Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Diaľnice sa bez tunelov nezaobídu

Slovensko, 30. 11. 2009 (Verejná správa 23/2009)



V dopravnej infraštruktúre krajiny hornatého charakteru, akou je aj Slovensko, majú tunely nezastupiteľné miesto. Ich výhody spočívajú vo výraznom skrátení ciest v porovnaní s obchádzkovými trasami. Významným spôsobom znižujú spotrebu pohonných látok, čo prináša nielen finančný, ale aj ekologický efekt. Z ekologického hľadiska cestné tunely umožňujú v najväčšej možnej miere zachovať charakter krajiny a prírody.


Veľké percento slovenskej verejnosti spája výstavbu cestných tunelov s rôznymi negatívami. Jedným z nich je nedodržanie časového plánu. O prínosoch v podobe ušetreného času, životného prostredia a v neposlednom rade aj ľudských životov, nehovoria slovenské médiá vôbec alebo len veľmi málo. „Tunely, rovnako ako napríklad mosty, sú inžinierske stavby mimoriadne náročné na návrh, realizáciu i prevádzku a nezaslúžia si negatívnu odozvu, ktorá možno vyplýva aj z neporozumenia a nedostatku informácií,“ konštatuje predseda Slovenskej tunelárskej asociácie Róbert Turanský.


V súvislosti s tunelmi sa často hovorí o aj ich predražení, pričom sa ceny porovnávajú s okolitými krajinami. „V mnohých prípadoch ide o skreslené informácie. Nestačí totiž porovnať len dĺžku dvoch tunelov. Náklady na ich výstavbu totiž značne ovplyvňuje pripravenosť stavby, geologické podmienky, zemepisná poloha či technická úroveň tunela. Ceny slovenských stavebných firiem sú konkurenčné v plnom rozsahu, čo potvrdzujú viaceré víťazstvá v medzinárodných tendroch,“ uvádza člen Slovenskej tunelárskej asociácie Peter Witkovský.


Závažným argumentom na stavbu cestných tunelov je ich bezpečnosť a nižšia nehodovosť. Medzi verejnosťou sa však rozšíril opačný mýtus. Pre médiá sú nehody v tuneloch oveľa atraktívnejšie ako havárie na ostatných komunikáciách, preto o nich aj viac hovoria a píšu. Odborníci tvrdia, že cestné tunely sú bezpečné. Komplikácie vznikajú v prevažnej väčšine vinou vodičov, ktorí nerešpektujú pravidlá jazdy či postup správania sa v prípade mimoriadnej udalosti.


Slovenské tunely sa stavajú v súlade s európskymi požiadavkami na bezpečnosť prevádzky. Ich vybavenosť bezpečnostnými prvkami je na mimoriadne vysokej úrovni. V prípade kritickej situácie pomáhajú havarijný stav odhaliť, okamžite upovedomiť servisné a záchranné zložky a organizovať záchrannú akciu. Tunely sú vybavené dostatočným počtom únikových východov, svetelnou signalizáciou, či kamerovým systémom.


V súčasnosti sú v užívaní motoristickej verejnosti a v správe Národnej diaľničnej spoločnosti tri tunely: Branisko, Horelica a Sitina. Plánovaná dĺžka diaľničných tunelov na Slovensku bude dovedna 34 kilometrov.


Ak by sme zrátali diskusie, články v novinách, či vyjadrenia verejnosti aj odborníkov, tunel Višňové by sa určite medzi tunelmi umiestnil na prvých miestach, a to aj napriek tomu, že sa s jeho stavbou ani oficiálne nezačalo. Táto plánovaná stavba je totiž najlepším riešením, ako odľahčiť dopravne preťažený úsek pod Strečnom medzi Martinom a Žilinou, ktorý taktiež patrí medzi najkritickejšie s najväčším počtom nehôd. Podľa štatistík by tento tunel mohol v priebehu desiatich rokov zachrániť najmenej dvadsaťpäť ľudských životov. Začiatok jeho stavby stále nie je jasný, tunel by však mal mať dve rúry a dĺžku viac ako sedem a pol kilometra. „Podľa štatistík je na tomto 19-kilometrovom úseku nehodovosť tri razy väčšia ako celkový priemer na diaľniciach. Napríklad v rokoch 2003 až 2007 tu bolo 815 dopravných nehôd, ktoré si vyžiadali šestnásť obetí a štyridsať ťažko zranených. Ak by už tunel bol v prevádzke, mohli byť tieto čísla oveľa nižšie,“ hovorí Peter Witkovský.


Tunel Branisko na diaľnici D1 medzi Levočou a Prešovom si už niekoľko rokov drží prvenstvo ako najdlhší tunel na Slovensku – meria 4 975 metrov. Je prvým moderným diaľničným tunelom na našom území. Z hľadiska infraštruktúry má obrovský význam. Nahradil náročný prechod cestou I/18 cez horské sedlo ležiace vo výške 751 metrov nad morom. Nachádza sa na jednom z najnehodovejších a najťažších úsekov na ceste medzi Žilinou a Košicami. Bez neho by bola celá doprava ohrozená z hľadiska plynulosti aj bezpečnosti. V prvej etape sa vybudovala južná tunelová rúra s dvomi dopravnými pruhmi. Razičské práce sa začali na západnom portáli v máji 1997. O dva roky neskôr bol tunel prerazený. Stavbári zhotovili vozovku v novembri 2001. Najvyššia povolená rýchlosť v tuneli je 80 km/h. Prívod čerstvého vzduchu je zabezpečený od portálov, opotrebovaný vzduch odvádza vetracia šachta umiestnená približne v polovici tunela. V tuneli sú štyri jednostranné a dva obojstranné núdzové zálivy. Vozovka je cementobetónová s celkovou hrúbkou 240 mm. Tunel je prepojený so súbežnou únikovou štôlňou na trinástich miestach po každých 360 metroch. Na každých 240 metroch sa nachádzajú SOS skrinky. Vo vzdialenosti 120 metrov od seba sú protipožiarne výklenky s hydrantmi.


