Kľúčovým cieľom je cenová stabilita

Slovensko, 30. 11. 2009 (Verejná správa 22/2009)

Makroekonómia študuje správanie sa ekonomiky ako celku. Skúma úroveň hrubého domáceho produktu, zamestnanosti a cien v krajine. Zaoberá sa tiež príčinami, ktoré sú v pozadí ekonomického rastu a úpadku krajín. Báda, prečo niektoré krajiny prosperujú pri vysokej a rastúcej životnej úrovni, zatiaľ čo iné musia znášať vysokú nezamestnanosť, nekontrolovateľnú infláciu, nízke mzdy a veľký obchodný deficit.

V tridsiatych rokoch minulého storočia, keď v Spojených štátoch a vo väčšine priemyselne vyspelých krajín nastal kolaps výroby, zamestnanosti a cien, ekonómovia a politici zápasili s pohromou veľkej depresie. Počas druhej svetovej vojny a neskôr aj počas vietnamskej vojny v šesťdesiatych rokoch bolo hlavným problémom v USA zvládnuť nepretržitý rast a potlačiť vysokú infláciu.

V sedemdesiatych rokoch sa stala horúcim problémom stagflácia - kombinácia pomalého rastu a stúpajúcich cien, ktorá spôsobila, že sa Američania cítili oveľa horšie. V deväťdesiatych rokoch sme boli svedkami zaujímavého kontrastu medzi USA a Európou. Dopyt, spotreba, hrubý domáci produkt a zamestnanosť rástli v Spojených štátoch veľkým tempom, pričom nezamestnanosť sa niekoľko rokov pohybovala na úrovni, ktorú ekonómovia považovali za najnižšie udržateľnú mieru. Naproti tomu v Európe sa nezamestnanosť zvyšovala a u mládeže dosiahla takú závratnú výšku, že vlády hľadali nové mechanizmy na jej prelomenie.

Vo všetkých vyspelých krajinách sú politickí činitelia vystavení problémom pomalého rastu produktivity a reálnych miezd na jednej strane a nevyhnutnosti vytvoriť rovnováhu medzi nebezpečenstvom inflácie a potrebou zabezpečiť pracovné miesta pre všetkých, ktorí chcú pracovať na druhej strane. Súčasnosť presvedčivo ukazuje, že makroekonomické poruchy niekedy predstavujú pre danú krajinu otázku prežitia. Ako príklad možno uviesť Island, Maďarsko a pobaltské štáty, ktoré súčasnú krízu prežívajú len vďaka masívnym pôžičkám Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Medzinárodného menového fondu.

Rozvoj makroekonómie v dvadsiatom storočí viedol k oveľa lepšiemu pochopeniu spôsobov, ako bojovať proti opakujúcim sa hospodárskym krízam a ako stimulovať čo najdlhší ekonomický rast. Ako reakciu na veľkú depresiu z tridsiatych rokov minulého storočia vypracoval John Maynard Keynes svoju revolučnú teóriu, ktorá pomohla vysvetliť, ktoré sily spôsobujú výkyvy ekonomiky. Navrhol aj spôsob na ovládnutie najhorších excesov ekonomických cyklov. Vďaka Keynesovi, jeho kritikom a súčasným nasledovníkom vieme, že pri výbere makroekonomickej politiky, ktorá ovplyvňuje peňažnú zásobu, dane a vládne výdavky, môže krajina zrýchľovať alebo spomaľovať svoj ekonomický rast, redukovať extrémne hodnoty cenovej inflácie a nezamestnanosti alebo obmedziť veľký deficit či prebytok zahraničného obchodu.

Makroekonómia je však medzi ekonómami a politikmi stále oblasťou veľkých protirečení. Každé parlamentné voľby sa vo veľkej časti sústreďujú na ekonomiku. Držitelia moci sú vystavení vážnym útokom pre zlú ekonomickú situáciu. Makroekonómia totiž v súčasnosti prežíva veľmi nepokojné obdobie. V niektorých oblastiach, ako sú napríklad základné prvky ovplyvňujúce dlhodobý ekonomický rast, sa ekonómovia a politici zväčša zhodujú v otázke síl a trendov. V iných, najmä tých, ktoré zahŕňajú ekonomické cykly, zvádzajú boj o ich najlepšie vysvetlenie a najvhodnejšiu politiku, ktorá umožní vyhnúť sa nezamestnanosti a inflácii.

Aké sú zdroje cenovej inflácie a ako ju udržať pod kontrolou? Ekonómovia zistili, že vysoká miera inflácie má na trhovú ekonomiku rozkladný vplyv. Trhová ekonomika totiž využíva ceny ako meradlo hodnôt a ako spôsob riadenia podnikania. V obdobiach prudkého rastu cien meradlo stráca svoju hodnotu: ľudia sú zmätení, robia chyby a trávia veľa času obavami z inflácie, ktorá ujedá z ich miezd a dôchodkov. Rýchle zmeny cien vedú k ekonomickej neefektívnosti. V dôsledku toho makroekonomická politika čoraz viac zdôrazňuje cenovú stabilitu ako kľúčový cieľ.

Medzi makroekonomickými činiteľmi nevyhnutne existujú vzájomné väzby. Zvyšujúce sa tempo ponuky a dopytu si vyžaduje vyššie investície do vzdelania a kapitálu. Zvýšenie investícií si zase vyžaduje nižšiu bežnú spotrebu takých položiek, ako je potrava, ošatenie, výdavky na kultúru či rekreáciu. Spomedzi všetkých makroekonomických dilem je najkomplikovanejší substitučný vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou. Vysoká nezamestnanosť a vysoká inflácia zapríčiňujú ekonomické ťažkosti a politický nepokoj. Keď však ponuka a dopyt rastú príliš rýchlo a nezamestnanosť klesá, môže to viesť k prudkému vzostupu cien a miezd. Politici sú v prípade príliš rýchlo rastúceho hospodárstva nútení pribrzdiť ho pomocou makroekonomickej politiky, aby zabránili zvyšovaniu inflácie. Jednou z úloh makroekonómie je skúmať zdroje dlhotrvajúcej a bolestnej nezamestnanosti. Zvažuje možné diagnózy a usiluje sa navrhnúť možné lieky, napríklad prijatie ponuky stimulujúcej dopyt, alebo reformovanie inštitúcií trhu práce znížením podnetov nepracovať, alebo zvýšením pružnosti miezd. Životy a osudy miliónov ľudí závisia v súčasnosti od toho, či makroekonómovia dokážu nájsť správne odpovede na tieto otázky.

Alexander SOTNÍK

Späť