|
|
Len represiou kriminalitu neporazíme
Slovensko, 18. 2. 2010 (Verejná správa 2/2010)
Trestné právo plní v každej spoločensko-ekonomickej formácii osobitne významné funkcie. Predovšetkým slúži na ochranu spoločnosti i jednotlivca, a to aj v súčasných podmienkach, keď je demokratické smerovanie spoločnosti nepochybné. Zanedbateľné však nie je ani výchovné pôsobenie trestného práva na občanov.
O práve ako moci, prostredníctvom ktorej štát dbá o dodržiavanie zákonov politického zriadenia, jeden z profesorov práva na Harwardskej univerzite v Bostone hovorí, že „bez právnych noriem sme všetci stratení“, aby vzápätí varoval pred právom, ktoré „je tiež plné svinstva“. Súhlasím s ním aj v tom, že „právne normy možno prekrútiť aj tak, aby slúžili nemravnej civilizácii“. Rovnako v Spojených štátoch i na Slovensku platí, povedané opäť slovami tohto profesora, že „časť právnikov narába s paragrafmi ako pasáci s prostitútkami, že sudcovia kupčia s právom a tribunály ho zrádzajú“. Prax však potvrdzuje, že „zatiaľ nemáme k dispozícii nič, čo by fungovalo lepšie, a že k sociálnej dohode s ostatnými spoluobčanmi nevedie iná cesta“.
V súvislosti s trestným právom a trestnou činnosťou sa u nás stále vedú diskusie o tom, či trestné právo nie je príliš humánne, či orgány, ktoré ho aplikujú, nie sú voči páchateľom trestných činov príliš zhovievavé a tolerantné. Nie je prekvapujúce, že laická verejnosť v boji s trestnou činnosťou uprednostňuje ukladanie prísnych trestov a ďalších trestno-právnych opatrení. Vychádza z poznania individuálnych prípadov a charakteristický je pre ňu subjektivizmus, preceňovanie represie či zjednodušené chápanie trestného činu. Tadiaľto však cesta nevedie. Doterajšie poznatky, ktoré som získal ako verejný ochranca práv, ma utvrdzujú v tom, že úspešnosť boja s trestnou činnosťou je v prevencii, v dôslednom uplatňovaní zásady jednoty represie a výchovy, v humanizácii i demokratizácii trestnoprávnych opatrení.
Žiaden človek sa nerodí ako mravná bytosť, mravnosť si vytvára až v spoločenskom živote. Človek je teda bytosť spoločenská. Musí sa podrobovať pravidlám a predpisom, ktoré od neho vyžadujú správanie, vyplývajúce zo všeobecných podmienok existencie spoločnosti. Pri uplatňovaní represívnej metódy by sme nemali preceňovať jej úlohu a možnosti. Cieľom musí byť minimalizácia represie. Trvám na tom, že trestnoprávne zásahy by sa mali uplatňovať len tam, kde chceme chrániť pred zvlášť nebezpečnými činmi a iné riešenia už neexistujú. Aj tu však treba citlivo zvažovať: ak miernejší prostriedok stačí, mal by dostať prednosť pred prísnejším. Represiu treba obmedzovať len na nevyhnutne nutnú mieru. Osobitne vo vzťahu k mladistvému páchateľovi nemá nikdy spôsobovať zbytočné útrapy. Treba zjednocovať represívnu a výchovnú stránku trestu v tom zmysle, aby sa represívne pôsobenie trestu stalo prostriedkom prevýchovy. Výchova prostredníctvom trestu je proces.
Pri treste odňatia slobody a jeho výkone musíme mať na zreteli skutočnosť, že na jednej strane je páchateľ izolovaný, vylúčený zo spoločnosti, na druhej strane treba dosiahnuť jeho prevýchovu a opätovné zaradenie do spoločnosti. Zdá sa, že tento rozpor berieme do úvahy len málo, niekedy ho priam ignorujeme. V prípade ukladania trestu odňatia slobody mladistvému sa vo väčšej miere prihováram za aplikáciu individuálneho prístupu, najmä za zohľadňovanie fyzických predpokladov a sociálnych väzieb. Treba od základu zmeniť postoje k mladistvým odsúdeným. Za mimoriadne významné považujem, aby sa k nim pristupovalo ako k subjektom, ktoré sú pripravované na život v spoločnosti, a preto apelujem na nutnosť ľudského prístupu. Vo väzenskom systéme by mala mať primárne postavenie nápravno-výchovná činnosť, ktorú treba orientovať na posilňovanie pozitívnych vlastností mladých odsúdených. Nebrániť sa niektorým i novým formám – štúdium v školách, rozšírenie kontaktov s vonkajším prostredím, dostupnosť a využívanie knižnice, poradenstvo a podobne. Do budúcnosti by sme mali uvažovať aj o zriaďovaní malokapacitných ústavov, v ktorých sa na rozdiel od veľkokapacitných dá lepšie uplatňovať diferencovaný prístup k mladistvému odsúdenému.
Kriminalita mládeže predstavuje v celosvetovom meradle jeden z vážnych problémov. Ide o trestnú činnosť, ktorá do istej miery predurčuje (najmä vo vzťahu k možnej recidíve) kriminalitu budúcich rokov. Základné smery, formy a metódy boja s trestnou činnosťou mládeže závisia od druhu a intenzity trestnej činnosti, od podstaty spoločnosti, politických, právnych a mravných názorov, ktoré v nej dominujú, od úrovne kultúry, ekonomických a technických možností. V tejto súvislosti upozorňujem, že nám chýba efektívny systém preventívnej činnosti. Dnes ju uskutočňuje každý a nikto. Komu potom prináleží zodpovednosť? Najmä z tohto dôvodu sa prihováram za vznik inštitúcie interdisciplinárneho charakteru s náležitou štruktúrou, ktorá by mala jasný a potrebám reálneho života zodpovedajúci program. Jej úlohy by boli časovo ohraničené a ich neplnenie by sprevádzal náležitý postih. V zmysle známej pravdy, že „múdry zákonodarca zabráni zločinu, aby ho nemusel trestať“.
Pavel KANDRÁČ
Späť
Pridať komentár.
|