Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Zostal pre nás autentický a jedinečný

Slovensko, 25. 3. 2010 (Verejná správa 5/2010)



Cyprián Majerník bol filozof, altruista a mystik, ale najmä maliar, akých sme mali málo. Aj po sto rokoch, ktoré uplynuli od jeho narodenia, zostáva pevne zapísaný v našej pamäti. Prihovára sa nám prostredníctvom obrazov, kresieb a grafických listov ako človek, čo mal rád ľudí i život. Platí to napriek faktu, že pozemskú púť sám dobrovoľne ukončil len niečo vyše tridsaťpäťročný.


V pokore sa stotožnil so svojím neľahkým osudom a rozhodol sa zúčtovať s ním. Sám, bez náreku a vyhovárania. Keď sa dozvedel o svojej nevyliečiteľnej chorobe, mal iba dvadsaťpäť rokov. A keď sa nemoc zmenila na krutý ortieľ, rozhodol sa definitívne odísť a zanechať o sebe obraz človeka nezlomeného a nedegradovaného na bábku bez vôle.


Opustil nás pred vyše polstoročím. Odišiel nečakane a aj tí, čo si všímali vrstvenie jeho výtvarného diela, vzájomné preskupovanie motívov, tém, významových posolstiev, ktoré v ňom dominovali, boli zaskočení. Ocitli sa totiž tvárou v tvár neodvolateľnej skutočnosti, o ktorej tušíme, že by sa k nej žiadalo čosi dodať. Možno predpoveď, čo by ešte vytvoril, alebo azda slovo na záver… A možno ani nie. Veď napokon vieme, že slová nie vždy dokázali vypovedať všetko, čo nosí maliar v srdci a čo je zakódované v jeho obrazoch, kresbách, grafických listoch. Tie boli pre Cypriána Majerníka tým, čím je pre iných zmysel života –raison d´etre. Aj preto ostal pre nás autentický a jedinečný – osobnosť, ktorá sa potvrdzuje kvalitou, nie rozsahom vlastného diela.


Hľadanie múzy


Narodil sa 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch, ale vo svojom rodisku prežil iba detstvo. V Pezinku absolvoval štúdium na meštianskej škole, neskôr v roku 1924 nastúpil na Strednú hospodársku školu v Košiciach. Krátko navštevoval súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave. Prispela k formovaniu jeho vlastného, osobitého umeleckého pohľadu, ktorý sa prehĺbil štúdiom na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kam prišiel v roku 1928 do ateliéru profesora Josefa Loukotu a do maliarskej špeciálky Jakuba Obrovského. Praha sa pre neho stala oknom do sveta. Po prvý raz „naživo“ videl špičkové diela českého i svetového umenia. Neskôr bezprostredne poznal obrazy Pabla Picassa, Marca Chagalla či Giorgia de Chirica. V pražskom prostredí mal vlastnú výstavnú premiéru, keď svoje práce prezentoval na výročnej školskej výstave v roku 1931, tu zazneli prvé hodnotenie jeho tvorby, tu sa zoznámil s Jánom Želibskym, Jánom Mudrochom, ale aj s Jakubom Bauernfreundom a Andrejom Nemešom, s ktorými tvorili jadro vekovo blízkeho okruhu umelcov, dnes vo všeobecnosti nazývaného Generácia 1909. Svojim prínosom v maliarstve, ale aj svojou ľudskosťou a charizmou výrazne ovplyvnil nielen generačne blízkych druhov, ale aj predstaviteľov nastupujúceho umeleckého pokolenia.


Jeho priateľ a podporovateľ, významný český maliar Jan Zrzavý o ňom jasnozrivo napísal: „Romantik celkom moderného rázu. Z jeho obrazov vanie zvláštna, celkom osobitá poézia, vôňa dobrodružstva, tajomných a osudových stretnutí, dramatické napätie a očakávanie nejakého tragického konca.“ To bolo v roku 1940 – päť rokov pred Majerníkovym tragickým rozhodnutím ukončiť strádanie so sklerózou multiplex samovraždou.


Maliar dvoch kultúr


Študoval, žil a až do konca svojho krátkeho života pôsobil v Prahe, kde sa tešil mimoriadnemu uznaniu nielen ako vynikajúci maliar, ale aj ako výnimočný človek. Jeho pražský pobyt prerušila iba študijná cesta do Paríža v rokoch 1931 – 1932, ktorá mala pre jeho umelecký rast rozhodujúci význam. Bola však poznačená neuveriteľnými finančnými ťažkosťami, ba až existenčným zúfalstvom, o čom svedčí zachovaná korešpondencia i fakt, že už aj tak dosť subtílny schudol zakrátko jedenásť kilogramov...


Patril k umelcom, ktorí hľadali pre výtvarné umenie aj národný výraz, spojený so sociálnou ideou. Čerpal z minulosti, čo pôsobilo nielen na vedomie slovenského národa, ale aj na jeho odboj v čase fašizmu. Bol nositeľom antifašistickej myšlienky, citlivo vnímal vojnové udalosti a utrpenie ľudí. Považoval za povinnosť upozorňovať ľudstvo na nebezpečenstvo vojnovej apokalypsy. Rovnako sa postavil aj proti náboženskému tmárstvu. Bol presvedčený, že v maľbe treba vyjadriť pravdu svojej doby, všetko, čím ľudia žijú.


