Americký radar v Čechách nepostavia

Slovensko, 13. 10. 2009 (Verejná správa 20/2009)

Americký radar v Čechách nebude. Rovnako nevybudujú v Poľsku jeho súčasť – protiraketovú základňu.Toto rozhodnutie amerického prezidenta Baracka Obamu vyvolalo v prostredí českej, poľskej, ale aj slovenskej pravice poriadny zmätok. Pravicovému spektru naklonené médiá píšu o zrade na mladých demokraciách v strednej a východnej Európe. Rozhodnutie prezidenta Obamu považujú za geopolitické víťazstvo Ruska. Moskva vraj opäť raz dostala možnosť ovládnuť dôležitý priestor. Stredoeurópski neokonzervatívci teraz nevedia, čo sa v v najbližšej budúcnosti v zmenených pomeroch udeje, cítia sa nesvoji – a najmä – znova nie bezpečne. Spoliehali sa, že aj keď je Barack Obama demokrat, predsa len bude predlžovať strategickú líniu svojich predchodcov v úrade a úplne nezavrhne zahraničnopolitickú doktrínu, ktorú G. Bush vyhrotil až na na otázku života a smrti.

Propagandistická predstava mala tieto kontúry: americký radar v Čechách s arzenálom amerických rakiet v Poľsku ochráni v prvom rade tieto dve krajiny pred prípadným útokom z Iránu a Severnej Kórey. Poskytne bezpečnosť aj zvyšku Európy i samotnej Amerike. Tento plán dostal za Bushovej vlády zreteľné obrysy a bývalá americká ministerka zahraničia Condoleezza Riceová podpísala v Prahe už aj príslušnú dohodu s vtedajším ministrom zahraničia Karlom Schwarzenbergom. Česká pravica jasala. Bývalý premiér Mirek Topolánek, exprezident Václav Havel, vtedajší podpredseda vlády pre európske záležitosti Alexander Vondra – ktorý príznačne získal prídomok Mr. Radar – i ďalší pravicoví exponenti prežívali hviezdne chvíle. Z ich nadšenia pre radar ich vôbec nevyrušovala skutočnosť, že až sedemedsiat percent Čechov bolo proti jeho výstavbe. Veď napokon ani v demokracii nemusí prostý ľud veľkým veciam celkom porozumieť...

Proti radaru a poľskej raketovej základni rozhodne vystúpilo Rusko. Považovalo projekt za ďalší pokus Bushovej vlády ohroziť ruskú bezpečnosť, čo sa už stalo predtým rozšírením Severoatlantickej aliancie k ruským hraniciam. Bush presviedčal Putina, že projekt nie je namierený proti jeho krajine – má len zastaviť útok balistických rakiet s dlhým doletom, ktoré by prileteli z Iránu či zo Severnej Kórey. Keďže ruskí politickí a vojenskí stratégovia nie sú náchylní uveriť hocičomu, navrhli Američanom lepšie riešenie. Ponúkli im už hotový radar v Azerbajdžane, aby ním mohli zbližšia sledovať tie obávané iránske rakety. Bush návrh neprijal. Tým vlastne potvrdil skutočný cieľ celého projektu – jeho protiruské zameranie.

Pre Spojené štáty zostáva Rusko, a teraz už aj Čína, hlavnými konkurentmi i prekážkami v globálnej kontrole sveta. Nebyť súčasnej svetovej krízy kapitalizmu a otraseného amerického finančného rozpočtu, bol by možno nechal radar v Čechách i protiraketovú základňu v Poľsku vybudovať aj Barack Obama. Veď jeho súčasný minister obrany Robert Gates je republikán a ako minister obrany slúžil Bushovi do roztrhania tela. A v úrade zostal najmä preto, aby kontinuta americkej vojenskej politiky pokračovala.

Radar a antiraketová základňa u našich najbližších susedov teda nebudú. Lenže namiesto pevných stanovíšť a dislokácií prišli Američania s náhradným riešením. Protiraketové systémy umiestnia na mobilných prostriedkoch, najmä na lodiach v Stredozemnom mori, či v Perzskom zálive. Americké tajné služby podľa slov ministra Gatesa vraj zistili, že iránske rakety s dlhým doletom sú iba v štádiu vývoja. Reálnejšou hrozbou sú rakety s krátkym doletom, a tie môžu účinnejšie zamerať zariadenia umiestnené na plavidlách v blízkosti iránskych brehov. Jednu fikciu vystriedala druhá. Napriek pozitívnemu Obamovmu kroku, akým je zrušenie radaru a antiraketovej základne, svet zaplavuje fáma o iránskej hrozbe. Až príliš je podobná tej o Iraku, kde mal mať Saddám Husajn zásoby atómových bômb, ktorými vraj chcel v krátkom čase zlikvidovať nielen Spojené štáty americké, ale aj Veľkú Britániu i celý jemu nenaklonený svet. Takto sa zastieral eminentný záujem Američanov o irackú ropu. Bez zvrhnutia Husajna by sa k nej nedostali. Teraz pripravujú ďalšiu inváziu a propagandisticky na to spracúvajú verejnú mienku.

Nepostavením radaru v Čechách a antiraketovej základne v Poľsku sa teda situácia na medzinárodnej scéne veľmi nemení. Potvrdzujú sa slová známeho amerického politológa Zbigniewa Brzezinského, ktoré mi raz povedal v rozhovore: „V americkej zahraničnej politike niet veľkého rozdielu medzi republikánmi a demokratmi.“ Mal a má pravdu.

Terajší americký prezident predsa len vniesol do nazerania na Európu a do politickej filozofie o tomto kontinente jednu podstatnú vec. Svojim rozhodnutím sklamal pohrobkov novej železnej opony tak v Čechách, ako aj v Poľsku, na Slovensku aj inde v strednej a Východnej Európe. Ako smutne konštatuje český protežant projektu Alexander Vondra: „To, čo nám ponúka Amerika ako náhradu za radar, je iba cena útechy.“

Späť