Pravopis a výslovnosť slova e-mail

Slovensko, 18. 8. 2009 (Verejná správa 17/2009)

Nášho čitateľa Ľ. Š. z Novej Bane zaujali články o elektronickej komunikácii, ktoré boli uverejnené v predchádzajúcich číslach Verejnej správy. Ocenil hlavne výklady o podstate tejto komunikácie, o jej výhodách a nevýhodách, ako aj o jej dôsledkoch na jazyk a jazykové vyjadrovanie. Keďže sa v tejto novej sfére jazykového dorozumievania objavujú aj nové slová, ktoré majú terminologickú povahu, zaujíma ho ich osud v rámci našej slovnej zásoby. Konkrétne má na mysli slová e-mail a mail. Ide mu pri nich o dva problémy. Predovšetkým by chcel vedieť, či v elektronickej komunikácii perspektívne „zvíťazí“ podoba e-mail, alebo mail. Zároveň by očakával aj odpoveď, či sa v budúcnosti v písanej forme zachová ich anglická pravopisná podoba, alebo či sa aj v tomto prípade pravopis prispôsobí výslovnosti.

Musím priznať, že v tomto čase nie je možné na vyslovené otázky dať jednoznačnú odpoveď. V obidvoch prípadoch možno o nich uvažovať iba hypoteticky. Pravda, istou výhodou je, že pri tejto úvahe môžeme vychádzať zo situácií, ktoré jazyk a jeho nositelia museli riešiť v minulosti. Pritom aj v tomto prípade môžu byť významným objektívnym kritériom všeobecné zákonitosti jazyka, ako aj zákonitosti vývinu slovenského jazyka.

Najprv sa pristavím pri otázke, či sa v budúcnosti v internetovej komunikácii uprednostní východisková podoba e-mail, alebo či sa presadí skrátené mail. Vieme, že slovo mail je prebraté z angličtiny a má význam pošta. Hláska (písmeno) e- s pomlčkou naznačuje (vyjadruje), že ide o elektronickú poštu, komunikáciu na internete. Je zaujímavé, že v praxi sa stretávame s trocha kurióznym spojením emailová pošta; jeden z viacerých príkladov: Posielam ti túto zvesť emailovou poštou. V doslovnom preklade to možno hodnotiť ako významovú reduplikáciu: e-mailová pošta je vlastne „poštová pošta“. Možno predpokladať, že toto spojenie vzniklo na pozadí korektných spojení e-mailová informácia, e-mailová správa, e-mailová komunikácia.

Vráťme sa však k citovanej vete z internetu. Jej autor zapísal prívlastok e-mailová pošta ako jedno slovo (emailová). Akoby do istej miery rešpektoval jeho výslovnostnú podobu. V praxi sa totiž vyslovuje ako jeden zvukový celok, ako jedno slovo. Dokonca v súvislosti s prozodickými zákonitosťami, podľa ktorých nositeľom prízvuku v dvoj- a viacslabičných slovách je prvá slabika, sa aj naše slovo vyslovuje s prízvukom na e, ktoré sa pociťuje ako prvá slabika slova emajl. Takto sa potom vyslovuje aj odvodenina (prídavné meno)emajlový. Pre zasvätených a postupne aj pre bežným používateľov internetu by toto „nové“ slovo malo význam elektronická pošta. Z druhej strany zas nemožno vylúčiť, že vzhľadom na ekonomiku výrazu sa môže postupne ujať a prípadne aj presadiť ako jediná aj podoba mail. Spätosť tohto slova s elektronickou komunikačnou sférou je totiž zrejmá a jednoznačná a pre používateľov internetu je zároveň významovo priezračná. V ústnej podobe sa pri tomto slove ustaľuje výslovnosť mejl.

Z toho, čo som uviedol, vyplýva, že v tomto čase sa na prvú otázku nedá jednoznačne odpovedať. Iba hypoteticky možno predpokladať, že isté šance má kratšia podoba mail. Z druhej strany však výhodou podoby e-mail je to, že ide o dvojslabičné slovo, čo je artikulačne a výslovnostne výhodnejšie. Pravda, pri odvodeninách (e-mailový/mailový) táto „výhoda“ nie je významná.

Na druhú otázku nášho čitateľa môžem tiež dať iba hypotetickú odpoveď. V tomto prípade je však dôležité, že sa pri hľadaní odpovede možno oprieť o isté analogické situácie. Pokiaľ ide o výslovnosť cudzích slov, prevzatých najmä z angličtiny, tu dochádzalo a dochádza k napätiu medzi ich pôvodnou pravopisnou podobou a ich výslovnosťou. Súvisí to s tým, že v slovenčine sa výrazne uplatňuje foneticko-fonologický pravopisný princíp. Formuloval ho ešte Ľudovít Štúr v známej vete Píš, ako počuješ, a čo počuješ, napíš. Ide tu vlastne o to, aby medzi výslovnosťou a písomným záznamom slova nebol nijaký rozdiel. Tento „tlak“ výslovnosti sa dá bez ťažkostí potvrdiť na osude mnohých prevzatých slov. Pripomeňme si napríklad slovo jam (jemná rôsolovitá zaváranina). Istý čas sa písalo v pôvodnej, „anglickej“ podobe. Postupne sa pravopis prispôsobil výslovnosti a dnes toto slovo píšeme ako džem, čo platí aj o prídavnom mene džemový. Aj bendžo (brnkací hudobný nástroj) sa pôvodne písalo banjo. A tak ďalej.

Podobný vývin vzťahu medzi pravopisom a výslovnosťou je reálny aj pri slovách e-mail/mail – imejl/mejl. V tomto čase je ešte „silnejšia“ pôvodná anglická pravopisná podoba. No aj v tomto prípade treba predpokladať čoraz silnejší tlak výslovnosti na pravopis. Je teda predpoklad, že aj v písaných textoch sa presadí výslovnostný variant imejl/mejl, imejlový/mejlový. Zároveň možno predpokladať, že k takémuto vývinu dôjde najprv v elektronickom prostredí, ktoré je v tomto čase najdynamickejšou komunikačnou sférou. Postupne sa táto výslovnostná podoba ujme aj v oficiálnych písaných textoch a dostane sa aj do slovníkov. Pravda, či v budúcnosti podoba mejl/mejlový vytlačí dlhší tvar imejl/imejlový si v tejto chvíli netrúfam predpovedať. Jedno je však isté – tento proces premien je prirodzený.

Ján FINDRA

Späť