Vášnivá farebná výpoveď, sýte hnedé tóny a zlaté okre sú poznávacie znaky jeho vrcholnej i záverečnej etapy tvorby. Vytvoril pôsobivé dielo, ktoré bolo a je neodmysliteľne späté s moderným, v pravom slova zmysle humanistickým slovenským maliarstvom 20. storočia. Zaslúžene má popredné postavenie aj v slovenskej kultúre. Za tvorbu i životný postoj mu v roku 1946 udelili Slovenskú národnú cenu in memoriam, o rok neskôr Štátnu cenu a v roku 1991 mu prezident republiky posmrtne udelil Rad T. G. Masaryka za zásluhy o demokraciu a ľudské práva.


Z úcty k jeho pamiatke vznikla v roku 1957 v Bratislave galéria pomenovaná po ňom. Jej zakladateľ Ernest Špitz, popri umelcovom odkaze, že „v stojatých vodách sa darí iba plesni“, na jej vývesný štít priložil želanie, aby bola „ ...semenišťom neakademického, priebojného umenia generácie, ktorá začína svoj boj o miesto pod slnkom, aby bola arénou, v ktorej sa bude bojovať o nový názor, aby bola miestom, kde sa o týchto názoroch bude hovoriť, diskutovať – lebo nič, čo malo hodnotu – nevzniklo bez boja.“


Tohto znepokojujúceho či iritujúceho umelca pripomína verejnosti aj pamätná tabuľa a bronzová busta, ktorú v roku 2007 osadili na dome v ulici nad Královskou oborou č. 5 v Prahe - Bubenči, kde mal ateliér a kde ukončil svoj život. Autorom busty je akademický sochár Zdeňek J. Preclík, ktorý je tiež autorom maliarovho náhrobku na pražskom Vyšehrade.


Umenie výziev a boja


Cyprián Majerník si musel svoje miesto pod slnkom naozaj tvrdo vybojovať. Prvú autorskú výstavu tridsiatich siedmich olejov, gvašov a akvarelov mal vo výstavnej sieni Elánu pri Mazáčovom kníhkupectve v Spálenej ulici v Prahe na jar roku 1935. Hodnotenie vo vtedajšej tlači bolo rozporné. Českí recenzenti nešetrili chválou a označovali dvadsaťpäťročného Majerníka po Fullovi a Galandovi za „velký příslib moderního slovenského malířství“ (Halo noviny, 17. 3. 1935). Na Slovensku – najmä pre umelcov briskný pohľad na slovenský vidiek – zaznievali väčšinou urazené a pobúrené tóny, ba i priame odmietanie „umeleckého paškvilu, falošnej grotesky, na ktorú nemožno vzťahovať vznešený titul umenia“ (Slovák, 24. 3. 1935).


Bol to však len začiatok cesty, na ktorej maliar plný úzkosti z osobnej i civilizačnej drámy, začína zaplňovať svoje plátna ako javisko sveta koňmi a jazdcami, klaunmi a krasojazdkyňami, maskami, vyhnancami, don Quijotmi, zajatcami, utečencami a hliadkami – všetkými tými protagonistami „neslýchaných osudných stretnutí“ dobra, čestnosti a ušľachtilosti so zlom. Jemu blízkymi a príbuznými postavami bezútešných a utrápených ľudí, ktorých naplno zasiahla tragika pozemského údelu človeka a oni jej nedokázali uniknúť.


Zákerný vplyv zhubnej choroby si začal uvedomovať v pomerne mladom veku, čo zvýraznilo jeho tragický pocit zo života. Ten sa – azda ako nikdy predtým v slovenskom umení – zhmotnil v jeho obrazoch. Tento pocit prehlbovala fašistická expanzia, voči ktorej sa zdvihla vlna odporu aj u jeho umeleckých rovesníkov pôsobiacich na Slovensku pod rúškom nadrealizmu – umeleckej avantgardy označovanej symbolicky prídavkom vročenia Avantgarda 38, ku ktorej tiež patril. Zohľadnením svetových umeleckých trendov, akceptáciou tvorivých postupov avantgárd a uplatnením imaginatívnej maľby zaradili slovenskí nadrealisti naše umenie do medzinárodného kontextu. Po povojnovom prerušení tento tvorivý prístup obnovuje či revitalizuje magicko-realistická línia slovenského maliarstva. Je jednou z rozhodujúcich súčastí novodobého slovenského výtvarného umenia. A to aj vďaka Cypriánovi Majerníkovi. To, čo bolo a je v jeho obrazoch zakódované, celý ten arzenál zaznamenanej skutočnosti a predstáv sa odohráva v súradniciach sveta, ktorý bol iný, než na aký sme zvyknutí. Bol to svet so všetkým, čo umelec nosil v duši, čo volalo a volá po odtajnení. Preto sú jeho obrazy dráždivé a zároveň upokojujúce.


Ukázal nám svet, ktorý bol a je iný než naša každodenná realita, zároveň sa s ňou konfrontoval, ako so životnou skúsenosťou človeka svojej doby. Je teda iba na nás, či sa s ním dokážeme identifikovať a stotožniť, alebo nie.


Ľubomír PUDUŠEL



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.