Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Na križovatke sveta

Slovensko, 21. 9. 2009 (Verejná správa 19/2009)



Potulky po Manhattane sme minule skončili v západnej časti 42. ulice tam, kde sa stretáva Broadway so Siedmou avenue. Táto križovatka vytvára námestie, ktorého meno je azda najznámejšie – Time Square. Vošlo do povedomia verejnosti ani nie tak kvôli novinám, ktorých meno nesie, ako kvôli neobyčajne rušnému životu na ňom i v jeho blízkosti. Pouliční figuranti stuhnutí v rôznych pózach, ruské kolo v obchode s hračkami pre deti, či rad iných atrakcií vás čaká na každom kroku. Áno, tu má Broadway svoju najtypickejšiu tvár a práve tam – medzi 42. a 53. ulicou – vyrástli svojho času najväčšie divadlá, kvôli čomu sa celá štvrť nazýva Divadelná.


Pobudnúť v New Yorku a nenavštíviť aspoň jedno z tamojších predstavení je niečo, čo by sa dalo nazvať neodpustiteľnou chybou. Chceli sme sa jej vyvarovať, preto hneď po príchode sme si s niekoľkodenným predstihom zakúpili lístky na muzikál Fantóm opery, ktorý hrali v Divadle Majestic. V jednom i druhom prípade sme mali šťastie. Nielen muzikál, ale aj toto divadlo patrí k tým chýrnejším a zhliadnuť predstavenie práve v ňom znamená nezabudnuteľný zážitok. Nám ho spestrila i nečakaná príhoda: len čo sme z námestia odbočili do 44. ulice, kde divadlo stojí, nad hlavami sme uvideli modro svietiaci transparent Vítame Vás s dodatkom „na križovatke sveta“. Nech ten transparent vznikol pri akejkoľvek príležitosti a či je tam natrvalo alebo nie, cítili sme sa hneď domáckejšie.


Budova divadla zvonka nepôsobí nijako honosne, pri pohľade z ulice zapadá do radu nevysokých domov. O to viac vás ohromí vnútrajšok. Predstavte si hľadisko Slovenského národného divadla v pôvodnej budove, ale ešte o niečo väčšie. Tak nejako vyzerá Majestic, jedno z mnohých divadiel v tejto štvrti. Všetky vaše očakávania ale prekoná predstavenie. Po každej stránke. Výpravnosťou scény, nápaditými premenami javiska na hranici technických zázrakov, umeleckým prejavom účinkujúcich, dokonalou súčinnosťou hudby a interpretov i ďalšími prvkami. Ani na chvíľu nevychádzate z úžasu. Kvôli zostručneniu zoberme si opäť malé porovnanie. Pri predstaveniach muzikálov na našich scénach – tak tomu bolo napríklad aj v prípade inak vynikajúceho muzikálu Drakula – rušivo až drasticky pôsobí prehlušovanie hercov necitlivými decibelmi hudby z ampliónov. To by bolo na newyorských scénach neslýchané zlyhanie profesionálnosti. Tej profesionálnosti, s ktorou sa na americkej pôde stretávate takmer na každom kroku, ale najmä v oblasti umenia pôsobí na diváka hádam najblahodarnejšie. Prispieva k tomu, že oprávnene môžeme o kultúre hovoriť ako o potrave ducha a prostriedku jeho zušľachťovania.


Zatiaľ čo mnohé múzeá a obrazárne môžete na Manhattane navštíviť bezplatne, za dobrovoľné alebo neveľké vstupné, v prípade divadiel musíte rátať s vyššími výdavkami. Suma, ktorú dáte za jeden lístok, by vám pri troške šetrnosti vystačila na týždenné stravovanie. Ale tu dvojnásobne platí ono známe: Nielen chlebom je človek živý!


