Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11786

Počet fotografií:
9382

 

 

 

Spišským perlám by sa zišiel lesk

Slovensko, 30. 11. 2009 (Verejná správa 22/2009)



Po Spiši sú porozsýpané perly, ak máme na mysli prírodné krásy, historické a kultúrne pamiatky. Azda najhustejšie sú okolo Spišského hradu a plným právom sú zapísané od roku 1993 do zoznamu UNESCO. Tu si teraz pripomínajú 800. výročie prvej písomnej zmienky. Bezprostredne sa však týka Spišskej Kapituly, ktorá bola do roku 1948 samostatnou obcou, potom miestnou časťou Spišského Podhradia. V roku 1209 vydal uhorský kráľ Ondrej II. listinu, ktorou dával spišskému prepoštovi Adolfovi zeme medzi riekou Poprad a Vysokými Tatrami. Dnes tu sídli spišský biskup a pôsobí obnovený kňazský seminár. Zďaleka viditeľnou dominantou sú dve špicaté veže katedrály sv. Martina. Sem môžu vstúpiť aj turisti a nebýva ich málo. Tých vzácnejších hostí sprevádza archivár PhDr. Vladimír Olejník. Ukáže chýrneho bieleho leva, najstaršiu románsku skulptúru na Slovensku, kráľovskú kaplnku, fresku korunovácie Karola Róberta, gotické a barokové oltáre, pohrebnú kaplnku Zápoľských, až zastane nad hlbokým obdĺžníkovým otvorom v podlahe kostola, v ktorom vidno okrem starého muriva i kostry.


„Listina z roku 1209 spomína už úradujúceho prepošta, takže tie korene tunajšieho kresťanstva a katolíckej cirkvi musia byť kdesi hlbšie, v dávnejšej histórii,“ vysvetľuje nám Vladimír Olejník. „Preto sa k archívnictvu pripájajú ďalšie vedy. Práve archeológovia, architekti a historici umenia nám pomáhajú dokresľovať najstaršie dejiny katedrály sv. Martina.“


Do biskupského sídla turisti nemajú prístup. I tam však možno uvidieť a vypočuť si veľa zaujímavého, napríklad o biskupovi Jánovi Ladislavovi Pirklerovi, ktorý sa narodil na rakúsko-maďarskom pomedzí. Na Spiši sa naučil po slovensky. V roku 1819 založil ústav na výchovu učiteľov národnostných škôl, prvý tohto druhu v Uhorsku, ktorý v rozličných formách pôsobil až do roku 1949. Biskup si uvedomoval význam pastorácie a vzdelávania v materinskom jazyku. Ústav až do svojho zániku stále mal na svojej pôde slovenčinu, či už ako vzdelávací jazyk, povinný predmet, alebo aspoň krúžok. Dokonca Juraj Páleš, bývalý spišský kanonik a riaditeľ učiteľského ústavu, napísal prvú príručku pedagogiky v roku 1820 v bernolákovskej slovenčine.


Osemsté výročie oslavujú Spišiaci už od jari. Vyvrcholením má byť výstava Terra Scepusiensis – Terra Christiana 1209 – 2009. V spolupráci s biskupstvom ju pripravuje Spišské múzeum v Levoči. Vernisáž bude v polovici novembra.


Veľké sústo pre malé mesto


Pod kapitulárnym kopcom sa rozkladá tretie najmenšie slovenské mestečko - Spišské Podhradie. Jeho kataster má úctyhodnú rozlohu 25 kilometrov štvorcových, lebo zahŕňa aj celý areál Spišského hradu. Obyvateľov má však málo, ani nie štyri tisícky. Pribúda ich poskromne, najviac v ošarpaných, polorozpadnutých domoch a chajdách miestnych Rómov.


Samotné mestečko má bohatú históriu i nejednu cennú kultúrnu a historickú pamiatku, ale stojí pred ťažkou úlohou písať úplne nové dejiny. Priemysel tu vlastne za posledné roky zanikol. Ťažba travertínu a výroba spišských párkov žije už len v spomienkach. Rapídne klesá počet pracovných príležitostí v mestečku i na okolí. Nezamestnaní pribúdajú aj vinou svetovej hospodárskej krízy, lebo sa vracajú mladí ľudia zo zahraničia, keď prišli o prácu. Ale okolie s úchvatnou prírodou a unikátnymi pamiatkami je zatiaľ málo využitým kapitálom. Ten predurčuje mestečko za atraktívny cieľ domácej i zahraničnej turistiky.


