Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Železnice budú mať európsky štandard

Slovensko, 30. 11. 2009 (Verejná správa 22/2009)



Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) vznikli 1. januára 1993 rozhodnutím vlády SR o zriadení štátneho podniku v nadväznosti na zánik ČSFR a rozdelenie Československých štátnych dráh na dva samostatné subjekty. Od apríla 2008 vykonáva funkciu generálneho riaditeľa ŽSR Ing. Štefan HLINKA (44). Vyštudoval Fakultu ekonomiky a riadenia výrobných odvetví na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Na poste námestníka generálneho riaditeľa pre ekonomiku pôsobil v ŽSR od decembra 2002.


Transformáciou a reštrukturalizáciou ŽSR vznikli začiatkom roku 2002 dva samostatné subjekty: ŽSR a Železničná spoločnosť, a. s. (ZSSK). Rozdelením ZSSK sa v roku 2005 zriadili Železničná spoločnosť Slovensko, ktorá zabezpečuje osobnú dopravu a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia prevádzkujúca nákladnú dopravu. Aké je hlavné zameranie ŽSR?


ŽSR zabezpečujú prepravné a dopravné služby, ktoré zodpovedajú záujmom dopravnej politiky štátu a požiadavkám trhu vrátane súvisiacich činností.


Hlavným predmetom činnosti ŽSR je správa a prevádzka železničnej dopravnej cesty, poskytovanie služieb súvisiacich s jej obsluhou, zriaďovanie a prevádzkovanie železničných, telekomunikačných a rádiových sietí a taktiež aj výstavba, úprava a údržba železničných a lanových dráh.


Je zrejmé, že infraštruktúra ŽSR musí byť konkurencieschopná na európskom trhu. Čo všetko treba pre tento cieľna Slovensku modernizovať? A z akých zdrojov?


Modernizácia železničnej infraštruktúry je nevyhnutná, pretože železničná infraštruktúra SR je zastaraná a nespĺňa kritéria EÚ pre vlakovú dopravu. Modernizácia vybraných železničných tratí je nutná aj kvôli zapojeniu železníc SR do systému tranzitných európskych železníc, aby sa zvýšila kvalita aj našej železničnej dopravy na súčasnú úroveň vyspelých európskych železníc. Modernizuje sa celá železničná infraštruktúra, koľaje, trolej, zabezpečovacie zariadenia. V železničných staniciach zmodernizujeme nástupištia a koľajiská. Budovy staníc sa rekonštruujú len vo vybraných mestách v úzkom spojení s modernizáciou hlavných železničných ťahov.


Rekonštrukcia staníc nie je financovaná z fondov únie, ale zo zdrojov štátneho rozpočtu a vlastných zdrojov ŽSR. Na ich rekonštrukciu sme 2009 spustili osobitný projekt Moderná stanica v spolupráci so súkromným sektorom.


Rozvoj železničnej infraštruktúry Slovenskej republiky iste musí vychádzať zo základných medzinárodných dohôd. Ktoré sú to?


Prvou je Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach, druhou Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch. So začlenením našej siete do európskych dopravných ciest sme zároveň prevzali i povinnosť rešpektovať medzinárodné dohody a technické požiadavky, ktoré zaručujú možnosť ďalšieho rozvoja a kompatibilitu s okolitými železničnými správami.


Zrealizovaním modernizácie na prevádzkovanie železničnej trate rýchlosťou 160 km/h sa vytvoria podmienky na zrýchlenie diaľkovej osobnej dopravy a tranzitnej nákladnej dopravy.


Modernizovať musíme aj z pohľadu ďalšieho rozvoja železničnej dopravy na Slovensku. Infraštruktúra ŽSR musí byť konkurencieschopná na európskom trhu. Ak by sme nemodernizovali, Slovensko by obišli dôležité prepravy a na mape Európy by sme sa stali bezvýznamnými.


Môžete stručne zhrnúť, aké sú hlavné efekty modernizácie železničných tratí v SR z vášho pohľadu?


Efekty modernizácie môžeme rozdeliť na dva základné pohľady. Z pohľadu cestujúceho sa zvýšením traťovej rýchlosti na 160 km/h zrýchli doprava. Zároveň sa vďaka kvalitnejšej infraštruktúre, ktorej súčasťou je najmodernejší systém riadenia dopravy a mimoúrovňové križovania s cestnou infraštruktúrou, zvýši bezpečnosť, kvalita a komfort železničnej osobnej dopravy. Z pohľadu železníc dôjde k zníženiu nákladov na správu a údržbu železničnej dopravnej cesty. Moderné zabezpečovacie zariadenia, ktoré riadia dopravu, už nepotrebujú pri svojej obsluhe taký rozsiahly personál. Moderná technika znižuje náklady na údržbu, preto postupne dôjde k znižovaniu počtu zamestnancov.


