Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Turizmus je produktom tisícok rúk

Slovensko, 25. 3. 2010 (Verejná správa 5/2010)



Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala vytvoriť podmienky na naštartovanie turistického a hotelového priemyslu s cieľom zvýšiť podiel tohto odvetvia na hrubom domácom produkte. Cestovný ruch, najmä domáci a zahraničný aktívny turizmus označila za oblasť verejného záujmu. Najnovší vývoj v tejto oblasti komentuje Ing. Juraj Kerekeš, prednášajúci na katedre služieb a cestovného ruchu Ekonomickej univerzity v Bratislave.


Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2013 schválená vládou 9. mája 2007 stanovila úlohy v špecifickom cieli 2, zameranom sa na zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa. Jednou z úloh je vypracovať program podpory domáceho cestovného ruchu. Jeho prvoradým marketingovým nástrojom bude Národný jednotný informačný systém cestovného ruchu Slovenskej republiky. Bude umiestnený na internete a neustále bude prinášať informácie o atraktívnych ponukách domáceho cestovného ruchu. Základným cieľom v oblasti podpory cestovného ruchu je najmä upraviť otázky zriaďovania, právneho postavenia, financovania a činnosti národných, krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu a formy spolupráce štátnych orgánov, územných samospráv, podnikateľských subjektov a združení cestovného ruchu s týmito organizáciami pri jeho rozvoji, ako aj formy a systém ich finančnej podpory pri uskutočňovaní domáceho cestovného ruchu.


Starostlivosť o vlastnú tvár


Prvým krokom každej miestnej samosprávy, ktorá sa chce presadiť na poli turizmu, je starostlivosť o vzhľad mesta alebo obce, lebo ten utvára prvý, často i rozhodujúci dojem. Udržiavané fasády historických stavieb, obytných domov, obchodov, podnikov, verejných budov, ulice bez odpadkov, upravené záhrady a parky vyvolávajú v návštevníkovi už pri prvom kontakte s mestom alebo obcou príjemný pocit, ktorý ho môže povzbudiť, aby si pobyt predĺžil alebo zopakoval. Navyše môže odporúčať návštevu mesta alebo obce svojim príbuzným, priateľom a známym. Toto je najlacnejšia a veľmi účinná reklama, na ktorú sa každému mestu a obci oplatí vynakladať trvalé úsilie. Mnohí predstavitelia miestnej samosprávy za dvadsať rokov jej renesancie zistili, že udržiavané a príjemné mesto alebo obec tiež posilňujú hrdosť a lokálpatriotizmus miestnych obyvateľov. Stačí spomenúť priaznivé výsledky piatich ročníkov súťaže o titul Dediny roka, kde stále viac obcí ašpiruje na ocenenie v kategóriách Dedina ako maľovaná a dedina ako hostiteľ.


Pre rozvoj miestneho územného rozvoja cestovného ruchu je nevyhnutné v prvom rade udržať vidiecku populáciu, ale s predpokladom, že bude mať zabezpečenú plnohodnotnú kvalitu života. Cesta k tomu vedie cez účasť občanov na rozhodovaní o svojej budúcnosti a cez vytvorenie podmienok na trvalý hospodársky a sociálny rozvoj, ktorý má stále väčšiu váhu v programoch regionálnych a miestnych samospráv.


Vidiek sa musí zamerať na tvorbu čo najefektívnejšej a najstabilnejšej ekonomickej základne. Miestna samospráva potrebuje stavať na trvalom rozvoji malého a stredného podnikania a jeho všestrannej podpore. Podnikateľské aktivity musia byť v prvom rade založené na využití miestnych zdrojov – prírodných, materiálnych, kultúrnych a historických. Takisto miestny územný cestovný ruch, budovanie terciálnej ekonomickej sféry a finalizáciu zdrojov vrátane rozvoja remesiel treba chápať ako tvorbu pridanej hodnoty, predpoklad rastu zamestnanosti a príjmov obyvateľstva. To pomôže nejednej obci riešiť ak už nie všetky, tak aspoň najakútnejšie ekonomické problémy. Treba rozvíjať miestne územno-samosprávne spoločné podnikanie vytváraním súkromno-verejných partnerstiev, rozvíjať podnikateľské aktivity v rámci združení obcí, najmä v sociálnej oblasti, v tvorbe a ochrane životného prostredia, v miestnej doprave, v školstve, kultúre a, samozrejme, v miestnom cestovnom ruchu. Napríklad mestá a obce, ktoré nemajú dobre zorganizované a technicky zabezpečené zhromažďovanie, odvoz a spracovávanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd, dnes už nemôžu mať veľké ašpirácie.


