Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Občan stále trpí pomalosťou úradov

Slovensko, 14. 1. 2010 (Verejná správa 25-26/2009)



Správne orgány sú v rámci konkrétnych konaní povinné rozhodnúť vo veci v lehotách, ktoré ustanovuje Správny poriadok. V zákonných lehotách sa to však orgánom verejnej správy nie vždy darí. V praxi sme svedkami situácií, keď správne orgány bez objektívnych dôvodov porušujú zákonné ustanovenia o maximálnej dĺžke správneho konania a tým aj článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.


Práve na uvedený článok Ústavy Slovenskej republiky sa odvolávajú mnohí občania, ktorí sa na verejného ochrancu práv obracajú s námietkami proti prieťahom v činnosti orgánov verejnej správy. Po preskúmaní obsahu týchto podnetov opakovane zisťujeme, že úrady najčastejšie nedodržiavajú lehoty na rozhodnutie podľa ustanovenia § 49 Správneho poriadku a nerešpektujú zásadu rýchlosti konania, ktorú zakotvuje ustanovenie § 3 Správneho poriadku.


Účastníci konaní, podľa ktorých dochádza k vzniku zbytočných prieťahov, sa preto obracajú (osobne, telefonicky, písomne) na správne orgány a žiadajú o vykonanie obligatórnych procesných úkonov a o vydanie meritórneho rozhodnutia. Ak tieto ich pokusy nevedú k očakávanému výsledku, žiadajú o pomoc verejného ochrancu práv, prípadne kontaktujú vecne a miestne príslušnú prokuratúru. Mnohí z účastníkov správnych konaní, ktorých základné práva a slobody sú takto porušované nečinnosťou orgánu verejnej správy, volia postup podľa zákona o sťažnostiach. Len nepatrná časť z nich navrhuje využitie inštitútu atrakcie, ktorým Správny poriadok umožňuje prechod právomocí rozhodnúť vo veci z miestne a vecne príslušného správneho orgánu na orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní.


V praxi sa však stáva, že aj po využití vyššie uvedených procesných prostriedkov zostávajú úrady nečinné. V týchto prípadoch účastníci konania, najmä prostredníctvom svojich advokátov, podávajú na príslušné súdy návrhy, ktorými sa podľa Občianskeho súdneho poriadku domáhajú, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Prípustnosť takého návrhu je podmienená vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný zákon. Podľa súčasnej judikatúry sa zaň považuje predovšetkým podanie sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, upozornenie prokurátora a návrh na postup podľa ustanovenia § 50 Správneho poriadku. V súvislosti s rozhodnutím súdu v danom prípade je nutné zdôrazniť, že nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok, ako aj to, že občan má právo na náhradu trov konania, ak súd jeho návrhu vyhovel.


Častým problémom pri posudzovaní zbytočných prieťahov v konaní je hodnotenie stupňa zložitosti konania, a tým právna kvalifikácia správneho konania z hľadiska určenia lehoty, v ktorej je správny orgán povinný rozhodnúť. Práve posúdenie skutkovej a právnej zložitosti veci i s prihliadnutím na pomerne všeobecný charakter ustanovenia § 49 Správneho poriadku vyvoláva u účastníkov konania často oprávnený dojem o účelovo nesprávnom posúdení stupňa zložitosti veci zo strany správneho orgánu.


Správny poriadok nedefinuje, akú situáciu treba považovať za vec jednoduchú. Vzhľadom na demonštratívny charakter ustanovenia § 49 ods. 1 Správneho poriadku a vychádzajúc z poznatkov aplikačnej praxe možno povedať, že pôjde najmä o prípady, keď je podkladom rozhodnutia verejná listina a keď netreba nariadiť ústne pojednávanie, respektíve vykonať rozsiahle dokazovanie. Naopak, za zvlášť zložitý prípad považuje právna teória prípad konania s vysokým počtom účastníkov, ďalej konania, v rámci ktorých treba urobiť rozsiahle dokazovanie, konanie s cudzím prvkom a iné.


V rámci konaní o zvlášť zložitých prípadoch, v ktorých vzhľadom na povahu veci nie je možné rozhodnúť ani v lehote 60 dní odo dňa začatia konania, majú správne orgány povinnosť požiadať odvolací orgán, alebo orgán príslušný rozhodnúť o rozklade, o predĺženie lehoty na rozhodnutie. O tom, že správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný účastníka konania upovedomiť. V tomto upovedomení musia byť uvedené aj dôvody brániace vydaniu rozhodnutia v stanovených lehotách. Keďže správne orgány tento postup nedodržiavajú, účastníkom konaní často chýba informácia o dôvodoch, prečo daný orgán v zákonom stanovených lehotách nerozhodol.


Verejný ochranca práv neustále nabáda správne orgány na všetkých stupňoch, aby zásade rýchlosti konania venovali zvýšenú pozornosť a aby rešpektovali lehoty, podľa ktorých sú podľa ustanovenia § 49 Správneho poriadku povinné rozhodnúť, vrátane objektívneho posúdenia stupňa zložitosti konania. Naše poznatky potvrdzujú, že je to jediná cesta k zmene súčasného stavu, kedy v mnohých prípadoch aj jednoduché správne konania trvajú až niekoľko rokov.


Norbert HORVÁTH




Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.