Ktoré úseky hlavných železničných koridorov sú už zmodernizované, ktoré sa modernizujú a ako bude tento proces pokračovať?


Zmodernizovaných bolo približne 90 kilometrov trate v úseku Bratislava Rača–Trnava, Trnava – Piešťany a Piešťany - Nové Mesto nad Váhom. Vybudovali sme podchody a nástupiská v železničnej stanici Poprad. Na modernizáciu sme zatiaľ vynaložili 626 miliónov eur vrátane nákladov na zabezpečovacie zariadenia.


Pokračuje proces modernizácie na V. koridore ( Bratislava Rača – Žilina – Košice - Čierna nad Tisou – Štátna hranica SR s Ukrajinou). Postupne zmodernizujeme aj ú seky Nové Mesto nad Váhom – Púchov, Púchov - Žilina, Žilina - Liptovský Mikuláš a Liptovský Mikuláš – Košice. Na VI. koridore (štátna hranica Poľska a Slovenska – Skalité – Čadca – Žilina) sa v priebehu roku 2009 postupne uskutočňujú práce v traťových úsekoch Krásno nad Kysucou – Čadca a Kysucké Nové Mesto - Krásno nad Kysucou. Predpokladaný termín ukončenia realizácie celého úseku Žilina – Krásno je v prvom polroku 2011.


Ktoré činnosti a plány ŽSR najviac postihla súčasná finančná a hospodárska kríza?


Najvýraznejším prejavom krízy je pre nás výrazný pokles dopravných výkonov, osobitne v nákladnej doprave, najmä zo strany ZSSK Cargo. Tento negatívny vývoj sa plne prejavuje v poklese príjmov z prevádzkovania dráh, to znamená z poplatku za použitie železničnej dopravnej cesty. Súčasne nastal úbytok aj v ostatných službách a výkonoch, ktoré poskytujeme pre dopravcov. Ide napríklad o telekomunikačné služby a médiá, ktoré trpia zníženým odberom trakčnej elektrickej energie vo vzťahu k objemu dopravných výkonov.


Do akej miery sa stal nedostatok vlastných zdrojov limitujúcim faktorom na realizáciu investičných akcií?


V roku 2009 pokračujeme a začíname len s akciami, ktoré majú zabezpečené finančné krytie. Ide o investičné akcie financované z fondov EÚ, spolufinancovanie k fondom únie zo štátneho rozpočtu, dotácie na modernizáciu železničnej infraštruktúry a úvery na vykrytie deficitu spolufinancovania fondov únie. V oblasti zabezpečenia prevádzky dráh sa snažíme kompenzovať celú stratu i napriek tomu, že rozsah prevádzkovanej železničnej siete, a tým aj zamestnanosť, zostávajú oproti roku 2008 v podstate nezmenené.


Pre nedostatok financií nie je možné realizovať investície z vlastných zdrojov v potrebnom rozsahu. V pláne na rok 2009 sme preto nútení realizovať len najnevyhnutnejšie investície: havarijné stavy, obmedzenia, ohrozenia prevádzky a podobne.


Opýtam sa priamo. Budete prepúšťať nielen kvôli modernizácii, ale aj v dôsledku krízy?


Prijali sme súbor opatrení na riadenie v podmienkach finančnej a ekonomickej krízy. Cieľom je minimalizácia nákladov vo všetkých oblastiach. Hromadné prepúšťanie zatiaľ nehrozí, ku skončeniam pracovného pomeru dochádza len v prípadoch odchodu do starobného alebo predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, alebo v prípadoch skončenia pracovného pomeru dohodou. Mimoriadne opatrenia do konca roku 2009 zatiaľ nepredpokladám.


Je známe, že veľa peňazí zhltne poškodzovanie vozňov, tratí a techniky vandalmi. Koľko konkrétne a čo s tým robíte?


Krádežami majetku nám spôsobia asociálne živly ročne škodu za približne päť miliónov korún. Záujem zlodejov sa sústreďuje najmä na koľajnicové spojky a prepojky, medené laná pre koľajové obvody, drôty zo vzdušných vedení, káblové vedenia, liatinové a železné kryty elektrických stožiarov, osvetlenia rozvádzačov, železné súčasti výhybiek. K rádeže a poškodzovanie priecestného zabezpečovacieho zariadenia však majú vždy vplyv aj na bezpečnosť a plynulosť tak železničnej, ako i cestnej premávky. 