Piata avenue


Ak sa na úrovni 50. ulice vyberiete z Broadway smerom na východ, na križovatke s Americkou avenue narazíte na Rockefellerov areál. Dominuje mu mrakodrap, ktorý so svojimi 255 metrami nemôže Empire State Building konkurovať, ale i tak má vyhliadkovú terasu, z ktorej dobre vidno najmä na Central Park. Čas, ktorý by ste minuli na výstup, však lepšie zužitkujete tým, že si pozriete prízemie i podzemie budovy a jej okolie. Rockefellerov areál sa totiž považuje za príklad toho, ako by mali mrakodrapové komplexy vyzerať: okrem administratívnych priestorov sú tu terasovité záhrady, kaviarne, divadlo, množstvo stravovacích zariadení s rôznymi kuchyňami a predajňami pod zemou i nad zemou, v zimnom období i vyhľadávané verejné klzisko. Korčuľujúcu sa mládež možno pozorovať buď z podzemia a posediačky cez sklenenú stenu kaviarne na úrovni klziska, alebo z vonkajšej ochodze na úrovni ulice, takže sa na hemženie na ľade dívate zhora.


Areál sa rozprestiera prakticky až po Piatu avenue. Kráčajúc po nej nahor natrafíte na niekoľko cirkevných stavieb, ktoré sa medzi modernými mrakodrapmi tejto najprepychovejšej časti Manhattanu nedajú prehliadnuť. V prvom rade je to Katedrála sv. Patricka – najväčší katolícky kostol v Spojených štátoch – do ktorého sa zmestí až 2 600 veriacich. Presvedčili sme sa o tom okrem iného aj z nezvyčajného úkazu, že v jeho okolí sme na Popolcovú stredu stretávali od rána až do večera húfy ľudí rôzneho pohlavia i veku s čiernym krížikom na čele. Katedrálu stavali v druhej polovici 19. storočia dvadsať rokov a je výsledkom podrobného oboznámenia sa s architektúrou najznámejších gotických katedrál v Európe. Okrem slohu je úchvatná i svojou farbou slonovej kosti. O kúsok vyššie na druhej strane avenue vás z množstva kostolov v tejto časti Manhattanu upozorňujeme na Kostol sv. Tomáša najmä preto, že sme si v ňom z ničoho nič vypočuli mimoriadne pôsobivý organový koncert. Keďže vnútrajšok kostola zíval prázdnotou, pravdepodobne išlo o nácvik na pravidelné, bezplatné koncerty, s vopred určenými termínmi na výveskách.


Treba však povedať, že tieto miesta na Piatej avenue, vrátane paralelne prebiehajúcej Park avenue, sú oveľa známejšie ako úseky „kde je nakopené bohatstvo až do prasknutia“. Platí to, prirodzene, aj o nahromadení najväčších boháčov, ktorí tu jednak bývajú, napríklad Donald Trump, jednak si tu postavili firemné mrakodrapy, usilujúc sa tromfnúť jeden druhého. Pre koho iného ako pre nich by sa sem sústredili i tie najdrahšie butiky, obchody a salóny so šatstvom, kabelkami, obuvou, šperkmi a kozmetikou. Originálne značky v obchodoch s nápismi Versace, Gucci, Tiffany, Prada,Vuitt, Brioni, Chanel, Dior, Armani, Banana Republik americkí občania zarábajúci si peniaze s vypätím všetkých síl, určite nekupujú. Svoje peniaze tu nenecháva ani drvivá väčšina turistov z iných kontinentov. Okrem toho netreba mať veľký pozorovací talent a v uliciach alebo aj v divadlách rýchlo zistíte, že Newyorčania vkusom a eleganciou ošatenia nejako zvlášť nevynikajú. To, čo tu bežne uvidíte, zaostáva za tým, čo môžete vidieť v uliciach ktoréhokoľvek mesta a mestečka na Slovensku alebo v Čechách. O pôvabe a kráse predovšetkým druhého pohlavia v našich krajoch ani nehovoriac. Nakoniec, to už okolitý svet dávno objavil. Vtip o tom, že keď v ktoromkoľvek kúte zemegule stretnete väčšiu skupinku nápadne pekných dievčat a žien, určite hovoria vašou rodnou rečou, vôbec nie je vtipom. Týmto, pravdaže, vôbec nechcem spochybňovať alebo nebodaj popierať skutočnosť, že podobne ako mestá, tak i ženy ktorejkoľvek krajiny majú osobité čaro, pôvab a príťažlivosť, ktorú na inom mieste a v inom meste nenájdete. A kto nie je zaujatý, musí uznať, že našim dievčatám celkom vážne konkurujú devy z Japonska, prípadne z ďalších ázijských krajín.