Spišské Podhradie bolo známe obchodom a remeslami. V bývalom Hornom Uhorsku práve tu bolo najviac remeselníckych cechov. Dá sa z tejto tradície niečo vyťažiť pre cestovný ruch, na podnikanie a na tvorbu pracovných miest?


„Veľkú ranu dala tejto tradícii vojna,“ listuje v histórii primátor Mgr. Jozef Bača. „Najprv sme prišli o židovských spoluobčanov, z ktorých sa do mestečka vrátili siedmi – zo 444... Tým najviac utrpel obchod. Potom vyviezli Nemcov a Maďarov. Z ich radov sa grupovala väčšina remeselníkov. Boli časy, keď tu bolo okolo 250 remeselníckych dielní. Ale to je nenávratná minulosť. Spišské Podhradie zaľudnili ľudia z okolitých dedín. Kontinuita s predvojnovým obchodom a remeslami, ale aj s povojnovým priemyslom tu nie je. Máme tu zopár firiem, ktoré spracúvajú kameň a drevo, ale to nezaváži v rozvoji turistiky. Preto ani neuvažujeme s nejakými remeselníckymi trhmi alebo prehliadkami, ktoré by oživili letný kultúrny a spoločenský program. Veľa robí aj ľahká dostupnosť veľkých priemyselných a obchodných centier – Popradu, Prešova a Spišskej Novej Vsi. Štyridsať, respektíve dvadsaťpäť kilometrov po diaľnici už nebude dramatická vzdialenosť pre tých, čo chcú podnikať alebo nájsť si zamestnanie. Doma, v Spišskom Podhradí to ide ťažšie i riziko je väčšie. U nás by sa mali rozvinúť služby – ubytovacie, stravovacie, opravárenské, kultúrne, zábavné. To však už dnes nemožno robiť na kolene, náhodne, amatérsky. Tradícia cestovného ruchu sa buduje desaťročia, cez generácie podnikateľov a špecialistov. My tu ešte nemáme dostatočné zázemie ani v materiálnom vybavení, ani v ľudských zdrojoch.“


Dnes jedno, zajtra druhé


Keďže Spišské Podhradie figuruje v zozname UNESCO a hranica chráneného pásma splýva takmer s hranicou okresu, tak tu nemožno budovať fabriky, priemyselný alebo logistický park. Na novú výstavbu a rekonštrukciu starších budov platia prísne pravidlá. Nič nesmie narušiť zachovaný vzhľad mestečka. „Teraz spracúvame územný plán, kde počítame iba s dvojpodlažnými domami, šikmé strechy, žiadny panelák, sklobetón, plochá strecha a podobne,“ pripomína zástupca primátora Štefan Mačuga. „Sú to obmedzenia pre stavebníkov a môže ich to odradiť, hoci Spišské Podhradie je zasadené do pekného prírodného prostredia a obklopené krásnymi pamiatkami. Odtiaľ je ľahký prístup na severný cestný ťah a diaľnica ešte viac zvýhodní naše dopravné spojenia. Mali by sme byť mestečkom s atraktívnou turistikou a príjemným bývaním.“


„Ťažko je teraz chcieť mať bohaté, blahobytné mestečko, ale chceme, aby bolo aspoň pekné, úhľadné, prívetivé,“ načrie do iného súdka primátor. „V tomto úsilí nás podporuje ministerstvo kultúry. Z programu Obnovme si svoj dom dostávame príspevky na údržbu a obnovu kultúrnych a historických objektov. Aj v tomto roku sme mali 25 úspešných žiadostí o príspevky z tohto grantu. Samospráva aj súkromníci dostanú asi 20 miliónov korún. A tak postupne zveľaďujeme Spišské Podhradie. My ešte len budujeme jeho ekonomicko-sociálnu základňu, na tú nadstavbu ešte nemáme. Ľudia musia mať zabezpečené základné životné podmienky, aby sa mohli zabávať a oddychovať. Turista sem príde a vidí i tú chudobu, i tých našich Rómov, tak sa len obráti na opätku a ide ďalej. Potrvá nám ešte pár rokov, kým dáme mesto tak do poriadku, aby vyzeralo vábnejšie ako teraz.“


