Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Obchody a ziskuchtivosť škodia planéte

Slovensko, 27. 7. 2009 (Verejná správa 15-16/2009)



Výsledky vedeckého bádania sú známe: zemeguľa sa otepľuje. V súčasnosti existuje verejná, vedecká a ustavične rastúca politická zhoda v tom, že treba urýchlene podniknúť kroky na zvrátenie nepriaznivého vývoja klímy. Ak zoberieme do úvahy rozsiahlosť problému oficiálne ciele znižovania oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov sú nepostačujúce. Medzinárodné rokovania o klíme sa zmenili na obchodné schôdzky, ktoré poskytujú vyspelým krajinám a ich korporáciám právo znečisťovať ovzdušie využívaním trhových „riešení“.


Zodpovednými je niekoľko koalícií mimoriadne mocných a vplyvných nadnárodných korporácií. Tieto lobistické skupiny – združujúce známe ropné, automobilové a chemické spoločnosti v Spojených štátoch, Európe, Austrálii a Japonsku – využívajú rozličné stratégie. Ich účelom je ochrániť a zvýšiť svoje zisky dosahované aj poškodzovaním klímy.


Približne dva a pol tisíc vedcov zapojených do Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (Intergovernmental Panel on Climate Change - IPCC) varuje pred zreteľným ľudským vplyvom na globálnu klímu. Ich varovania opakuje a zdôrazňuje aj množstvo ekonómov, ktorí tvrdia, že už samotná hrozba otepľovania planéty je dostatočným dôvodom na podniknutie ráznych krokov.


Emisia skleníkových plynov do atmosféry však pokračuje a ustavične sa zvyšuje. Po mnohých rokoch rokovaní iba časť vyspelých krajín súhlasila, že do roku 2012 znížia emisie, ale len o nepostačujúcich 5,2 percenta. Bolo to dohodnuté na Kjótskej konferencii v decembri 1997. Toto japonské mesto hostilo tretiu konferenciou zmluvných strán konvencie o podnebí. Osemdesiatštyri krajín podpísalo v roku 1997 Kjótsky protokol, obsahujúci konkrétne ciele a termíny. Tridsaťdeväť priemyselne vyspelých krajín sa v rámci protokolu zaviazalo, že obmedzia emisie šiestich skleníkových plynov, medzi nimi oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného. Európska únia súhlasila s celkovým osempercentným znížením, Spojené štáty so sedempercentným a Japonsko so šesťpercentným znížením. Jediná Austrália mala povolené zvýšiť emisie o osem percent. Aby sa však predišlo katastrofálnej zmene klímy, treba v prvej polovici 21. storočia obmedziť emisie skleníkových plynov až o 60 percent.


Farizejstvo lobistických skupín


Národy sveta oslavovali v roku 1997 Kjótsky protokol ako prvú záväznú dohodu, ktorá obmedzuje emisie skleníkových plynov. Protokol nielenže ukladá povinnosť znižovať emisie, ale pomáha aj ich premene na komoditu. Ide o obchodovanie s emisiami, spoločné prijímanie opatrení a mechanizmus čistého rozvoja - Clean Developmnet Mechanism (CDM). Erik Wesselius, analytik skupiny Monitor korporatívnej Európy však tvrdí, že tieto tri trhové riešenia presadené priemyselnými lobistickými skupinami a zapracované do Kjótskeho protokolu umožnia priemyselne vyspelým krajinám vyhnúť sa konkrétnym opatreniam proti klimatickým zmenám.