Kradnutý materiál sa takmer výlučne používa iba na dráhe, preto po jeho nájdení v zberných surovinách nie je problém ho identifikovať. Ak sa podarí Železničnej polícií preukázať krádež, škodu si vymáhame aj súdnou cestou.




Jeden z hlavných problémov rozvoja nákladnej železničnej dopravy je cena za dopravnú cestu, ktorá je najvyššia v Európe. Tento problém sa už dlhé roky nerieši. Kedy sa slovenskí dopravcovia dočkajú jej zníženia?


Túto otázku bude riešiť pripravovaný zákon o dráhach. Vládny návrh zákona je predložený na rokovanie parlamentu. Momentálne je v druhom čítaní. Ak zákon bude schválený, od roku 2011 by sa poplatky za použitie dopravnej cesty mohli znížiť.


Vláda uvažuje o vybudovaní širokorozchodnej trate cez územie SR smerom do Rakúska. Myslíte si, že tento projekt bude v blízkej budúcnosti reálny? Ako by z neho mohlo Slovensko profitovať?


Vyhlásenie Riadiaceho výboru pre projekt predĺženia širokorozchodnej trate a o vytvorení spoločného podniku sme podpísali spolu s partnermi z Ruska, Rakúska a Ukrajiny. Každá z krajín menovala svojho reprezentanta do poradného výboru spoločnosti a tiež aj konateľa za každú krajinu. Slovensko má v spoločnom podniku dvadsaťpäťpercentný podiel, rovnaký ako všetky zúčastnené krajiny.


V tomto momente je predčasné hovoriť o reálnosti či nereálnosti tejto myšlienky. Odborná štúdia komplexne posúdi ekonomickú a technickú reálnosť výstavby širokorozchodnej trate so zameraním na všetky technologické návrhy, technologické posudky a ekonomické ukazovatele. Ak sa podarí zvládnuť všetky zostávajúce formálne záležitosti, štúdia by mohla byť hotová do konca roku 2009.


Výstavbou akejkoľvek železnice sa výrazne posilňuje konkurencieschopnosť železničnej dopravy voči ostatnému dopravnému sektoru. Zároveň s týmto tvrdením však treba dodať, že má opodstatnenie len z pohľadu ekonomickej citlivosti. To znamená, že s vybudovaním trate musia prísť aj zodpovedajúce objemy tovarov, ktoré sa po železnici budú prepravovať.


Na čo všetko sa vzťahuje modernizácia železničného uzla v Čiernej nad Tisou?


Z konfrontácie súčasného stavu technickej základne slovenských železníc so základnými kvalitatívnymi cieľmi, potrebnými pre transformáciu ŽSR, vyplýva potreba modernizácie všetkých prvkov infraštruktúry a obslužných zariadení. Pohraničné priechodové stanice (PPS) musia zabezpečovať kvalitné prepojenie našej železničnej siete s európskou sieťou na báze interoperability a intermodality, v kontexte s celoeurópskym infraštruktúrnym systémom a taktiež smerom k regionálnej dopravnej infraštruktúre.


V  plnej miere sa to prejavuje v PPS Čierna nad Tisou, kde manažér infraštruktúry poskytuje a zabezpečuje dopravnú cestu a ZSSK Cargo vykonáva prekládkové operácie. Technicko-technologickú úroveň PPS Čierna nad Tisou bude nevyhnutné v najbližšej dobe postupne skvalitňovať. Hlavným cieľom bude aj naďalej realizácia zmeny rozchodu formou prekládky a prečerpávania tovaru a prepájania vozňov. Ďalšími aktivitami popri samotnej prekládke a prepájaní vozňov sú služby spojené so zmenou prepravného práva a doplnkové služby. Pre ZSSK Cargo sú prioritou investície do nákupu nových prekládkových zariadení, modernizácie používaných technológií s cieľom prispôsobiť sa novovzniknutým podmienkam, pružne reagovať na požiadavky zákazníkov, znížiť prevádzkové náklady a zabezpečiť plnenie ekologických a bezpečnostných požiadaviek, kladených na manipuláciu s jednotlivými druhmi tovaru. Zároveň treba aktívnou obchodnou a marketingovou politikou spropagovať Čiernu nad Tisou ako moderný prekládkový komplex.


Zo súčasného stavu železničných zariadení v obvode železničnej stanice Čierna nad Tisou vyplýva, že technický stav a technologická úroveň si vyžaduje postupnú modernizáciu prakticky všetkých zariadení v celom rozsahu odvetví tratí a stavieb, energetiky a elektrotechniky, oznamovacej a zabezpečovacej techniky.


