Zbojník Pacho dovandroval na Maltu

Slovensko, 13. 10. 2009 (Verejná správa 20/2009)

Rázovitá podtatranská obec Hybe je názorným príkladom toho, ako môžu tvoriví rodáci zvýšiť povedomie svojho rodiska, hoci aj pomocou legendy. Pacho - Hybský zbojník, je vymyslená postava, ktorú do literárnej podoby uviedol spisovateľ Peter Jaroš. Na filmový prepis slávnej poviedky sa v roku 1975 podujal režisér Martin Ťapák. Celovečerný film s Jozefom Krónerom v hlavnej úlohe si získal srdcia slovenských divákov. Hybe a jeho okolie sa razom stali slávnou a hojne navštevovanou lokalitou. V súčasnosti sa o obec zaujíma aj najmenší štát Európskej únie – Malta.

Spoločnou rečou sú včely

Prednedávnom odcestoval z Hýb na Maltu takmer trojmetrový drevený zbojník Pacho, ktorý sa stane súčasťou tamojšieho medzinárodného parku. Starosta Hýb v tom čase nadviazal družbu s maltskou obcou Santa Lucia. Slovo dalo slovo a onedlho už Hybania vítali vo svoje obci hostí z Malty. V sobášnej sieni obecného úradu ich pohostili miestnymi špecialitami: syrom, žinčicou a pravou hybskou frndžalicou. Pätnásťčlennú delegáciu tvorili štyria starostovia maltských obcí, zástupcovia občianskych a podnikateľských združení a členovia slovenského ministerstva pôdohospodárstva a Agentúry pre rozvoj vidieka.

Hybe sú známe výrobou kvalitného medu a medoviny. Vášnivý včelár je aj starosta Martin Piovarči, ktorý využil príležitosť a zaviedol Malťanov do svojho včelína. „Mám približne sedem miliónov včiel. Keď som otvoril jeden z úľov bez kukly na hlave a bez dymáka, Malťania sa náramne čudovali, ako môžu byť moje včely také pokojné. V bezpečí ochranných prostriedkov boli pokojní aj moji hostia, ktorí majú k medu blízky vzťah.“ Názov Malta totiž pochádza z gréckeho slova mell, čo znamená med. Na tomto ostrove žije endemický druh včiel, ktoré produkujú vychýrený med. V starostovom včelíne sa hybskí a maltskí včelári dohodli na vzájomnom vymieňaní skúseností. Činorodí Hybania potvrdili, že výmenné návštevy určite nenechajú na seba dlho čakať.

Na návštevu tejto podtatranskej obce pricestovali Malťania aj z iného dôvodu. Na Slovensko prišli zbierať skúsenosti. Starosta je totiž dobrým znalcom v oblasti cestovného ruchu. V súčasnosti predsedá miestnej akčnej skupine Horný Liptov. Táto organizácia zoskupila 22 obcí z tejto lokality. Hostia z Malty by radi založili podobnú skupinu aj u nich doma. Delegácia preto zavítala do viacerých slovenských miest a obcí, kde hľadala inšpiráciu na spoločné projekty. V Hybiach sa črtá nádejná spolupráca nielen v oblasti včelárstva, ale aj v turizme, v kultúrnej oblasti a vo sfére ochrany životného prostredia. Vzácni návštevníci sa nechali odfotografovať pri betónovej soche zbojníka Pacha, ktorú vytvoril miestny rodák Daniel Pallay. „Malťanom sme venovali dreveného Pacha. Na oplátku navrhli, že aj oni nám pošlú nejakú sochu. Už teraz sme netrpezliví od zvedavosti,“ usmieva sa starosta, ktorý sa na jeseň chystá po prvý raz na Maltu. Tento miniatúrny štát Európskej únie navštívi s tvorcom malťanského Pacha rezbárom Jánom Gulášim, aby koncom októbra slávnostne odhalili darovanú sochu.

Slávna minulosť

Dnešní Hybania sú právom hrdí na svoju kultúrnu minulosť a na významné osobnosti, ktoré vyšli z Hýb a uplatnili sa v rôznych oblastiach spoločenského a kultúrneho života. Narodili sa tu spisovatelia Dobrodslav Chrobák a Peter Jaroš, historik Rudo Brtáň, básnik Július Lenko, herci Ivan Rajniak, Ondriš Jariabek, Slavo Záhradník a Teodor Piovarči, divadelný teoretik Rudolf Mrlian, maliar Pavol Michalides, architekti Ján Svetlík, Jozef Chrobák a Ján Mlynár, dramaturg a prekladateľ Slavo Marušiak a mnohí ďalší. Začiatkom 20. storočia sa Hybania Ján Ružiak a Bartolomej Lányi stali poslancami uhorského snemu.

