Významové odtienky slova v kontexte

Slovensko, 13. 10. 2009 (Verejná správa 20/2009)

Slovo má relatívne stály vecný význam, ktorý si možno overiť najmä vo výkladovom slovníku. V slovenčine je to nateraz šesťzväzkový Slovník slovenského jazyka, ktorý vychádzal v rozpätí desiatich rokov. Prvý zväzok vyšiel v roku 1959, šiesty v roku 1968. V tomto slovníku sa významy slov a slovných spojení jednak vykladajú a jednak sa dokladajú (vysvetľujú) v kontextovom uplatnení, predovšetkým v rámci vety. Takto sa zároveň podávajú aj stručné informácie o štylistickej hodnote slov, prípadne aj o ich gramatických vlastnostiach a o ich výslovnosti, a to v súlade s vtedy platnou normou. V Slovníku slovenského jazyka je zachytených 134 000 slov.

Základné informácie o význame slov podáva aj Krátky slovník slovenského jazyka, ktorý zachytáva vyše päťdesiattisíc najfrekventovanejších slov z jadra slovnej zásoby. V Jazykovednom ústave slovenského jazyka pripravuje kolektív autorov nový rozsiahly výkladový Slovník súčasného slovenského jazyka, ktorý má zachytiť 200 000 slov. Jeho prvý diel vyšiel v roku 2006; na tisíc sto tridsiatich stranách sa v ňom vysvetľuje význam slov, ktoré sa začínajú písmenami A – G.

Význam slova vymedzený a charakterizovaný vo výkladových slovníkoch sa potvrdzuje v konkrétnom jazykovom prejave. V kontexte sa však slovníkový význam slova môže aj obmieňať. Napätie medzi slovom a kontextom si všimnime na „klasickom“ príklade: Potešil ho pohľad na rozkvitnutý kvietok. / S tým si nezačínaj, to je pekný kvietok. V prvej vete je slovo kvietok použité v základnom význame, v druhej vete sa mu prisudzuje pejoratívny význam, negatívne hodnotenie človeka.

Ešte výrečnejší je tento príklad z publicistického komentára: Keď sa do bane nedá vojsť, lebo stále horí, treba usilovne zaisťovať dôkazy na povrchu, lebo niekomu už možno veľmi horí zem pod nohami. V tomto súvetí sa významové napätie medzi slovesom horieť a kontextom, pravdaže na pozadí celého textu viacnásobne funkčne využilo. Jednak text aktualizuje, cezeň vstupuje doň dobový odkaz, pripomenutie všeobecne známej tragickej udalosti, jednak naznačuje podozrenia, ktoré sa s touto tragédiou spájajú a jednak upozorňuje, že niekomu môže záležať na tom, aby sa zahladili stopy, ktoré by mohli byť hlavnou príčinou nešťastia, a preto treba rýchlo konať. Takto sa autorovi podarilo na malom priestore čitateľne vyjadriť zložitý obsah, na vyslovenie ktorého by inak potreboval oveľa väčšiu kontextovú plochu. Túto možnosť mu poskytla funkčne využitá aktualizácia prvotného významu a metaforického posunu slova „horí“ v rámci primerane vybudovaného kontextu (priezračného zloženého súvetia).

Treba však povedať, že nie všetci publicisti takto citlivo včleňujú slová do primeraného kontextu. Ozrejmime si to konkrétne. V slovníkoch sa bežný (neutrálny, nocionálny) význam slovesa vyfarbiť definuje „pokryť farbou, vymaľovať niečo“. Zvratné sloveso vyfarbiť sa slovníky hodnotia ako „hovorovo expresívne“, a teda už mimo kontextu je v jeho významovom spektre prítomný výrazný pejoratívny odtienok – „ukázať pravú povahu: Teraz si sa vyfarbil.“ Toto sloveso sa vyskytlo v komentári o ceste ministra Stanislava Becíka po slovenskom vidieku, ktorú verejnosť hodnotila pozitívne i úsmevom. Aj z tohto komentára síce občas preráža na povrch „chápavý“ úsmevný nadhľad, čo prezrádza i jeho titulok: Becík poputuje na východ. Napriek tomu sloveso vyfarbiť sa je kontextovo nevhodné, autor si zrejme neuvedomil jeho pomerne silné pejoratívne odtienenie: Na budúci týždeň by chcel vyraziť na východ, cez Veľký Krtíš až do Košíc. Minister sa včera opäť vyfarbil ako roľník telom i dušou.

V tomto kontexte sa sloveso vyfarbiť sa dostalo do „zajatia“ dvoch odlišných významových pólov. Sloveso vyraziť vo význame „dať sa na cestu“ má v tomto kontexte zreteľný expresívno-ironický nádych, čím by sa použitie pejoratívneho slovesa vyfarbiť sa do istej miery opodstatnilo. Ale ak sa minister Becík vyfarbil „ako roľník telom i dušou“, v tomto kontextovom okolí sa jeho konanie hodnotí jednoznačne pozitívne. Inak povedané, tu sa sloveso vyfarbiť sa pociťuje ako výrazná textová päsť na oko. Nevieme, o čo autorovi šlo. Nie je jasné, či konanie ministra vyzdvihol, alebo ho ironicky spochybnil. V tom prvom prípade mal totiž z viacerých možností použiť iné kontextové riešenie. Aspoň niektoré: potvrdil sa; predstavil sa; prejavil sa; ukázal sa; ukázal, že je; dokázal, že je; potvrdil, že je. Atď.

Politický komentár síce chce ťažiť z napätia medzi významovými možnosťami slova a okolím, z ktorého sa významovo nasycuje a ktoré zároveň významovo zafarbuje, modifikuje. V tomto zmysle je v istom dotyku so žánrom eseje. V záujme konkrétnosti, adresnosti, presvedčivosti, ale aj v záujme istej exkluzívnosti i atraktívnosti vyjadrenia má teda autor právo vkladať do kontextu slová a slovné spojenia, ktoré neuniknú adresátovej pozornosti. Musia však túto jeho pozornosť upriamovať na sledované obsahovo-tematické súvislosti, a teda sa ich význam nesmie dostať do rozporu s významom kontextového okolia. Ak to tak nie je, ide o samoúčel, prípadne o autorov omyl alebo aj o jeho neschopnosť. V kontexte sa totiž môže prebudiť aj nečakaný významový potenciál slova, no jeho významové danosti autor nemusí pochopiť a uchopiť. Preto je stavba textu krásna i zradná tvorivá hra.

Ján FINDRA

Späť