Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Rozdával radosť, úsmev, dobrú náladu

Slovensko, 30. 11. 2009 (Verejná správa 23/2009)



Opustil nás v roku 1987, rok pred svojou osemdesiatkou. Zomrel, ako si sám želal – takmer doslova a do písmena postojačky, čiže tak, ako sa to aj podľa viacerých jeho vyjadrení na herca patrí. Ešte v nedeľu 1. februára 1987 odohral na javisku Divadla P. O. Hviezdoslava v Bratislave postavu Bubeníka v inscenácii Radičkovovej hry Pokus o lietanie, ktorú s činohercami Slovenského národného divadla vtedy naštudoval Pavol Haspra. A v pondelok ráno definitívne opustil javisko divadla i života. Skončila sa jeho vyše šesťdesiatročná prítomnosť na poli slovenských dramatických umení. Stvárnil viac ako tristo postáv v divadle, rozhlase, televízii a vo filme. Len v slovenských a českých filmoch ich bolo vyše tridsať.


Možno je to irónia osudu, možno spravodlivý súd historickej pamäti, ale národ na neho podnes spomína nie ako na herca, ale ako na nezabudnuteľného a poslucháčmi milovaného rozhlasového Sváka Ondra. Táto postava, ktorá sa im takmer tri desaťročia prihovárala prostredníctvo obľúbenej a počúvanej Roľníckej besedy – vysielanej vždy v nedeľu hneď po obede – mu zabezpečila nebývalú popularitu. Prepožičal jej charakteristický, osobitý, melodicko-chrapľavý, úmyselne trochu zadrhávajúci a peknou, ľúbozvučnou liptovskou intonáciou zafarbený hlas.


Rozhlas už v závere päťdesiatych rokov minulého storočia ochotne poskytoval miesto v programe ľudovým rozprávačom a ich uvedením sa snažil uspokojovať potrebu koncesionárov zabávať sa. Ponukou nezáväzného humoru prekrýval absenciu rozhlasovej satiry a s ňou spojenej kritiky spoločenských nedostatkov.


Ondrej Jariabek sa však aj v tomto ohľade od iných ľudových rozprávačov odlišoval. Vždy si vedel nájsť tému, ktorá mala aj svoj druhý plán. Dokázal sa tak humorne a úsmevne vyjadriť aj k istým fundamentálnym problémom, ktoré znepríjemňovali ľuďom život. Robil to invenčne, nápadito, rozšafne, s láskavou iróniou, ale aj aktuálne a podnetne. V tomto ohľade nadviazal na ľudové figúrky z rozhlasového vysielania predvojnových čias. Takým bol trebárs Prídavkov rozumkár Baďura, ktorý žartovným tónom poskytoval obyvateľom vidieka rôzne poučenia a rady. Jariabkov Sváko Ondro vystupoval aj v iných reláciách. Nezastupiteľné miesto mu patrilo najmä v silvestrovských rozhlasových programoch, ktoré v čase, keď ešte nebola televízia taká rozšírená, sa skutočne počúvali masovo. Na tento typ humoru nadviazali neskôr Ivan Krajíček a Oldo Hlaváček, ktorí sa neraz snažili aj intonáciou Jariabkovho sváka napodobňovať. Robili tak najmä v scénkach z Hostinca pod Zeleným stromom.


Z pastierčaťa umelec


Boli by sme však nespravodliví, keby sme Jariabkov prínos a celoživotnú prácu na poli dramatických umení ohraničili len na túto jeho jednu, aj keď hocako populárnu a obľúbenú kreáciu. Jeho cesta k herectvu, ale aj k divadelnej či filmovej réžii, k jeho plodnej literárnej aktivite a mnohým vydareným rozhlasovým pásmam a scénkam je v slovenských pomeroch dosť typická. Významnú úlohu pri jeho formovaní zohral rodný Liptov. Narodil sa 20. februára 1908 v Kráľovej Lehote. Vyrastal však v Hybiach, kde do seba vstrebával obdivuhodnú atmosféru kultúrnej, literárnej a divadelnej tradície tejto obce. V Spišskej Novej Vsi absolvoval učiteľský inštitút a prvým jeho pedagogickým pôsobiskom bola od roku 1927 Čadca, kde sa vehementne angažoval v miestnom divadelnom ochotníctve. Predstavenia, v ktorých hral, alebo ktoré ako režisér s ochotníkmi pripravil, si prinášali ocenenia z celoslovenských divadelných súťaží v Turčianskom Sv. Martine. Najmä v komických úlohách bol neobyčajne tvárny a divákov priam strhával. Ešte ako študent bol aj bábkohercom a pre bábkové divadlo písal hry. Tie mu neskôr Matica slovenská vydala v edícii Gašparkovo divadlo (1935). Písal kabaretné scénky, skeče a pásma. V zrelom veku zostavil dvojdielne pamäti s názvom Z pastierčaťa herec. Do rokov jeho učiteľovania siahajú aj iné jeho literárne práce, najmä novela Leto pod Kriváňom(1937), ktorá získala vysoké ocenenie a stala sa neskôr námetom pre krátky film.


