Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Maják slovenskej výtvarnej moderny

Slovensko, 14. 1. 2010 (Verejná správa 1/2010)



Martina Benku viacerí domáci historici umenia považujú za maliara, ktorý v čase svojho pôsobenia na výtvarnej scéne nemal u nás seberovného. Patrí k zakladajúcim osobnostiam slovenskej výtvarnej moderny a k prominentným predstaviteľom našej kultúry vôbec. Nebol len skvelým maliarom, grafikom, ilustrátorom, ale aj prvým slovenským dizajnérom, výtvarným pedagógom a nadšeným esperantistom. Navrhoval exlibrisy, známky i bankovky. Ilustroval vyše dvesto titulov kníh. Vytvoril jedinečnú sériu autorského písma, logotypy a znaky pre centrálne slovenské inštitúcie. Venoval sa knižným úpravám, gobelínovej tvorbe, tvorbe pre architektúru, scénickému výtvarníctvu, hudbe i husliarstvu. Trinásť jeho originálnych hudobných nástrojov s nevšednými kubistickými tvarmi opatrujú v jeho martinskom múzeu, ktorému venoval umeleckú zbierku obsahujúcu päťtisíc artefaktov. Sprístupnili ho v roku 1973 – dva roky po umelcovej smrti.


Majstrovo umelecké i osobnostné krédo azda najvýstižnejšie predstavujú tieto jeho vety: „Preklčoval, prekliesnil som si cestu primerane svojim silám. Neočakával som za prácu odmeny a uznania, trápilo ma čosi iné. Akým najlepším spôsobom, akou výtvarnou rečou sa podelím o svoje city a krásu, velebnú majestátnu prírodu, s ľudom v nej pracujúcim, boriacim sa za lepší, chutnejší kus chleba. Chcel som mu byť pomocníkom, ospievať som chcel i jeho prácu, aby sa videla krajšou. Chcel som prírodu a ľudí v nej ukázať ako zdravých, nie takých, kde skromnosť bola zamenená za biednosť, duševnú skleslosť, stáročia utrpenia za podlomenosť a z nej vyplývajúcu pasivitu, mäkkosť a citovosť srdca za slabosť. To mi nedalo pokoja, pretože som cítil a videl, že nie sme takí.“


Do sveta s tromi korunami


Narodil sa 21. septembra l888 blízko Malaciek – v Kiripolci, dnešnom Kostolišti. Rodinu Benkovcov sprevádzal hmotný nedostatok a neustály zápas o to najpotrebnejšie. Otec Jozef ako tesár a príležitostný robotník mal čo robiť, aby v ťažkých časoch uživil šestoro detí, z ktorých bol Martin najmladší. Matka Eva, rodená Dubničková, ho naučila slušnosti a citlivému vzťahu k ľuďom. Bola preň vzorom dobroty a skromnosti.


Budúci veľký slovenský umelec, ktorého šetrnosť bola povestná a kde-kto si ju zle vysvetľoval, nikdy nezabudol na tri koruny, s ktorými ho rodičia vyprevádzali do sveta.


Začínal ako maliarsky učeň v Hodoníne u majstra Viktora Lesquiera v rokoch l903 až 1906. Ďalšie tri tovarišské roky strávil vo Viedni. Zároveň sa tu učil v súkromnej maliarskej škole Emanuela Neumanna. S pomocou v tom čase populárneho redaktora a spisovateľa Jana J. Langera odišiel do Prahy, kde sa ho ujal známy krajinár Alois Kalvoda a poskytol mu profesionálne výtvarné vzdelanie. S jeho školou absolvoval v rokoch 1910 - 1915 niekoľko letných študijných pobytov v Južných Čechách a na Moravskom Slovácku. To sa odrazilo v jeho počiatočnej tvorbe, ktorú poznačil vplyv či dozvuky českého secesného luninizmu, impresionizmu i postimpresionizmu. Maľoval na Šumave i pod Krivoklátom. Spoznal sa a zblížil s Mikolášom Alešom, bratmi Františkom a Josefom Úprkovcami a inými českými umelcami.


Prvý významnejší úspech dosiahol v roku l9l3 v pražskom Rudolfíne, kde dostal cenu za obraz Štúdia smrekového lesa. Jeho práce sa stretli so záujmom i na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských v Hodoníne. Pochvalne sa o nich vyjadroval aj Svetozár Hurban Vajanský v Národných novinách.


Prelomový medzník


Rok 1913 priniesol v jeho tvorbe významnú zmenu. Pod vplyvom zážitkov z hornatej Oravy začal vo svojich obrazoch uplatňovať nový spôsob práce s farbou, líniou a tvarom. Vymanil sa zo zväzujúcich pút akademizmu a postimpresionizmu kalvodovského typu a postupne dospel k vlastnému autentickému maliarskemu výrazu. Bol založený na realisticky štylizovanom zobrazení skutočnosti, s heroizáciou či monumentalizáciou krajiny a romanticko-symbolickým nádychom vyjadrenia podtextu života vidieckeho človeka. Hoci v Prahe prežil bezmála štyridsať rokov, duchovne čoraz viac zrastal so slovenským prírodným prostredím, s kultúrnymi prejavmi a výsledkami práce slovenského ľudu. Stali sa mu trvalým zdrojom inšpirácie. V roku 1939 sa natrvalo presťahoval do Martina.


