Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Podnikaví predkovia, odvážni dediči

Slovensko, 21. 9. 2009 (Verejná správa 19/2009)



„Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.“ Ktovie, či toto príslovie vymysleli zámožní mešťania, ktorí užívali strieborné a medené bohatstvo hlbín spolu s blahodarným prírodným prostredím, alebo nimi zdieraní baníci, ktorí až po smrti očakávali odškodnenie za svoj ťažký životný údel. Súčasníci sa napriek pochybnostiam nechcú príslovia vzdať a k dvom historickým prívlastkom „medená“ a „povstalecká“ by chceli pripojiť ešte dva – „moderná“ a „metropolitná“.


Stredovekú slávu priniesli mestu skúsení nemeckí ťažiari Jungovci, Koenikbergerovci a Petermanovci, ktorí otvorili výnosné bane a huty a položili základy prvých honosných meštianskych domov i kostolov. Vyvrcholením bolo podnikanie bratov Jána a Juraja Thurzovcov a augsburského podnikateľa Jakuba Fuggera, ktorí podnietili aj rozvoj peňažníctva, obchodu a remesiel. Zanechali po sebe skvostné staviteľské pamiatky, ktoré i dnes zdobia historické centrum Banskej Bystrice a patria k najpríťažlivejším cieľom domácej i zahraničnej turistiky.


Na rozvoj cestovného ruchu ako nezanedbateľný ekonomický zdroj kladie dôraz i mestská samospráva. „Mnohé vedecké štúdie, napríklad z Univerzity Mateja Bela, poukazujú na nevyhnutnosť venovať tomuto odvetviu ešte viac pozornosti ako doposiaľ,“ hovorí primátor Mgr. Ivan Saktor. „Geografická poloha priam predurčila Banskú Bystricu, aby bola nástupným bodom pre turizmus v okruhu tridsiatich kilometrov. Iba takú, ba i kratšiu vzdialenosť totiž treba absolvovať, aby sa milovníci letného alebo zimného športu a rekreácie dostali do krásnych lokalít v Nízkych Tatrách, vo Veľkej Fatre, do jaskýň, na kúpaliská, do kúpeľov alebo do miest veľkej historickej ceny, ako sú Zvolen, Brezno, Ľubietová, Špania Dolina, Poniky, Brusno, Kováčová, Sliač a ďalšie.“


I samotná Banská Bystrica rozširuje svoju ponuku na turistickom poli. Novinkou sú pravidelné prehliadky mesta so sprievodom kvalifikovaných vlastivedných sprievodcov. Od augusta tohto roku sa konajú dvakrát týždenne, a to nielen v slovenčine, ale i v nemčine a angličtine. Na septembrové Dni Banskej bystrice naplánovali štart ďalšej novinky – Potulky mestom. Tematické prehliadky umožnia vychutnať si atmosféru zachovaných bášt a mestského opevnenia, kostolov a kláštorov, poodhalia tajomstvá Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, miestneho baníctva a cechov, priblížia skvosty mestskej architektúry niekoľkých storočí vrátane dvadsiateho. To všetko bude oživovať rozprávanie o výnimočných udalostiach, príbehoch a osobnostiach. Napríklad aj o mladom Jurajovi Turzovi, ktorý sa stal prvým známym slovenským majstrom priemyselnej špionáže. Jeho otec dlho nevedel, prečo majú o banskobystrickú rudu záujem aj Benátčania. Medi mali dostatok, ale lákalo ich striebro, ktoré tiež dokázali z dovezenej rudy vylúčiť. Technológiu, prirodzene, prísne tajili. Juraj Thurzo sa dal ako neznámy potulný mladík najať do benátskej huty za obyčajného robotníka. Keďže bol šikovný a usilovný, postupoval nahor. Pritom odkukal všetky výrobné tajomstvá a po troch rokoch sa vrátil domov aj s receptúrou, ktorá rozšírila rodinné podnikanie. Možno aj tu treba vidieť túžbu súčasných Bystričanov po revolučných technológiách...