V tuneloch sa niektorí z nás cítia stiesnene, v tuneli Horelica majú na to o trochu menší dôvod, keďže je najširším tunelom na Slovensku. Šírka vozovky medzi obrubníkmi je deväť metrov a chodníky, ktoré sa nachádzajú po oboch stranách, merajú rovný meter. Hoci v šírke je tunel bezkonkurenčne prvý, v dĺžke ho s ľahkosťou predbehnú iné stavby, keďže má len 605 metrov. Tunel slúži na skvalitnenie a zjednodušenie cesty na obchvate Čadce. Počas výstavby sa vyskytli geologické problémy, pretože portál Čadca je realizovaný v zosuve. Pri razení tunela došlo k závalu, ktorý spôsobila podzemná voda. Aby sa situácia stavbári zaistili primárne ostenie tunela ihlovaním, samozavŕtavacími sa kotvami a arkusmi.


Koncom júna tohto roku uplynuli dva roky od oficiálneho otvorenia tunela Sitina na diaľnici D2 Lamačská cesta – Staré grunty. Tunel, ktorý získal ocenenie Stavba roka, výrazne zlepšil dopravu v západnej časti mesta a šoférom šetrí čas strávený na cestách či v zápchach. „Vďaka tunelu ušetrí každé auto pri jednej jazde v priemere šesť minút, pričom denne ich prejde tunelom okolo 40-tisíc. Pre všetkých cestujúcich to za rok predstavuje celkovú úsporu približne 90 tisíc dní,“ uvádza členka výboru Slovenskej tunelárskej asociácie Viktória Chomová.


Tunel tvoria dve samostatné tunelové rúry, každá s dvomi jazdnými pruhmi. Dopravné zaťaženie v dobe spustenia prevádzky prekračovalo podľa dopravno-inžinierskych podkladov hodnotu 20-tisíc vozidiel za deň v oboch smeroch, takže iné než dvojrúrové riešenie nepripadalo do úvahy. Šírka vozovky medzi obrubníkmi je sedem a pol metra, po oboch stranách sú meter široké chodníky. Vzdialenosť medzi osami oboch tunelových rúr je po dĺžke tunela premenlivá a dosahuje maximálnu hodnotu približne 47 metrov.


Rúry sú prepojené únikovými chodbami na piatich miestach, z toho jedno je zväčšené pre prejazd vozidla záchranných služieb. V každej tunelovej rúre sa nachádza jeden núdzový záliv v dĺžke 40 metrov. Po každých 150 metroch sa nachádzajú veľké SOS výklenky. Požiarne výklenky sú umiestnené na každých 90 metroch. Vetranie je pozdĺžne, pomocou prúdových ventilátorov.


Slovenská tunelárska asociácia a Národná diaľničná spoločnosť za najväčšiu prioritu súčasnosti považujú začatie stavby tunela Višňové. Kľúčových je však aj šesť tunelov na trase diaľnice D1 najmä v úseku Hričovské Podhradie – Ivachnová. Motoristická verejnosť už netrpezlivo očakáva otvorenie diaľničného tunela Bôrik na diaľničnom úseku Jánovce – Mengusovce, ktorý výrazne zlepší dopravnú situácia pod Vysokými Tatrami.


Alexander SOTNÍK


Diaľničné tunely na Slovensku





























































































































































Názov tunela Úsek diaľnice Stav projektu Realizácia Dĺžka
Sitina BA Lamač – Staré Grunty odovzdaný 2003 – 2007 1440
Ovčiarisko Hr. Podhradie – Liet. Lúčka vo výstavbe 2006 – 2011 2367
Žilina Hr. Podhradie – Liet. Lúčka v príprave   651
Višňové Višňové – Dubná Skala v príprave   7460
Havran Turany – Hubová v príprave   2702
Šutovo Turany – Hubová v príprave   400
Malá Fatra Turany – Hubová v príprave   280
Rojkov Turany – Hubová v príprave   1150
Čebrať Hubová – Ivachnová v príprave   2080
Bôrik Mengusovce – Jánovce vo výstavbe 2005 – 2009 999
Šibeník Jánovce – Jablonov v príprave   600
Branisko Behárovce – Branisko odovzdaný 1997 – 2003 4975
Prešov Prešov západ – Prešov juh v príprave   2520
Dargov Bidovce – Dargov v príprave   1050
Považ. Chlmec Hr. Podhradie – Kysucké N. Mesto v príprave   2218
Považ. Chlmec I. časť Hr. Podhradie – Žilina v príprave   2218
Kysuca Žilina Strážov – Brodno v príprave   584
Kysuca Brodno – Kysucké N. Mesto v príprave   584
Horelica Obchvat Čadce odovzdaný 1998 – 2005 605
Svrčinovec Svrčinovec – Skalité v príprave   464
Poľana Svrčinovec – Skalité v príprave   975

Zdroj: Národná diaľničná spoločnosť



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.