Úvaha nad župnými daňovými príjmami

Slovensko, 26. 5. 2010 (Verejná správa 7/2010)

Nový systém financovania obcí a samosprávnych krajov ako výsledok fiškálnej decentralizácie výrazne posilnil samostatnosť a zodpovednosť územnej samosprávy pri rozhodovaní o použití verejných zdrojov. Každodenná prax preveruje jeho účelnosť a inšpiruje úvahy o jeho prípadnej úprave. Nad kritériami rozdeľovania daňových príjmov sa zamyslel RNDr. Rudolf Bauer, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

Svoje bežné výdavky financujú samosprávne kraje z bežných príjmov, ktoré sú zložené z daňových a nedaňových príjmov, grantov a transferov. Medzi daňové príjmy okrem dane z príjmov fyzických osôb patrí aj daň z motorových vozidiel. V roku 2008 podľa záverečných účtov predstavovala celková suma dane z príjmov fyzických osôb vo všetkých krajoch spolu 428,2 milióna eur, dane z motorových vozidiel 83,7 milióna eur, nedaňové príjmy spolu 61,5 milióna eur, granty a transfery 379,7 milióna eur.

Hlavným zdrojom daňových príjmov je daň z príjmu fyzických osôb. Výnos dane z príjmov fyzických osôb sa samosprávnym krajom rozdeľuje podľa známych šiestich kritérií s pridelenými váhami, čiže s mierou závažnosti. Počet obyvateľov má váhu 15 percent, rovnako i počet obyvateľov vo veku 15 až 18 rokov. Počet obyvateľov, ktorí dovŕšili 62 rokov zaváži 32 percentami, dĺžka ciest druhej a tretej triedy v kraji 20 percentami, obrátená hodnota hustoty obyvateľstva i rozloha kraja deviatimi percentami,. Hodnoty podielov vypočítané podľa vzorca sa ešte korigujú takzvanými vyrovnávacími koeficientmi, ktoré boli vytvorené kvôli mäkšiemu prechodu na nový model a menili sa iba počas rokov 2005 až 2008.

Súvzťažnosť kritérií a výdavkov

Kritériá boli zvolené tak, aby zodpovedali štruktúre bežných výdavkov. Ak odrátame transferované peniaze na stredné školstvo a priradíme jednotlivým kritériám príbuzné oblasti výdavkov podľa nasledujúcej schémy:

počet obyvateľov od 15 do 18 rokov – vzdelávanie

počet obyvateľov nad 62 rokov – sociálne služby

obrátená hustota, dĺžka ciest, rozloha kraja – cesty a dotácie dopravcom

počet obyvateľov – kultúra, zdravotníctvo, ostatné,

tak zistíme, že štruktúra výdavkov sa veľmi podobá štruktúre podielu dane podľa prínosov z jednotlivých kritérií.

Niektoré kritériá sú však navzájom závislé. Napríklad ak stúpa počet obyvateľov vo veku 15 až 18 rokov, tak stúpa aj celkový počet obyvateľov. Alebo rozloha kraja je v nepriamej závislosti od hustoty obyvateľov, čiže rozloha je priamo úmerná obrátenej hustote, ktorá je tiež jedným z kritérií. V takých prípadoch ide o takzvané korelované premenné, také, ktoré sú navzájom závislé, vo vysokej miere popisujúce tú istú alebo veľmi podobnú charakteristiku.

Daň z motorových vozidiel

V súvislosti s povinným zavádzaním elektronického mýta podľa smernice Európskej únie vznikajú tlaky na prehodnotenie daňového zaťaženia podnikateľov, do ktorého patrí aj daň z motorových vozidiel. Táto daň je druhou daňou samosprávnych krajov a je jediným daňovým nástrojom samosprávnych krajov, kde vydaním nariadenia môžu kraje určovať aj výšku sadzby dane. Treba povedať, že to prináša určitú finančnú nezávislosť.

Na druhej strane vidno, že sadzby dane sa medzi krajmi príliš nelíšia a že výber tejto dane je v Bratislavskom samosprávnom kraji viac ako dvojnásobne vyšší ako priemer ostatných krajov. Výhrady, ktoré počuť najmä mimo Bratislavy, sa opierajú o to, že nemalý počet áut registrovaných v Bratislave a odvádzajúcich daň do rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja jazdí hlavne po cestách iných krajov. Niektoré firmy s centrálou v Bratislave a pobočkami po celom Slovensku majú všetky svoje autá s bratislavskou štátnou poznávacou značkou.

Služby, ktoré pritom poskytujú samosprávne kraje, nemajú taký charakter, aby ich bolo treba osobitne zohľadňovať, napríklad v porovnaní so zvýšenými nákladmi regiónu hlavného mesta pri zabezpečovaní služieb na úrovni miestnej samosprávy. Bratislavská mestská doprava musí v pracovných dňoch obslúžiť asi o 50 percent viac cestujúcich ako je počet obyvateľov mesta. Z rovnakého dôvodu je tu drahšie udržiavanie čistoty, zelene, poriadku. Sietí stredných škôl, kultúrnych či sociálnych inštitúcií sa tento efekt nedotýka. Pritom Bratislavský samosprávny kraj má menej kultúrnych a zdravotných inštitúcií (aj na počet obyvateľov) ako iné kraje. Už aj s ohľadom na to nie je dôvod, aby mal Bratislavský samosprávny kraj vyššie príjmy dane z motorových vozidiel.

Nové kritérium

Riešením by mohlo byť buď rozdeľovanie výnosov obidvoch daní (dane z príjmov fyzických osôb aj dane z motorových vozidiel) podľa existujúceho vzorca, alebo ďalšie kritérium, ktoré by zohľadňovalo rozdiely medzi regiónmi. Ak by vznikol konsenzus aj o uplatnení iných kritérií, mohli by sme ku existujúcim kritériám pridať regionálny hrubý domáci produkt v parite kúpnej sily s váhou 10 percent. Ostatné váhy by sa úmerne tomu znížili. Model s pridaným kritériom regionálneho hrubého domáceho produktu by zároveň čiastočne eliminoval vyššie príjmy z dane z motorových vozidiel Bratislavského samosprávneho kraja v porovnaní s ostatnými krajmi.

Rudolf BAUER

Späť