Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Potrebujeme jednoduchosť a účelnosť

Slovensko, 12. 12. 2006 (Verejná správa 25-26/2006)



Programové vyhlásenie vlády SR kladie osobitný dôraz na modernizáciu verejnej správy, predovšetkým na jej ekonomizáciu a informatizáciu. Inými slovami povedané, vláda si kladie za cieľ vykonať také opatrenia, ktoré povedú k racionalizácii verejnej správy, či už pôjde o zrušenie krajských úradov štátnej správy, prípadne prehodnotenie územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky. Príspevok k tejto problematike poskytli nášmu časopisu štátny tajomník Ministerstva vnútra SR pre verejnú správu Prof. JUDr. Vladimír Čečot, CSc., a vedúci katedry správneho a enviromentálneho práva, prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť Právnickej fakulty Komenského univerzity v Bratislave Prof. JUDr. Peter Škultéty, DrSc.

    Ak vychádzame z teoretických postulátov racionalizácie verejnej správy, jej hlavnou úlohou je:



  • jednoduchá a účelná výstavba verejnej správy tak celku, ako aj jej orgánov, zahrňujúca organizačnú štruktúru a náplň činnosti,

  • postupné zjednodušovanie organizačnej členitosti,

  • využitie optimálneho systému informácií na lepšie rozhodovanie,

  • zjednodušovanie predpisov,

  • zvyšovanie výkonnosti pracovníkov verejnej správy sústavným zlepšovaním ich kvalifikačnej štruktúry, pracovných podmienok a prostredia pre styk s občanmi,

  • optimalizácia úhrnu prostriedkov vynakladaných na verejnú správu predovšetkým v personálnej oblasti, a podobne.


     Organizačná štruktúra miestnej štátnej správy na základe vykonaných zmien sa od l. januára 2004 stala veľmi zložitou a neprehľadnou. Po zrušení okresných úradov štátnej správy sa zákonom číslo 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradov a o zmene a doplnení niektorých zákonov kreovalo päťdesiat obvodných úradov štátnej správy.

     Obvodné úrady štátnej správy ako miestne orgány štátnej správy vykonávajú pôsobnosť len v týchto oblastiach: vo veciach vnútornej správy, na úseku živnostenského podnikania, vo veciach civilnej ochrany a v oblasti riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Tento prvostupňový miestny orgán štátnej správy nemá právnu subjektivitu, koná a rozhoduje samostatne len v administratívnoprávnych vzťahoch.

     Obvody ako také zákon číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky nepozná. Ide v podstate o umelo vytvorený článok, ktorému absentuje zdôvodnenie a nenadväzuje na členenie Slovenska ani historicky.

     Druhostupňovým miestnym orgánom štátnej správy je krajský úrad štátnej správy. Krajský úrad je právnická osoba. Je to rozpočtová organizácia štátu zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá v rámci svojho rozpočtu zabezpečuje výdavky aj na činnosť obvodných úradov.

Zrušenie krajských úradov

     V nadväznosti na programové vyhlásenie vlády rezonuje požiadavka zrušenia krajských úradov a prechod ich kompetencií na vyššie územné celky. Túto myšlienku zrušenia druhostupňového miestneho orgánu štátnej správy možno uvítať, ale treba dospieť k politickej dohode aj mimo vládnej koalície, pretože si vyžaduje zásah do ústavného zákona číslo 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Podľa článku 9 odsek 6 tohto ústavného zákona je predsedom bezpečnostnej rady kraja prednosta krajského úradu. Podpredsedom bezpečnostnej rady kraja je zástupca prednostu krajského úradu, ďalšími členmi rady kraja sú zástupcovia Policajného zboru určení Ministerstvom vnútra SR, riaditeľ územnej vojenskej správy a riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru.

     V rámci legislatívnych prác pri rušení krajských úradov treba čiastkovo novelizovať ústavný zákon a upraviť iným spôsobom zloženie bezpečnostnej rady. Nemožno to riešiť spôsobom, že by predseda vyššieho územného samosprávneho celku bol predsedom bezpečnostnej rady, to vylučujú iné platné právne normy. Po doriešení týchto otázok je možné väčšinu kompetencií z krajských úradov štátnej správy delegovať na vyššie samosprávne celky ako prenesený výkon štátnej správy.

     V tomto prípade by na úrovni kraja v podstate išlo len o model samosprávneho orgánu, ktorý by vykonával aj štátnu správu. Ak to porovnávame s Českou republikou, tak tam na úrovni krajov pôsobí tiež len jeden orgán na čele s hajtmanom. Štátna správa je vlastne subsumovaná do samosprávy.

