciu v Paríži. Čitateľ sa takto dozvedá o francúzskom vplyve na filológa a teoretika Jána Lajčiaka, maliara, prozaika a publicistu Janka Alexyho, literáta Štefana Krčméryho, básnika Emila Boleslava Lukáča, spisovateľa a politika Ivana Horvátha, básnika, redaktora a diplomata Thea H. Florina, právnika a diplomata Juraja Slávika, alebo historičku a prekladateľku Helenu Turcerovú.

Druhou veľkou témou monografie je spolužitie národov a národností v strednej Európe a úsilie Francúzska a Československa opätovne integrovať strednú Európu. Malá dohoda stále patrí k veľkým témam slovenskej historiografie práve tak ako predstavy M. R. Štefánika o budúcnosti strednej Európy a Milana Hodžu o prerastaní hospodárskej spolupráce do širšej stredoeurópskej integrácie aj za účasti Poľska, Rakúska, Maďarska a Bulharska. Vývoj išiel iným smerom.

Ešte i dnes, keď sme po voľbách do Európskeho parlamentu, v ktorom sedia reprezentanti všetkých zainteresovaných krajín, počúvame výzvy na revíziu versaillských zmlúv, osobitne trianonskej. Prvá revízia však vovliekla Európu do druhej svetovej vojny.

Peter KRÚTKY

Späť