Vráťme sa ale na trotoáre slávnych newyorských ulíc. Ani tu nie je vzácnosťou vidieť pripomienku najväčšej biedy a ľudského poníženia. Kričí z naoko humánneho gesta bezplatného poskytovania pohára vody bezdomovcom, čo najmä v horúčavách môže zachrániť holý život nejedného z nich. Problém ľudskej biedy, priepastných rozdielov medzi nedostatkom a prebytkom sa však nedá vyriešiť milodarmi, vyrieši ho iba zmena spoločenských pomerov, ktoré ich plodia. Tá je, zdá sa, v Amerike už opäť aspoň na obzore...


Carnegie Hall


Keby ste sa z námestia Time Square vydali po Siedmej avenue rovno na sever, na križovatke s 57. ulicou prídete k najstaršiemu chrámu vážnej hudby – Carnegie Hall. Budova, ktorá už svojou renesančnou architektúrou dáva najavo vážnosť koncertného umenia, tu stojí od roku 1891. Otvárací koncert prebiehal pod taktovkou velikána hudby Čajkovského. Odvtedy až dodnes sem prichádzajú predviesť svoje umenie najpoprednejší umelci. K menám Rachmanina, Mahlera, Toscaniniho by sa dal priradiť ešte dlhý rad slávnych mien, našich interpretačných umelcov nevynímajúc. Láka ich sem vynikajúca akustika koncertného sálu i publikum, ktoré ho zapĺňa posledného miesta. Pretože nechýbajú ani hlasy, ktoré hovoria o „jednom z najlepších orchestrálnych javísk našej planéty“, dostať sa sem na javisko i do hľadiska je určitou výsadou.


Príjemné chvíle iného druhu sa dajú stráviť hneď vedľa – v Ruskej čajovni. Jej prostredie je takisto reprezentačné a ruská kuchyňa s tradičnými blinami, borščom alebo inými špecialitami uspokojí i najväčších labužníkov. Ale nemyslite si, že len tých, čo holdujú dobrým jedlám. Vyhľadávajú ju aj labužníci ducha a estéti. Čajovňa s oficiálnym názvom Russian Tea Room je obľúbeným miestom stretávania sa literátov. Radi sa tu ukazujú i osobnosti z iných umeleckých kruhov. Jej interiér ste mohli na chvíľu zazrieť v známom filme Tootsie s Dustinom Hoffmanom v dvojitej role. Nuž a keď ide o milovníkov filmu, tí si v Midtowne napokon iste pozrú aj budovy, ktoré sú podobne ako výstavné avenue tiež prejavom blahobytu, ale oproti mrakodrapom pôsobia konzervatívnejšie: hotel The Walsdorf Astoria na 49. ulici alebo o desať ulíc vyššie hotel Plaza, do ktorého privážajú hostí nielen limuzíny, ale i koče ťahané koňmi. To sme už na dolnom okraji najväčšieho manhattanského parku, s ktorým sú ostatné parky alebo skôr parčíky ostrova neporovnateľné.