V obrazoch, ktoré udivujú svojráznosťou, stále viac smeroval k maliarskejšiemu vyjadreniu motívov, pričom z techník uprednostňoval najmä olej a pastel. Veľký dôraz kládol aj na myšlienkové pozadie vzniku obrazu, na jeho výpovednú hodnotu, ktorá sa priamo „odrážala“ od spoločenskej situácie, v ktorej žil, a ktorá ho ovplyvňovala, ale aj priťahovala so všetkým, čo k nej patrilo.


Bravúrne kreslil perom i ceruzkou. Pevnú ruku mal do pozdného veku. Presviedča o tom uvoľnený, plynulý chod línií uzatvárajúcich obrysy postáv do sumárnych – akoby vopred nacvičených tvarov. Slovenskú krajinu zobrazuje s jej typickými znakovými kódmi, pričom čerpá z horského vidieckeho prostredia Oravy, Liptova i Horehronia. Rád a často tvoril v Brezne, Závadke, Polomke, Beňuši, ale i na Ďumbieri...


V zrkadlení času a doby


Martin Benka žil v čase prezretých i rodiacich sa ideí, nových objavov, odumierajúcich a vznikajúcich spoločenských štruktúr, ľudských i dobových premien, ale aj v čase pasívneho vyčkávania. Bol to stav duše a mysle, ktorý napĺňal duchovný horizont umelcov úsilím preniknúť hlbšie do podstaty života a zákonov existencie. Z toho pramenia aj motivické okruhy jeho tvorby. Patria k nim štúdie ľudových krojov, ktoré tak rád robieval na svojich potulkách Slovenskom, počiatočné krajinárske diela poznačené vplyvom postimpresionizmu, symbolizmom podfarbené témy – horské končiare, náladové krajiny, figuratívne diela oslavujúce človeka i záverečné práce zo šesťdesiatych rokov, kde v maliarovom rukopise badať istý stereotyp. To všetko treba vidieť v kontexte s dobovým vývinom umenia, vytvárajúcim pôdu pre nástup európskej a svetovej výtvarnej moderny.


Svojim rozsiahlym a mimoriadne významným dielom, ktoré zahŕňa vyše tisícsto olejomalieb, z toho stopäťdesiat veľkoformátových, úprimne vyznal lásku, úctu a obdiv k Slovensku, jeho prírode a ľuďom. Vo svojej tvorbe kládol dôraz na vzťah k tradíciám a ľudovej kultúre. Neinšpiroval sa len krajinou samotnou, ale i tvarovou a farebnou krásou ľudového výtvarného prejavu, tiež melodikou hudby a spevu. Citlivo vnímal výnimočnosť tradičnej ľudovej kultúry a tvorivú silu jej prejavu. Priamo sa nechával inšpirovať bohatstvom krajinných a figurálnych motívov, ktoré tvoria ťažisko jeho tvorby.


Martin Benka vždy obháji status veľkého maliara. Maliara – tvorcu umenia nových výbojov i večných návratov. Jeho obrazy sú v pravom zmysle vznešené a výtvarnými kvalitami dokonalé. Medzi predstaviteľmi slovenského výtvarného umenia danej doby niet takého, ktorý by šiel paralelne s ním. Vytvoril výsostne osobité a autentické dielo, ktoré síce zostalo bez priamych pokračovateľov, ale silou svojej výpovede bolo schopné osloviť a inšpirovať nasledujúce generácie umelcov. Tak ako jeho životné motto:„Nenadrapovať sa, neliezť privysoko, nehľadať krásu v prázdnote, ale zveľaďovať ju a tešiť sa z nej tam, kde je – medzi ľuďmi, v živote.“


Zostal sám sebou


Bol to človek vnímavý voči novým dojmom, vždy pripravený na prijímanie novôt. Ale čo je hlavné – ostal sám sebou. Jeho celoživotné dielo je dielom, ktoré nezostarne a nezaujímavé môže pripadať iba tomu, kto nevie, čo sú skutočné maliarske hodnoty.


Jeho obrazy pravidelne reprezentovali naše umenie doma i v zahraničí. V roku 1937 dostal Striebornú medailu na Svetovej výstave v Paríži a Cenu Slovenskej krajiny. V roku 1939 odmenila jeho dielo Gallery of Science and Art v New Yorku. V rokoch 1940 a 1948 získal Štátnu cenu a v roku 1953 mu udelili titul národný umelec.


V staršom veku sa často vracal do rodiska. Zbieral materiál na rodovú genealógiu, ktorou chcel vzdať úctu svojim rodičom i vzdialenejším predkom. Knižne vydal pamäti Za umením (1960) a v roku 1980 vyšiel súbor textov O umení. Jeho túžbou bolo vytvorenie ateliéru a galérie v Malackách. Lenže u vtedajších predstaviteľov mesta akosi nenachádzal pre tento zámer pochopenie. Svoje rozsiahle dielo preto odkázal štátu.


V rodine Šagalovcov v Malackách a u Jozefa Gavalíka v Kostolišti trávil posledné mesiace a dni života. Zomrel 28. júna l97l. Jeho pozostatky sú uložené v hrobke na Národnom cintoríne v Martine.


Ľubomír PODUŠEL




Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.