Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Dar nebies zveľaďujú rukami a umom

Slovensko, 9. 1. 2007 (Verejná správa 1/2007)



    Keď sa prvýkrát poberiete do Smrdákov, na chvíľu vás opantá pocit, akoby ste šli na kraj sveta. V skutočnosti je táto neveľká obec uprostred Myjavskej pahorkatiny vzdialená iba sedem kilometrov od okresného mesta Senica a dojem „bohom zabudnutého kraja“ vyvoláva skutočnosť, že neleží pri nijakom frekventovanom cestnom ťahu. Je to zároveň i devíza obce: panuje tu pokoj, čisté, príjemné a zdravé ovzdušie. Nuž, a len čo človek prekročí jej prah, odrazu sa z bohom zabudnutého kraja stáva kraj požehnaný.

    Archeologické nálezy svedčia o tom, že to územie naši predkovia osídlili už v staršej dobe kamennej a našli sa doklady o ich živote v dobe laténskej, rímskej i veľkomoravskej. V minulosti mala obec viacero názvov, ale v prvej písomnej zmienke z roku 1436 sa spomína ako majer Zmerdeche. Terajšiemu centru dominuje súsošie svätého Floriána, Vendelína a Rozálie. Zaujímavou stavbou je tiež Kostol sv. Martina Tourského, o ktorom sa predpokladá, že pochádza z roku 1680. Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá stojí severne nad obcou v novozaloženom cintoríne, je už z roku 1831.

    Stáročné tradície tu má pestovanie viniča a výroba vína. Dokazujú to staršie pečatidlá so symbolom vinohradníckeho noža a strapcov hrozna a dokonca aj erb obce. Z južnej a severozápadnej strany obec lemujú pahorky s ovocnými záhradami. V miernom klimatickom pásme do dvestoštyridsať metrov nad morom sa však nedarí len plodinám a sadom, ale i ľuďom. Vyše šesťsto obyvateľov si tu nažíva v pohode a svornosti, ako jedna veľká rodina.

Blahodarné kúpele

    „Kúpele sú pre našu obec doslova požehnanie“, hovorí starostka Emília Pavlíková. „Najmä vďaka nim je v obci vybudovaná kompletná infraštruktúra. Našim obyvateľom poskytujú i pracovné príležitosti, takže nezamestnanosť je pomerne nízka. Tí, ktorí sa nezamestnali v kúpeľoch, majú ešte pracovné príležitosti na tunajšom poľnohospodárskom družstve, prípadne za prácou dochádzajú do neďalekej Senice“, vyratúva ďalšie výhody. „No nielen to. Z nášho hľadiska sú dôležité aj podmienky na bohatý kultúrny život, pestré športové a rekreačné možnosti, ktoré využívajú domáci rovnako ako kúpeľní hostia. Liečiť sa sem prichádzajú pacienti z celého Slovenska, ba i zo zahraničia. Stále sa čosi deje, stále je nejaká zmena, a tak – aj keď je obec malá – nehrozí nám tu nijaká ponorková choroba“, dodáva položartom. A naozaj, Smrdáky vyzerajú, akoby tu pramenila naozajstná živá voda, ktorá zdravie a nový život nevlieva len do žíl pacientov, ale aj do uličiek obce.

    Začiatkom septembra sa tu uskutočnila veľká slávnosť. Uplynulo rovných 570 rokov od prvej písomnej zmienky o obci. Jubileum pozdravil sprievod hostí a účastníkov osláv a po polnoci spoločenská zábava vrcholila, keď uprostred námestia tancovala celá obec. Nechýbal, samozrejme, ani slávnostný príhovor pani starostky a kultúrny program. Pri tejto príležitosti obec vydala i reprezentačnú publikáciu Smrdáky – historický obraz obce a uskutočnilo sa tu medzinárodné sochárske sympózium.

    „Ale ani po zvyšok roka sa naši obyvatelia na nedostatok kultúry sťažovať nemôžu“, prízvukuje pani starostka. „Pravidelne organizujeme slávnostné otváranie a ukončovanie letných sezón, spojené s vystúpeniami umelcov. Dalo by sa povedať, že s kúpeľmi, ktorých akcionárom je aj obec, sa vzájomne dopĺňame a pri príprave mnohých podujatí úspešne spolupracujeme. Výsledkom sú okrem iného i promenádne koncerty v rámci Kultúrneho leta, početné zábavy, výstavy a iné akcie. V kúpeľnom kine sa pravidelne premietajú filmy, v ich areáli je knižnica, ale tiež kaderníctvo, kozmetika, pedikúra. Obyvatelia obce môžu väčšinu priestorov využívať rovnako ako pacienti.“

    Krásny park so vzácnymi domácimi i cudzokrajnými drevinami, krami a travinami otvára náruč všetkým. Rozprestiera sa na ploche šestnástich hektárov a postupne prechádza do voľnej prírody. Vzhľadom na zdravú mikroklímu je to ideálne miesto na relax i športové aktivity, trebárs na volejbal či na tenis. Láka na prechádzky, ale v jeho okolí možno podnikať i cyklotúry, keďže obcou prechádza značená cyklistická trasa. Obľúbeným cieľom výletníkov je Hoštecká studnička, známa tiež ako studnička lásky. Od milénia sa tu každoročne koná púť k Fatimskej Panne Márii. Zázraky na počkanie sa tu síce nedejú, ale stovky pacientov vedia aj tak svoje...