V minulosti boli Hybe kráľovským mestečkom. V auguste 1265 udelil Belo IV. osade Hybe štatút výsadného kráľovského mesta, čím v porovnaní s ostatnými obcami na hornom Liptove vznikli lepšie podmienky na rozvoj hospodárstva a obchodu. Už v 14. storočí povolil kráľ Žigmund Hybanom konať týždenné trhy, neskôr získali aj právo na výročné jarmoky. Nový rozvoj mestečka nastal v druhej polovici 16. storočia, keď sa Hybe stali centrom reformácie. V druhej polovici 17. storočia boli strediskom duchovného, kultúrneho a hospodárskeho života v hornom Liptove. Od 19. storočia sa spomínané trhy konali päťkrát ročne. V januári po obrátení Pavla, v marci v deň po zvestovaní Panny Márie, v júni po Božom tele, v septembri na Egida a v novembri po Všechsvätých. Hybe boli povestné aj dobytčími jarmokmi s vychýrenými hybskými býkmi. Dnes sa už negazduje tak ako voľakedy, dobytok chovajú už len ojedinelí gazdovia.

Jarmočný deň hybského richtára nadviazal na dávnejšie tradície obce. „Usporiadali sme ho preto, aby sme zaspomínali na našich predkov. Chceme to robiť pravidelne s cieľom ukázať šikovnosť našich remeselníkov, detí a mládeže. Je to dobrá príležitosť, aby sa ľudia stretli, porozprávali, zabavili a upevnili vzťahy.“ Na prvý jarmočný deň prišiel aj legendárny Pacho. Valaška v ruke, dve pištole za opaskom a prepadávanie ľudí s výkrikom „Bohu dušu a mne dukáty“ vzbudzovali rešpekt. Na rolu Pacha sa podujal miestny študent, oblečenie a zbrane zohnal starosta.

Spevokol Zvonček predával na jarmoku svoje prvé cédečko. Jeho ústrednou postavou je evanjelický farár Stanislav Grega. V Hybiach pôsobí tri roky, založil spevokol a napísal hudbu na všetky skladby. Prvé vystúpenie v Liptovskom Jáne sa uskutočnilo pred rokom. Odvety účinkuje spevokol po celom Slovensku. V súčasnosti má už 40 členov. Na nácviky chodia aj mamičky s trojročnými deťmi. V jednom z početných stánkov si mohol návštevník vybrať z množstva tkaných kobercov, ktoré urobila rodáčka Libuša Svetlíková. Predtým bývala 35 rokov s rodinou v Bratislave. Tkala od malička a po návrate do Hýb rozbehla túto umeleckú činnosť naplno. Pamok kupuje v galantérii, lacné látky dostane v bazároch, vzory vymýšľa sama.

Každý jarmok je nepredstaviteľný bez medovníkov. Nechýbali ani v Hybiach, kde má ich výroba dlhoročnú tradíciu. V priestoroch základnej školy sa vlani konal piaty ročník súťaže žiakov z celého Slovenska. Súťaž založil aktívny starosta, ktorý popri zodpovednej práci vykonáva aj funkciu predsedu Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v Liptovskom Hrádku. V neďalekej Pribyline organizuje dokonca súťaž krásy Kráľovná medu. Minuloročnou víťazkou bola Hybianka Lucia Lenková. Medovníky, ktoré upiekla a ozdobila vystavovala v Chrobákovom dvore. Hybe majú aj svoju víťazku v celoslovenskej súťaži v pečení a zdobení medovníkov. Je ňou starostova manželka Eva Piovarčiová.

Hrnčiarsku dielňu v Chrobákovom dome vedie Pavol Gonda. Za hrnčiarskym kruhom pri vytáčaní misy z hliny vždy ochotne pomôže každému záujemcovi. Kto to neskúsi, neuverí, aké je to zložité.

Liptov vás pozýva

V roku 2006 sa obec zapojila do projektu Liptov vás pozýva, ktorý pomohlo realizovať Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja v rámci Iniciatívy Interreg III A. Pomocou neho sa podarilo zrekonštruovať Dom Dobroslava Chrobáka a vybudovať v ňom pamätnú izbu, informačné centrum, hrnčiarsku dielňu, prevádzku na výrobu medovníkov a stálu expozíciu o histórii a kultúre Hýb.

Cieľavedomou prácou si obec vytvorila silné športové zázemie. Miestni športovci získavajú ocenenia v celoslovenskom meradle, najmä v bežeckom lyžovaní, kulturistike, stolnom tenise a futbale. Hybe vytvorili veľmi dobré podmienky na zimné športy a cykloturistiku. Nachádza sa tu lyžiarsky vlek a certifikované bežecké trate.

Spoločensky významnú infraštruktúru v obci predstavuje základná škola, kultúrny dom, Evanjelická cirkev, Rímsko-katolícka cirkev, Dom Dobroslava Chrobáka, Informačné centrum a obecná knižnica. Oba kostoly, pamätný dom básnika Jakuba Grajchmana, Dom Dobroslava Chrobáka a pamätný dom Alojza Štróbla sa nachádzajú v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR. Celé jadro obce je vyhlásené za zónu kultúrneho bohatstva.

Alexander SOTNÍK

Späť