Trhové riešenie krízy klímy presadila mohutná globálna ofenzíva naftového, automobilového, ťažobného, chemického a jadrového priemyslu. „Dlho pred Kjótom mali tieto lobistické zoskupenia plné ruky práce so svojou kampaňou, do ktorej investovali miliardy dolárov. Vydávali naliehavé varovania, že ak sa prijmú záväzky na obmedzenie emisií, bude to mať za následok ekonomickú katastrofu, masívnu nezamestnanosť a stratu konkurenčnej schopnosti,“ konštatuje E. Wesselius. Priemyselníci tvrdili, že majú situáciu pod kontrolou a že v žiadnom prípade by sa nemala zavádzať daň z uhlíka, ani energetické dane či iné regulácie, pretože by to malo negatívny vplyv na medzinárodnú konkurencieschopnosť. Riešenia sú podľa nich v dobrovoľných dohodách medzi vládami a priemyslom, pričom ničím nerušený voľný trh umožní rozvoj nových vylepšených technológií. Ekonómka a publicistka Belén Balanyová hovorí, že „klimatické“ lobistické skupiny úspešne presunuli diskusiu do oblasti technokratických riešení a priorít korporácií vo forme ziskov a posilňovania globálnej dominancie.


Pochybná podpora vedcov


Spojené štáty americké, zodpovedné za štvrtinu svetových emisií skleníkových plynov, sa stali centrom najagresívnejších pokusov vyhnúť sa prijatiu akýchkoľvek záväzkov. „Lobistické skupiny investovali milióny dolárov do kampaní, ktoré popierali existenciu klimatických zmien a miatli verejnú mienku. Okrem toho trvali na tom, že akákoľvek záväzná dohoda by mala zahŕňať aj krajiny tretieho sveta napriek tomu, že emitujú iba zlomok celkových skleníkových plynov a historickú zodpovednosť za emisie má priemyselne vyspelý svet,“ tvrdí B. Balanyová.


V roku 1998 Senát Spojených štátov amerických pomerom hlasov 95:0 prijal Byrd-Hagelovu rezolúciu, podľa ktorej USA nemusia podpísať žiadny protokol, ktorý by nebol záväzný aj pre rozvojové krajiny alebo ktorý by vážne škodil americkému hospodárstvu. Následne niektoré skupiny korporácií pokrytecky lobovali v krajinách tretieho sveta, aby odmietli prijatie akýchkoľvek ekologických záväzkov, ktoré by mohli byť prekážkou ich rozvoja. „Od Kjótskej konferencie v roku 1997 sa americké lobistické skupiny sústredili na to, aby protokol nebol ratifikovaný. Súčasne bojovali proti obmedzovaniu tzv. pružných mechanizmov, čím si zabezpečovali, aby výsledok bol v každom prípade výhodný pre priemysel,“ hovorí ekonóm a ekologický aktivista Olivier Hoedeman.


Najpriamočiarejšia a najviac konfrontačná lobistická skupina amerického priemyslu bojujúca proti dohode o klíme a obmedzovaniu emisií je Globálna klimatická koalícia. Jej členmi sú respektíve boli American Petroleum Institute, Amoco, Chevron, Chrysler, Dow Chemical, Exxon, Ford, General Motors, Mobil, Texaco, Union Carbide a taktiež aj British Petroleum a Shell. Členka skupiny Monitor korporatívnej Európy Ann Dohertyová poukazuje na fakt, že Globálna klimatická koalícia financuje a podporuje skeptických vedcov, aby rozsievali neistotu o existencii globálneho otepľovania. Hovorí, že taktika, ktorú bežne používajú americkí priemyselníci v debatách o klíme spočíva v tom, že investujú veľké peniaze na podporu „vedcov“, aby spochybňovali fundované dôkazy Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny a ich všeobecne uznávaných odborníkov.