Mobilizácia ľudského potenciálu


Takisto je dôležité podporovať sebazamestnávanie, viac zapojiť do diania príslušníkov tradične znevýhodnených sociálnych, etnických a vekových skupín. Aj pre ne sa dá nájsť miesto v špeciálnych programoch rozvoja cestovného ruchu. Do podnikania treba viac zaangažovať ženy, i tie v domácnosti, využívať ich schopnosť jednoducho a prakticky riešiť problémy, cit pre novinky, tvorivé vlohy, ako aj schopnosť budovať vzťahy, siete a tak znásobovať získané skúsenosti a vedomosti. Treba myslieť i na takú motiváciu, ako sú pre ne deti, rodina a láska k vlastnej obci. Keď budú mať väčší priestor v tvorbe spoločných hodnôt, budú mať aj chuť spolurozhodovať o budúcnosti obce.


Podnikanie v cestovnom ruchu stojí na originálnych, novátorských nápadoch, ale tie musia dostať racionálny základ a reálnu podobu. Preto je nevyhnutné vybudovať také inštitúcie, ktoré poslúžia rozvoju podnikania, poskytnú odborné rady a informácie, vyškolia, ale aj ukážu cesty k finančným zdrojom. Zvlášť treba uprednostňovať tie, ktoré pripravujú produkty šité vidieku na mieru, napríklad poradenstvo a vzdelávanie priamo na mieste, alebo v prípade finančných inštitúcií mikropôžičkové alebo malé pôžičkové schémy. Lokálne finančné nástroje by mali umožniť ich tvorbu tak, aby spĺňali podmienku adresnosti, pružnosti, flexibilnosti, transparentnosti, individuálneho prístupu a akcieschopnosti. Skúsenosti z využívania rôznych dotácií, grantov a príspevkov z eurofondov nás nabádajú k tomu, aby úniové i národné finančné nástroje boli administratívne nenáročné a jednoduché, transparentné a ich použitie v miestnej územnej samospráve efektívne.


Štát sľubuje podporu


Program podpory rozvoja domáceho cestovného ruchu má viacero cieľov. V prvom rade treba rozšíriť poznatky občanov o vlastnej krajine a presvedčiť ich o tom, že i doma možno prežiť príjemnú, pohodlnú a nezabudnuteľnú dovolenku. Treba tiež prelomiť stereotyp sezónnosti dovoleniek a ukázať príťažlivé stránky mimosezónneho cestovania, oddychu a rekreácie. Na to však musia pripraviť majitelia a prevádzkovatelia turistických zariadení patričnú kvalitu a výhodné podmienky. Ďalším cieľom je skvalitniť regionálne produkty cestovného ruchu a zaradiť ich do celoštátnej ponuky. Predovšetkým v domácom cestovnom ruchu treba vytvoriť podmienky pre účasť sociálne slabších vrstiev obyvateľstva.


Na základe poznatkov a porovnania opatrení na podporu domáceho cestovného ruchu v okolitých krajinách možno stanoviť osi, na ktoré by sa mala podpora domáceho cestovného ruchu orientovať. Informačno-propagačná kampaň na podporu domáceho cestovného ruchu predstavuje os jeden, tvorba produktov cestovného ruchu os dva, s polupráca s regionálnymi a miestnymi organizáciami cestovného ruchu os tri a konkurencieschopný a trvalo udržateľný cestovný ruch os štyri.