Povstalecká bašta


V tomto roku vystúpil do popredia prívlastok „povstalecká“. Banská Bystrica sa stala centrom osláv šesťdesiateho piateho výročia Slovenského národného povstania. Jeho najvýraznejším hmotným symbolom je pamätník a múzeum, dômyselný travertínovo-betónovo-sklenený širák z ateliéru architekta Dušana Kuzmu. Táto stavba vyrástla pred štyridsiatimi rokmi, čo je ďalšie mestské i slovenské jubileum.


Zrod a vývoj múzea v mnohom kopíruje zložitý povojnový politický vývoj na Slovensku. V etapách jeho vzostupu i stagnácie sa odrazili všetky vlny hodnotenia a prehodnocovania Povstania. Dve zásady však zostali po celý čas v platnosti: jeho sídlom bola Banská Bystrica a stal sa národným múzejným a vedeckým ústavom, ktorý zbiera, odborne spracováva, chráni a sprístupňuje hmotné a duchovné pamiatky na protifašistický a národnooslobodzovací boj s vyvrcholením v Povstaní a predstavuje ho ako významnú súčasť európskej antifašistickej rezistencie v rokoch druhej svetovej vojny.


Cieľavedomú akvizičnú činnosť rozvinuli múzejníci v roku 1957, keď oslovili občanov, aby prispeli do zbierok dokumentmi, fotografiami, filmovými zábermi, zbraňami, uniformami, osobnými spomienkami, čiže všetkým, čo by dalo dokopy plastický obraz druhej svetovej vojny a osobitne domáceho protifašistického odboja. Za päť rokov takto získali takmer deväťtisíc exponátov. Cieľavedomá vyhľadávacia činnosť v ďalších rokoch rozšírila ich počet na dnešných viac ako 223 tisíc múzejných a archívnych zbierok.


Po roku 1989 nastal čas zbaviť pôsobenie Pamätníka a Múzea SNP rôznych ideologických klišé a obmedzení, poskytnúť objektívny obraz Povstania bez príkras i škandalizácie a najmä mladej generácii ukázať protifašistický odboj v širších súvislostiach – čo mu predchádzalo a čo nasledovalo. Ambíciou banskobystrických múzejníkov sa stalo spojenie tradície úcty k národným dejinám s koncepciou moderného, otvoreného múzea. V decembri 2007 ako prví v oblasti kultúry získali certifikát, potvrdzujúci uplatňovanie manažérstva v zbierkotvornej, archívnej, vedeckovýskumnej, vzdelávacej a prezentačnej činnosti podľa európskych kvalitatívnych noriem.


Šanca pre intelektuálny potenciál


Banská Bystrica na rozdiel od širšieho okolia neprofitovala z priemyslu, ale skôr z miestnej intelektuálnej kapacity, sústredenej v centrálnych úradoch (Úrad priemyselného vlastníctva SR, Daňové riaditeľstvo SR, Slovenská pošta), v školstve (najmä Univerzita Mateja Bela), v zdravotníctve (Roosveltova nemocnica) a rôznych spoločensko-kultúrnych inštitúciách, ktorých význam presiahol hranice mesta. Rozvojová stratégia samosprávy počíta s výraznejším využitím tohto potenciálu, ale i s priemyslom, samozrejme takým, ktorý bude šetrný voči životnému prostrediu. Investorom, ktorí sa doteraz tiesnili v Bratislave a na západnom Slovensku, otvorí budované rýchlostné cestné spojenie s hlavným mestom a medzinárodnými dopravnými trasami zaujímavú podnikateľskú perspektívu.