Medzinárodný obchod s klímou


Za záujmy priemyslu veľmi usilovne lobovala Svetová rada pre udržateľný rozvoj. Je to koalícia 125 výkonných riaditeľov nadnárodných korporácií. Špecializuje sa na strategický odklon rastúcich námietok ekologických hnutí. Presadzovaním samoregulácie a kvetnatou rétorikou o udržateľnom rozvoji pomohla táto organizácia svojim členským nadnárodným spoločnostiam, aby natreli svoj imidž na zeleno a súčasne presadzovali neregulovaný ekonomický rast a globalizáciu voľného trhu. Spolu s japonskou priemyselnou lobistickou skupinou Keidanren zorganizovala Svetová rada pre udržateľný rozvoj konferenciu o obchodných iniciatívach na zmiernenie klimatických zmien v Kjóte. Jej vtedajší prezident Bjorn Stigson vyjadril svoje potešenie z výsledkov summitu o klíme: „Jedným z najvýznamnejších výsledkov Kjóta bolo uznanie, že priemysel je hlavným motorom, ktorý nás poháňa smerom k udržateľnejšej budúcnosti“. Svetová rada pre udržateľný rozvoj propaguje mechanizmus čistého rozvoja CDM, ako najsľubnejšie riešenie krízy svetovej klímy. „Na tom nie je nič prekvapujúceho. Poskytuje to široké možnosti nadnárodným korporáciám, ktoré takto môžu získavať nové trhy v rozvojových krajinách,“ konštatuje O. Hoedeman.


Medzinárodná obchodná komora, pravdepodobne najmocnejšia lobistická skupina na svete, má podobné stratégie a požiadavky. V októbri 1998, dva týždne pred summitom o klíme v Buenos Aires, vyslala do senegalského Dakaru tridsaťčlennú delegáciu pozostávajúcu z reprezentantov spoločností Shell, LaFrage, Texaco, Mobil a Chevron. „Stretli sa tam s ministrami energetiky a životného prostredia z viac než z dvadsiatich afrických krajín a snažili sa ich presvedčiť, aby podporili mechanizmus čistého rozvoja (CDM), za čo im sľubovali dodávky technológií a prílev zahraničných investícií,“ odhaľuje Adam Maanit, člen Monitoru korporatívnej Európy.


Európania sú ekologickejší


Lobistické skupiny európskych korporácií pôsobia v odlišných podmienkach. V Európskej únii má ekológia v politických programoch väčšiu váhu než na druhej strane Atlantiku. Energetické dane, o ktorých sa v USA ani neuvažuje, už boli zavedené v mnohých krajinách, aj keď vo veľmi obmedzenom meradle. Existencia globálneho otepľovania je na európskej politickej scéne neoddiskutovateľnou skutočnosťou. Najvplyvnejšie európske lobistické skupiny, ako je Európsky okrúhly stôl priemyselníkov, organizácia zamestnávateľov UNICE a Federácia Chemického priemyslu, sa v tejto situácii rozhodli použiť prefíkanejší prístup k debate o klimatických zmenách. Koncentrujú sa na presadzovanie dobrovoľných opatrení, ktoré sú pre priemysel alternatívou proti vládnej moci. Priemyselníci tvrdia, že pokiaľ by zodpovednosť za vyriešenie ekologických problémov bola na nich, rýchlo by zaviedli technologické vylepšenia, zvýšili energetickú účinnosť a za najrozumnejšie riešenie problémov klimatických zmien by presadzovali obchodovateľné emisie.


Globálne rokovania o klimatických zmenách sú jednou z mnohých oblastí, ktoré ovládli a majú pod kontrolou svetové priemyselné korporácie. Ekonomická a politická moc nadnárodných spoločností sa stala vážnou bariérou brániacou podniknúť efektívne kroky proti globálnemu otepľovaniu. Pretože hospodárstvo jednotlivých krajín sa preorientovalo z lokálnych, regionálnych a národných trhov na produkciu pre globálnu ekonomiku, existuje reálna hrozba, že situáciu ovládnu nadnárodné spoločnosti.


V súčasnosti musia spoločenské hnutia na celom sete zvýšiť tlak na vlády a donútiť ich, aby prijali reálne riešenia klimatickej krízy a nekapitulovali pred hrozbami, dezinformáciami a tlakom korporácií. Snaha nadnárodných korporácií vyzerať ekologicky jasne ukazuje, že keby sme dali korporáciám voľnú ruku, viedlo by to k nenapraviteľným škodám.


Alexander SOTNÍK



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.