Prehra víťazov a pravda porazených

Slovensko, 9. 9. 2009 (Verejná správa 18/2009)

Ján Jurišta, autor knihy Prehra víťazov. Opakované globálne zlyhanie kapitalizmu vracia do hry socializmus v novej podobe (Bratislava, IRIS, 2009, 1. vydanie, 194 s.) je známy ako novinár, politický pracovník, bývalý veľvyslanec ČSSR (1982-1988) a veľvyslanec SR v Argentíne (1999-2003) s pôsobnosťou pre Uruguaj a Paraguaj so sídlom v Buenos Aires.

Podľa jeho názoru pozorovania lokálneho politického a hospodárskeho vývoja na americkom kontinente potvrdzujú zlyhanie neoliberálneho kapitalizmu a nástup socializmu. Pritom si uvedomuje, čo pre mnohých ľudí už samotný termín socializmus emočne predstavuje: Evokuje v nich totalitný režim s diktatúrou jednej strany, obmedzujúcou slobodu pohybu, slobodu prejavu a súkromného vlastníctva. Napriek tomu alebo práve preto analyzuje príčiny pádu socializmu v Európe. Hneď v úvode knihy konštatuje: „Nezlyhal socializmus, ktorý vznikol, aby odstránil z medziľudských vzťahov vykorisťovanie a zabezpečil demokratický a solidárny systém, ale stroskotali viaceré komunistické strany, ktoré neboli schopné odstrániť stalinské deformácie z nového systému a naplniť želania ľudí.“ (s.5). Pokúša sa vyzdvihnúť prvotný model socialistického systému zavedený Leninom, zatiaľ čo Stalina považuje za pôvodcu autoritatívneho systému a porušovateľa demokracie. Osvetľuje, že revolty občanov eskalujúce pádom Berlinského múru, či Nežnou revolúciou v roku 1989 boli namierené proti vybočeniu zo socialistickej línie. Neznamenali prehru socializmu, ale zlyhanie jeho vodcov.

Samozvaní víťazi studenej vojny zneužili nespokojnosť ľudí v tom smere, že demagogicky zatajili úspechy socializmu a bravúrne ich presvedčili o potrebe nastolenia kapitalizmu. Situácia, ktorá nastala po rozpadnutí Sovietskeho zväzu, mala za následok drancovanie týchto krajín kapitalizmom. Akumulovanie kapitálu v rukách jednotlivcov pozná aj Latinská Amerika veľmi dobre. Autor konkrétne poukazuje na Fidela Castra, že medzi prvými ohlasoval negatívne konzekvencie neoliberálneho kapitalizmu. Spojené štáty americké vyvíjali na Kubu permanentný a silný tlak v snahe izolovať ju od ostatného sveta. Washingtonským konsenzom nanútili krajinám Latinskej Ameriky neoliberálny kapitalizmus, ktorý ich priviedol na mizinu i napriek tomu, že sa tam nachádzajú najväčšie naftové rezervy planéty. Pod vplyvom Castra sa však v Latinskej Amerike oživuje záujem o socializmus. Chávez, Moráles či Correa sa takisto rozhodli skoncovať s vykorisťovaním severoamerických nadnárodných korporácií. Zamerali sa na opätovné znárodnenie strategických podnikov a usilujú sa o naštartovanie ekonomík socialistickou cestou.

Čo si Jurišta myslí o aktuálnej kríze, vidno aj z nasledujúceho citátu: „Nová svetová kríza je predovšetkým globálnou krízou kapitalizmu, vznik ktorej nemožno pripisovať socializmu, komunistom, triednemu boju alebo plánovanému hospodárstvu....je výsledkom egoistickej, diskriminačnej a špekulatívnej nadvlády kapitálu, ktorá nemá už dvadsať rokov konkurenciu a spôsobila civilizačný kolaps.“ (s.191).

Štýlom prístupným pre širokú verejnosť autor predkladá jasné dôkazy globálneho zlyhania kapitalizmu. V socializme, šíriacom sa v Latinskej Amerike, vidí jeho reálneho konkurenta. Jeho politické eseje sú apelom na prehodnotenie pozitív a negatív neoliberálneho kapitalizmu. Kniha patrí do rúk každému, kto sa nebojí „pozrieť pravde do očí“ a záleží len na čitateľovi, či prijme autorove myšlienky, alebo ich odmietne.

Lenka ŠEBOVÁ

Späť