Možno sa to bude zdať niekomu bizarné, ale najväčším problémom Spišského Podhradia je kanalizácia. Kým ju mesto nemá v poriadku, nemôže nič robiť na povrchu – opravovať a budovať cesty, chodníky, verejné osvetlenie, rekonštruovať historické centrum a ďalšie cenné pamiatky. Pôvodné plány na jej budovanie už nevyhovovali, lebo nastúpili nové normy i technológie. Nevyhovuje už ani stará čistička odpadových vôd. A tak Štefan Mačuga počíta: „Vybudovať kanalizáciu s oddeleným odvádzaním splaškovej a dažďovej vody a zvýšiť kapacitu čističky odpadových vôd vyjde dnes na sto miliónov korún. Odkiaľ ich dnes vezmeme? Bez pomoci štátu to nedokážeme. Máme tak nanajvýš na päťpercentnú spoluúčasť.“ O potrebe modernej kanalizácie sme sa mohli presvedčiť na vlastnej koži, keď sa na Spišské Podhradie oborila prietrž mračien. Ulicami tiekli potoky, v každej priehlbni sa nahromadilo jazierko, voda zo striech padala v prúdoch na hlavy chodcov i do dvorov. Na starých i nových fasádach stáročných budov sa rozlievali mokré mapy...


Triumvirát si žiada súhru


Vo veľkom katastri sú vlastne traja páni – mestská samospráva, v Spišskej Kapitule biskupstvo, na Spišskom hrade SNM – Spišské múzeum v Levoči. Ako funguje takýto triumvirát v praxi?


„So Spišskou Kapitulou si rozumieme veľmi dobre, s hradom tiež dobre, pokiaľ ide o spoločné kultúrne podujatia,“ opatrne hodnotí Jozef Bača. „Donedávna sme tu nemali ani spoločný manažment-plán, nebola tu nijaká systémová jednotná správa celého zapísaného komplexu. Od minulého roku – tiež vďaka grantu ministerstva kultúry – máme vypracovaný plán spolupráce všetkých zainteresovaných subjektov. Ak chceme prilákať viac turistov, ináč postupovať nemôžeme,. Ale sa vyskytla aj istá disharmónia. V tomto roku správca hradu zablokoval spodnú bránu s tým, že sa zavádza vstupné cez internet a prístup do hradu treba preorganizovať. To vlastne bráni turistom vystúpiť na hrad kratšou cestou zo Spišského Podhradia, hoci my sme postavili pod hradom na tento účel parkovisko. Spodná brána dobre fungovala v tomto režime päť rokov a teraz príde jedno administratívne opatrenie, ktoré tomu urobí koniec. Okrem toho sme pod hradom vybudovali sociálne zariadenia za dva milióny korún.“


O nevýhodnosti spomínaného opatrenia sme sa mohli presvedčiť sami, keď sme museli vyjsť na hrad obchádzkou z cesty na Žehru. A tu sme zaznamenali ďalšiu anomáliu. Spišský hrad patrí do Košického kraja, Spišské Podhradie do Prešovského kraja. Správa hradu sa svojho času odsťahovala do Hodkoviec, ktoré patria katastrálne pod Žehru a tá pod Košice. Na katastrálnej mape vidno, ako nelogicky je Spišské Podhradie roztrhnuté medzi dva kraje. Cesta odbočujúca zo severného cestného ťahu na Žehru je pomerne slušná. Na tom má zásluhu Košický samosprávny kraj. Odbočka na Spišský hrad je v dezolátnom stave. „Tá je naša,“ priznáva s pokrčením pliec primátor a dodáva: „To nevyriešime my na Spišskom hrade, ani pod ním, najskôr na Bratislavskom hrade.“


Peter KRÚTKY




Späť


Pridať komentár.

Pridanie komentára
Každý účastník tejto diskusie nesie za svoj publikovaný názor plnú zodpovednosť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Pred diskutovaním si prečítajte pravidlá.
Meno:
Predmet:
Komentár:
(Musíte vyplniť všetky polia formulára.)

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.