Špecializovaná miestna štátna správa

     Predmetom oprávnenej kritiky je aj špecializovaná miestna štátna správa. Z väčšiny odborov zrušených okresných úradov štátnej správy sa od l. januára 2004 vytvoril samostatný špecializovaný miestny orgán štátnej správy, ktorý je v podriadenosti príslušného ústredného orgánu štátnej správy. Pritom niektoré špecializované miestne orgány štátnej správy sú dvojstupňové – tak na úrovni obvodu, ako aj na úrovni kraja /obvodné a krajské úrady životného prostredia, a tak ďalej/, niektoré sú zriadené len na úrovni kraja /krajské školské úrady, krajské stavebné úrady, a tak ďalej/.

     V rámci Slovenska pôsobí približne sedemnásť miestnych špecializovaných orgánov štátnej správy. Z hľadiska požiadavky jednoduchej organizačnej štruktúry miestnej štátnej správy už len toto predznamenáva problém, nehovoriac o finančných nákladoch zabezpečovania takéhoto výkonu štátnej správy. V takejto situácii nie je možné hovoriť o tom, že štátna správa na miestnej úrovni je pre občanov a právnické osoby naozaj službou, a že základnou prioritou správy je priblížiť jej vykonávanie k občanovi.

     Doterajšia organizačná štruktúra miestnej verejnej správy je zložitá, administratívne náročná, a nezodpovedá moderným požiadavkám efektívneho a racionálneho usporiadania verejnej správy. Preto treba špecializovanú miestnu štátnu správu prehodnotiť a vykonať takzvanú horizontálnu integráciu. To znamená, že väčšina týchto orgánov by mala byť subsumovaná len v rámci jedného orgánu štátnej správy, a to kreovaním odborov tak, ako to bolo do konca roku 2003.

Územná samospráva

     Osobitnú pozornosť treba venovať aj problematike výkonu územnej samosprávy. Samozrejme, pre štátnu správu i samosprávu je charakteristické, že v oboch prípadoch ide o verejnú správu. Preto obsah uvedeného pojmu samospráva napĺňa spoločne so štátnou správou.     Územná samospráva je vo svojej podstate špecifická organizujúca činnosť rozšírená o oprávnenie tvorby samosprávnej moci, ktorá má podzákonný a nariaďovací charakter. Na jednej strane sa realizuje vo vzťahoch, ktoré túto činnosť vykonávajú, a na druhej strane v objektoch ich pôsobnosti, pričom táto činnosť nemá štátnomocenskú podstatu.

     Ak by sme niektoré tieto poznatky mali premietnuť do samého obsahu samosprávy, musíme konštatovať, že základným predpokladom územnej samosprávy je vytvorenie optimálneho spojenia medzi parlamentarizmom, osobnou slobodou jednotlivca – občana a komunálnou slobodou.

Deľba kompetencií

     Delenie kompetencií na originálne a prenesené spôsobuje v súčasnosti komplikácie. Z praktického hľadiska sa rozdiel medzi týmito dvoma druhmi pôsobnosti spravidla stiera, pretože pôsobnosť obcí je daná zákonom. Iná je, prirodzene, situácia v spôsobe usmerňovania výkonu jednotlivých správnych činností, v spôsobe kontroly ich výkonu patriacich tomu-ktorému druhu pôsobnosti. Otázne je, či rozhodnutie o pôsobnosti obce má zostať vo výlučnej kompetencií štátu. Triáda občan – obec – štát (ktorú rešpektuje i Ústava Slovenskej republiky) nabáda k uprednostňovaniu primátu občianskej spoločnosti pred štátom. Tento prístup nepriamo vyplýva i z príslušných ustanovení Európskej charty miestnej samosprávy.

     Z pohľadu Ústavy Slovenskej republiky možno zákonom preniesť na obec výkon určených úloh štátnej správy. Náklady na takto prenesený výkon štátnej správy uhrádza štát. Konkretizovaný presun právomoci na obec je v paragrafe 5 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, kde je výslovne uvedené, že na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec štát poskytuje obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.

     Treba však povedať, že v súčasnosti obce vykonávajú ako „prenesenú štátnu správu“ výrazné právomoci. To v konečnom dôsledku obmedzuje základnú samosprávnu činnosť obce, pretože pri prenesenej štátnej správe, ktorú realizuje obec, sa uplatňuje iný právny režim ako pri právomoci, ktorá je označená ako pôvodná, originálna právomoc. Obec sa tak stáva „predĺženou rukou štátnej správy“ a nemôže plniť samosprávnu funkciu vo vlastnom zmysle slova.

     Konkrétne za nevhodnú považujeme aj formuláciu, že ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti, tak platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti. Preto odporúčame najmä posilnenie pôvodného, originálneho charakteru kompetencií. Vychádzame pritom z analýzy viacerých štátov Európskej únie.

     V neposlednom rade bude treba prehodnotiť doterajšie územné a správne usporiadanie tak, aby sa vytvorili predpoklady na zabezpečovanie vyváženého ekonomického a sociálneho rozvoja jednotlivých regiónov.

Vladimír ČEČOT, Peter ŠKULTÉTY



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.