Po desiatich rokoch za školskou katedrou na Kysuciach, sa stal jeho novým pôsobiskom Prešov. V centre Šariša učil a ďalej sa ochotnícky venoval divadlu. Tu prišiel prvýkrát do kontaktu s rozhlasom, v ktorom v tom čase pracovali básnik Ján Kostra i rozhlasový autor a organizátor Anton Prídavok. Chýr o Jariabkovej všestrannosti, najmä však o jeho hereckej tvárnosti zaletel až do Bratislavy. V čase prvej Slovenskej republiky, keď po odchode českých hercov chýbali slovenskí, dostali príležitosť aj viacerí dobrí ochotníci. Ondreja Jariabka angažovali v Slovenskom národnom divadle od sezóny 1941/42 predbežne v operetnom súbore. Po troch sezónach mal za sebou desať činoherných a osemnásť operetných titulov. Od roku 1944 už hrával iba v činoherných predstaveniach. Zásluhu na tom mal Janko Borodáč, ale hral aj v inscenáciách naštudovaných Ferdinandom Hoffmanom, Ivanom Lichardom alebo Jánom Jamnickým. Účinkoval aj v takých náročných tituloch ako boli Senečičov Neobyčajný človek, Sofoklov Kráľ Oidipus či Schillerov Wiliam Tell. Členom národného divadla bol s prestávkou v rokoch 1946 – 1951 až do odchodu na dôchodok v roku 1980. Pohostinsky tu však vystupoval až do konca svojho života. Pamätný je v tejto súvislosti jeho výrok: „Poslať herca do penzie – to ako keby ste mu vystrojili pohreb.“


So zmyslom pre drobnokresbu


Jeho realistické charakterové herectvo so zmyslom pre vycizelovanú drobnokresbu sa v podstate po celý čas jeho profesionálnej dráhy nemenilo. Možno práve preto predstavovalo pre režisérov istú stabilitu a dobrý, spoľahlivý štandard. Jeho doménou boli najrozmanitejšie charaktery v komediálnom repertoári – od ľudových postáv dobrosrdečných, uhovorených svákov, až po negatívne typy úžerníkov, prisluhovačov či exaltovaných čudákov. Od začiatku hrával – podobne ako jeho generačný druh Karol L. Zachar – prevažne vekom zrelých mužov a starcov. Veľký okruh tvoria postavy v hrách klasických i súčasných slovenských dramatikov. Popri detailne prepracovanom geste a mimike obdaril ich o svojsky modelovaný hlasový prejav a írečitú slovenskú intonáciu. Menujme aspoň postavu Tajomníka v Stodolovej komédii Mravci a svrčkovia, Maušla v Palárikovom Drotárovi, Mrňúsa v Záborského Najdúchovi, Starca vo Hviezdoslavovom Herodesovi a Herodiáde či Kvača v Gorkého Nepriateľoch. Mnohí si ešte pamätajú na jednu z jeho charakteristických postáv – Vinca Hŕstku v inscenácii Bukovčanovej komédie Surovô drevo. Uviedli ju v roku 1954 a v repertoári SND bola veľmi dlho.


Popri divadle veľa vyťažil z hercovho charakteristického prejavu aj film. Často ho obsadzovali českí i slovenskí filmoví režiséri. Hral vo filmoch Martina Friča (napríklad v jeho filme Varúj...!), Ladislava Helgeho (Bíla oblaka), Paľa Bielika (Priehrada, Lazy sa pohli, Kapitán Dabač), Vladimíra Bahnu (Pole neorané, Posledná bosorka), Jána Lacku (Statočný zlodej), Martina Hollého (Orlie pierko), Juraja Jakubiska (Zbehovia a pútnici) a iných. Sám v roku 1950 režíroval film Kozie mlieko a vytvoril v ňom postavu Ondra Dvorčiaka.


Spomínali sme rozhlas, divadlo i film, ale je tu ešte bohatá paleta postáv, ktoré vytvoril vo vyše šesťdesiatich televíznych inscenáciách. Od roku 1958 – kedy hral v televíznej inscenácii divadelnej predlohy I. Stodolu Čaj u pána senátora postavu Pyskuliaka – vytvoril každý rok tri až osem postáv. A hral aj v inscenáciách, ktoré stále patria do zlatého fondu dramatického vysielania televízie. Sporadicky sa na obrazovke objavujú podnes, a tak si môžeme hercovo majstrovstvo oživiť v inscenácii Prvý deň slobody od Kruczkowského, v Tolstého Živej mŕtvole, Kukučínových Mladých letách, Calderonovom Zalamejskom richtárovi, Camusovom Caligulovi, O´Neillovej Anne Christie či Lorcovej Čarokrásnej pani majstrovej...


V roku 2006 vyšiel zborník štúdií, referátov a spomienok o hercovom prínose pre slovenské dramatické umenia. Divadelných historikov a teoretikov však ešte stále čaká dôkladnejšie a hlbšie zhodnotenie jeho osobitého, svojského prístupu pri tvorbe dramatických postáv, ale aj jeho špecifického, nenapodobiteľného prejavu v iných vystúpeniach, sprostredkovaných médiami alebo pri priamom kontakte s divákom či poslucháčom.


Umenie Ondreja Jariabka si to zaslúži. Bolo jednoznačne slovenské, liptovské, ľudové a v tom najlepšom zmysle slova nákazlivé.


Milan POLÁK




Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.