Centrálny park


Ak ide o porovnávanie, tak potom by bolo vhodnejšie uviesť parížsky Bulonský lesopark, rímsku Villu Borghese, alebo aj bratislavskú Železnú studničku. Nie nadarmo sa však hovorí, že každé porovnanie kríva. V uvedených príkladoch vždy ide o viac-menej pôvodné prírodné útvary s minimálnymi ľudskými zásahmi, ktoré organicky splývajú s okolitou krajinou alebo priamo vrastajú do horských masívov. Central Park je umelo vytvorená, obrovská zelená plocha, včlenená do mestskej výstavby. Ľudský výtvor sa prezrádza samotným tvarom dokonalého pravouhlého obdĺžnika, ktorý je vložený medzi 59. a 110. ulicu. Jeho kratšie strany merajú zhruba osemsto a dlhšie štyritisíc metrov. Pol milióna stromov, množstvo krovín, lúk, jazierok, skalných zátiší, malá zoologická záhrada, svojrázne stavbičky a nepostrádateľné pamätníky – to všetko pôsobí v každom ročnom období očarujúco, vytvára veľkú oázu oddychu a obnovy duševných i fyzických síl, akú nikde inde Newyorčania nemajú. Preto sem húfne prichádzajú nielen si rekreačne zabehať, zahrať tenis alebo futbal, chytať ryby, ale i na mnohé koncerty a iné bezplatné podujatia pre deti i pre dospelých.


Park vznikol z podnetu muža, s ktorého menom sme sa už stretli, vydavateľa novín a básnika Williama Cullena Bryanta. S nápadom prišiel v roku 1844, biblických sedem rokov trvalo, kým ho presadil proti tlaku ziskuchtivých podnikateľov, ktorí chceli pozemky na iné účely, ďalšie štvrťstoročie prebiehala príprava i samotná výstavba parku na priestore bývalých močarísk. Ako Park ľudu ho pre verejnosť otvorili až v roku 1876. Výsledok za všetku tú námahu však naozaj stál! Jeho tvorcovia, architekti Frederick Law Olmsted a Calvert Vaux – zaslúžia si takisto uviesť plným menom – zanechali spoluobčanom neprekonateľné dielo. Aby túto rajskú, tristohektárovú záhradu uprostred mesta nič nerušilo, štyri dopravné tepny naprieč parku odviedli pod zem. Keď sa vám náhodou podarí cez spleť konárov a zhluk skál uzrieť ako sa do hĺbky tmavej diery vsúva autobus, nechcete veriť vlastným očiam. Cestičky a cesty pre peších po celom parku sú zámerne kľukaté s nepredvídateľnou zmenou smeru, ako to býva v divej prírode.


Pred zablúdením, ktoré by bolo dlhšie, než je i tým najoddanejším ctiteľom prírody milé, vás ochráni veľmi praktické a vtipné opatrenie. Stačí vyhľadať niektorú z lámp, ktoré sú umne rozmiestnené medzi stromami po okrajoch chodníkov. Na ich kovovom stĺpe nájdete vyrytý rad čísiel a prvé dve z nich sú číslom ulice, ktorá je najbližšie k miestu, na ktorom sa nachádzate. Mapu parku, ktorá vám poskytne dokonalejšiu orientáciu, dostanete v informačných centrách zadarmo.


Ulice a mestské štvrte po oboch dlhších stranách parku i nad severnou stranou patria do Horného mesta. Niektoré inštitúcie a zariadenia, ktoré park z týchto strán rámujú, možno právom považovať za perly vzdelávania a umenia, lemujúce ako vzácny náhrdelník nevšedný prírodný útvar. Pretože park rozhodne nemôžete prejsť a naplno sa pokochať jeho krásami za jeden deň, najlepšie je viaceré prechádzky spojiť s prezeraním si týchto perál za jeho okrajmi. My sme začali zhruba v polovici východnej strany obdĺžnika návštevami stánkov umenia. V tesnom slede za sebou je tam umiestnený taký veľký počet rôznych múzeí a expozícií, že tento úsek Piatej avenue dostal meno Míľa múzeí.


New York – Bratislava 2009


Milan HOLUB



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.