Vychádzame z toho, že partnerstvo a spolupráca na zlepšovaní vzhľadu obce, mesta a okolia pozitívne ovplyvnili medziľudské vzťahy a celkovú kvalitu života občanov. Zvýšil sa aj ich záujem zapojiť sa nejakým spôsobom do miestneho cestovného ruchu. Rozšírenie a zlepšenie existujúcich zariadení, alebo výstavba nových objektov sú spravidla veľmi náročné na investície. Jedným zo spôsobov financovania rozvoja infraštruktúry v mestách a obciach sú príjmy z miestnych poplatkov a podielové dane. Tie vzhľadom na hospodársku krízu stagnujú alebo klesajú. Na Slovensku nie je jednoduché získať bankové úvery, lebo sieť regionálnych a miestnych bánk a iných peňažných inštitúcií je zatiaľ slabá, doba splatnosti úverov je krátka a úroky sú príliš vysoké. Preto treba vytvoriť takú legislatívu, ktorá by umožnila malým podnikom výhodne získavať úvery pre ich zámery v oblasti urbanizácie, architektúry i technickej infraštruktúry miest a obcí.


Ďalšou možnosťou, ako získať nové zariadenia a služby v miestnej samospráve, je prilákať zahraničných investorov, ale nie za každú cenu. Mestá a obce by sa mali snažiť zachovať si svojráz, svoje historické, architektonické a kultúrne dedičstvo. Prostredníctvom decentralizácie a transformácie vlastníctva sa mnohé miestne samosprávy stali vlastníkmi historických pamiatok, ako sú hrady, zámky, kúrie. Máloktoré sú vo výbornom stave a mnohé volajú po veľkých a rýchlych investíciách. V súčasnosti štát na to prostriedky nemá a súkromný kapitál na takúto úlohu buď nestačí, alebo váha.


Musíme mať na pamäti aj to, aby sa nám z niektorých turisticky atraktívnych lokalít nestratili ľudia, čo ich držia pri živote. Len zvyšovaním kvality života obyvateľov a zabezpečovaním istôt do budúcnosti sa dá pribrzdiť vyľudňovanie mnohých vidieckych oblastí a vymieranie malých a koncových obcí. Vychádzajúc z doterajšieho vývoja cestovného ruchu, ako aj z novo formulovanej úniovej politiky v tejto oblasti, možno pre cestovný ruch stanoviť strategický cieľ - zvyšovať jeho konkurencieschopnosť pri lepšom využívaní dostupného potenciálu so zámerom vyrovnávať regionálne disparity a vytvárať nové pracovné príležitosti.


Dôležitý legislatívny krok


Návrh zákona o podpore cestovného ruchu vstúpil do fázy schvaľovania. Rieši organizačnú štruktúru cestovného ruchu so zámerom vytvoriť rámcové a právne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu na centrálnej, regionálnej a oblastnej úrovni na princípe partnerstva podnikateľských subjektov a územnej samosprávy. Najdôležitejšou úlohou organizácií cestovného ruchu bude tvorba spoločného produktu.


V neposlednom rade návrh zákona dáva nástroj na podporu rozvoja cestovného ruchu. Investované prostriedky sa v ňom preukázateľne zhodnocujú progresívnejšie než v iných odvetviach národného hospodárstva. Z hľadiska tejto efektívnosti treba uvažovať o formách financovania alebo spolufinancovania podpory cestovného ruchu priamo zo štátneho rozpočtu. O tieto prostriedky sa budú môcť uchádzať len organizácie cestovného ruchu zapísané v osobitnom registri Ministerstva hospodárstva SR.


Formovanie a realizácia cieľov všestrannej turistiky sa nezaobíde bez vlastného, od iných odvetví a rezortov nezávislého celoštátneho orgánu cestovného ruchu, ktorý by mal jeho rozvoj koordinovať. Na to by mali myslieť aj autori plánovanej reorganizácie štátnej správy na najvyššej úrovni.


Juraj KEREKEŠ




Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.