Niektorí ekonómovia a analytici hovoria, že prekladisko v Čiernej nad Tisou stráca svoj pôvodný význam.


Podľa mňa význam Čiernej nad Tisou bude ďalej narastať v súvislosti s premiestňovaním výrobných kapacít do východnej časti Európy, so smerovaním Ukrajiny do EÚ, so zvyšovaním významu Transsibírskej magistrály a so závislosťou hutníckych podnikov v strednej a západnej Európe na nerastných surovinách z východnej Európy.


Čo je cieľom celoeurópskeho projektu TEN-T 17 ?


Cieľom tohto projektu, nazývaným aj Magistrála pre Európu, je vybudovanie vysokorýchlostnej výkonnej trasy pre osobnú a nákladnú dopravu, vytvorenie atraktívnej ponuky prepravy, ako aj optimálne spojenie s miestnou a regionálnou verejnou dopravou pozdĺž celej osi, ktorá prechádza ekonomicky významnými regiónmi, spája veľké mestá a má dosah na takmer 32 miliónov obyvateľov. V európskom meradle projekt predstavuje úsporu času pri cestovaní, zvýšenie efektivity a ekonomickosti dopravy. Nezanedbateľná je environmentálna stránka projektu.


Ako bude vyzerať slovenská časť tejto magistrály?


Projekt prepojenia železničných koridorov TEN-T je označovaný ako najväčší dopravný projekt v Bratislave. Jeho základom bolo podpísanie Memoranda o spoločnom postupe v príprave, realizácii a využívaní železničnej infraštruktúry na území Hlavného mesta SR Bratislavy budovanej v rámci projektov TEN-T 17 pre integráciu mestskej koľajovej dopravy a železničnej koľajovej dopravy z apríla 2007 medzi mestom Bratislava, ŽSR a ministerstvom dopravy.


Najdôležitejšou je stavba vedúca od železničnej stanice Bratislava-Rača cez stanicu Bratislava-Predmestie, Filiálku až po stanicu Bratislava-Petržalka. V prevažnej miere povedie úsek v tuneloch, a to aj popod rieku Dunaj. Druhou stavbou je napojenie letiska M. R. Štefánika na železničnú infraštruktúru Bratislavy. Jedna koľaj povedie do železničnej stanice Bratislava Nové Mesto. Druhé spojenie bude od železničnej stanice Bratislava - ústredná nákladná stanica vybudovaním odbočky Ružinov. Tretia stavba predstavuje úsek od Devínskej Novej Vsi po štátnu hranicu s Rakúskom.


Stavba takýchto rozmerov si vyžiada nemálo finančných prostriedkov.


Financovanie je riešené kombináciou prostriedkov z fondov únie a prostriedkov štátneho rozpočtu. Všetky stavby sú v súčasnosti v procese získania územných rozhodnutí. Ich realizácia je rozvrhnutá na roky 2010 – 2015.


Kto odborne pomáha ŽSR pri implementácii dopravných projektov spolufinancovaných EÚ?


Na spracovanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok máme zabezpečenú spoločnosť, ktorá spracováva žiadosti na jednotlivé projekty najmä z prioritnej osi 1, čiže modernizácie koridorov.


Prednedávnom ste inštalovali prvé výstražné signalizačné zariadenie Rail-flash na Slovensku. V čom je jeho najväčší prínos?


Ide o pilotný projekt bezpečnej a efektívnej doplnkovej signalizácie prichádzajúceho vlaku, ktorá sa po prvý raz uplatňuje v praxi na železničnom priecestí nielen na Slovensku, ale i v strednej Európe. Rail-flash je systém využívajúci poznatky získané z množstva lekárskych výskumov v zahraničí. Kladie dôraz na psychologický vnem vodiča motorového vozidla na okamžitú zmenu situácie v jeho zornom poli . Vodič zaregistruje zmenu diania na železničnom priecestí nielen známym spôsobom pomocou aktivovaného výstražníka, ale aj priamo na cestnej komunikácii. Systém svetiel je inštalovaný kolmo na smer jazdy vodiča v troch vzdialenostiach od osi železničnej trate: vo vzdialenosti 3, 80 a 160 metrov. V okamihu, keď je vlak v približovacom úseku železničného priecestia, svetlá vo vzdialenosti troch metrov začnú blikať červeno, ostatné vo vzdialenosti 80 a 160 m blikajú bielym svetlom.


Hlavným cieľom využitia Rail-flash je skvalitniť dopravné značenie železničných priecestí a zlepšiť ich prehľadnosť. Chceme tým prispieť k zvýšeniu bezpečnosti a zároveň k zníženiu počtu nehôd na železničných priecestiach.


Alexander SOTNÍK




Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.