„Magistrát chce prispieť k rozvoju priemyslu tak, že dokončí prípravu priemyselného parku v mestskej časti Majer – Šalková,“ komentuje zámer primátor. „ Park je z hľadiska vysporiadania a úpravy pozemkov, ako i vybudovania inžinierskych sietí pripravený. Predpokladáme, že začiatkom budúceho roka by mohli nastúpiť do priemyselného parku prví investori.. Názory na zameranie umiestnenej výroby sa rôznia, v tejto súvislosti ešte pokračujú rokovania so záujemcami. Vychádzame z toho, že by to nemusela byť len výroba, respektíve práca bez pridanej hodnoty. Môže to byť aj výskumno-vývojový potenciál, ktorý by sa tu udomácnil. Nedávno sme rokovali s tchajwanskou spoločnosťou a ďalšie rokovania sú naplánované na november priamo na Tchajwane. Ide o zámer tamojšieho investora otvoriť park s vysokou technológiou v Maďarsku, v Čechách alebo na Slovensku. Uvažuje sa o tom, že tento komplex by mohol byť umiestnený práve tu, v Banskej Bystrici. Pre nás to má význam aj z toho dôvodu, že máme solídnu základňu potrebných odborníkov, ale najmä dvadsaťtisíc vysokoškolákov. Každoročne opúšťajú brány univerzít a vysokých škôl kvalifikovaní absolventi, z ktorých mnohí si ťažko nachádzajú uplatnenie.“


Vízia modernej metropoly


Keď sa na banskobystrickom magistráte spomína modernosť, myslia tam aj na dávnu tézu našich urbanistov, najmä profesora E. Hrušku o vytvorení metropolitného centra v strede Slovenska, ale i na odporúčania územných plánovačov koordinovať rozvoj Banskej Bystrice, Zvolena a ostatných sídiel vo Zvolenskej kotline. „To je hudba budúcnosti a program do ďalších volebných období,“ myslí si Ivan Saktor. „Sme radi, že sa nám zatiaľ podarilo presadiť nový územný plán centrálnej mestskej zóny a napriek kríze zrekonštruovať kanalizáciu. Mesto bolo dlho rozkopané, takto sme nemohli privítať hostí na oslavách povstaleckého jubilea. Dobré body u občanov sme získali aj tým, že sme dostali za rokovací stôl dvoch rivalov, zabezpečujúcich autobusovú a trolejbusovú dopravu v meste. Mestské zastupiteľstvo schválilo plán dopravnej obslužnosti vypracovaný renomovanými odborníkmi. Jeho prvoradým a najaktuálnejším cieľom je zmierniť hustotu premávky v intraviláne mesta, najmä na Štadlerovom nábreží, kým z neho nebude odklonená tranzitná doprava.“


Veľkým a dlhodobým modernizačným programom mala byť Vízia mesta Banská Bystrica, s ktorou primátor Ivan Saktor oslovil začiatkom minulého roku súčasných 85 tisíc obyvateľov. Lenže hospodárska kríza sprevádzaná poklesom príjmov do mestskej pokladnice prinútila samosprávu tento zaujímavý program s trinástimi atraktívnymi projektmi zrevidovať. Plány a ambície mesta dostali nový šat v rozsiahlom Rozvojovom programe mesta na roky 20008 – 2010 - 2014. V dvanástich kapitolách predkladá riešenie kľúčových problémov a potrieb obyvateľov Banskej Bystrice. Proces ďalšej urbanizácie má regulovať územný plán mesta, ktorý je pred dokončením. Tepelné hospodárstvo počíta s diverzifikáciou zdrojov. Dôležité kroky podnikne samospráva v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia. Zavádza separovaný zber kovového a biologicky rozložiteľného odpadu z domácností. Je to projekt za viac ako 655 tisíc eur, v podstate financovaný z eurofondov.


„Program definuje našu komplexnú predstavu o budúcnosti rozvoja mesta v ekonomickej a sociálnej oblasti vrátane kultúrnych aktivít a využitia kultúrno-historického potenciálu Banskej Bystrice,“ komentuje dokument Ivan Saktor. „Ponúkame občanom cieľ, ku ktorému sa chceme aj pri skromných prostriedkoch prepracovať. To by mala byť naša cesta i cesta našich nasledovníkov, ako urobiť z mesta metropolitné centrum. Potrebujeme však na to viac sebavedomia, menej malovernosti a smelosť snívať.“


Ivan PLACHÝ,


Peter KRÚTKY



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.