Európsky štandard

    Vzácnym prameňom s charakteristickým silným zápachom sírovodíkových minerálnych vôd a sírnemu liečivému bahnu vďačia obec i kúpele za svoj názov, ktorý sa v súčasnej podobe používa od roku 1920. Podľa povesti tieto unikátne minerálne pramene objavil kedysi dávno pastier, ktorý si máčaním nôh v mimoriadne páchnucej vode zahojil rany na nich. Nech už to bolo akokoľvek, faktom zostáva, že tunajšie liečivé pramene majú jeden z najvyšších obsahov sírovodíka v Európe a blahodarne pôsobia nielen na kožné choroby, ale tiež na niektoré ochorenia pohybového ústrojenstva. V miestnom katastri sú aj slané jódobrómové minerálne vody.

    Vodu z liečivých prameňov využívali obyvatelia dávno pred založením kúpeľov. Ich základy položil šľachtic Jozef Vietoris v rokoch 1832 – 1833. Najprv dal postaviť spoločný kúpeľ – Balnearium commune a o pár rokov neskôr nový, takzvaný Panský kúpeľ. V tom čase boli známe dva liečivé zdroje – prameň Jozef a prameň Vilhelmína, ktorý pomenovali po Vietorisovej dcére. Kúpele mali viacerých majiteľov. Prežívali obdobia rozmachu, ale i úpadku, ktoré boli spojené najmä s dvomi svetovými vojnami. Postupne však pribúdali kúpeľné budovy a zotavovne a zveľaďoval sa i kúpeľný park. Po roku 1948 boli kúpele znárodnené a dnes tvoria súčasť Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, a. s.

    Azda najvýznamnejším prínosom pre ich terajšie napredovanie bolo otvorenie kultúrno – spoločenského centra v novom liečebnom dome Central, ktorý dokončili v roku 1992. Je tu centrálna recepcia, riaditeľstvo kúpeľov, ambulancie, ošetrovne, kino, denný bar, knižnica i spoločenská miestnosť. Otvorenie liečebného domu Vietoris v roku 1993 prispelo k zvýšeniu úrovne ubytovania a k rozšíreniu ubytovacej kapacity. Pribudlo aj liečebno-rehabilitačné centrum, v ktorom pacienti využívajú najmodernejšiu balneoterapiu, elektroliečbu, parafínové zábaly i rehabilitačné cvičenie. Z liečebných domov Morava, Central a Vietoris sa po nedávnych rozsiahlych rekonštrukciách stali moderné kúpeľné hotely s európskym štandardom.

    Relatívne priaznivé životné podmienky a spokojnosť obyvateľov zväčša nebývajú náhodou, ale výsledkom cielenej práce a úsilia. „S ľuďmi treba stále pracovať“, prízvukuje pani starostka. „V takejto malej obci je to určite jednoduchšie, ako vo veľkých mestách. Poznám naozaj každého obyvateľa. Otvorene môžeme hovoriť o všetkých problémoch a operatívne ich riešiť. Keď sme napríklad v obci udomácňovali separovaný zber, osobne som chodila od domu k domu a ľuďom všetko povysvetľovala. Musím povedať, že dnes to funguje bezvadne.“

    Väčšina obyvateľov Smrdákov žije v rodinných domoch. Popri nich má však obec aj jedno minisídlisko s vyše osemdesiatimi nájomnými bytmi. O bývanie v Smrdákoch je záujem. Pri dokončovaní územného plánu sa ráta s rozšírením intravilánu obce o ďalšie pozemky na stavbu nových bytov a rodinných domov.

    „Nedávno sme postavili nový dom smútku a nová je aj budova obecného úradu“, vyratúva starostka Pavlíková. „Okrem administratívnych priestorov sa v nej nachádzajú i priestory spoločenské a verejnosti prístupná telocvičňa, fitnescentrum aj sauna. Starú budovu obecného úradu, ktorá teraz zostala voľná, chceme prebudovať na centrum služieb. V rámci rekonštrukcie sa plánuje nadstavba, v ktorej by bol malý penzión so siedmimi dvojposteľovými izbami. Projekt je hotový, ale na jeho uskutočnenie nám chýbajú ešte nejaké peniažky, ktoré by sme chceli získať prostredníctvom eurofondov. Pavilón bývalej materskej školy prerábame na denný stacionár pre dôchodcov. Ponúkneme v ňom opatrovateľské služby, stravovanie a vytvoríme priestory pre klub dôchodcov.“

    V Smrdákoch je materská i základná škola pre prvý až štvrtý ročník, ktorú teraz navštevuje dvadsaťjeden žiakov. Sú rozdelení do dvoch tried. Zaujímavosťou je, že všetci sa pod vedením pani učiteľky venujú hre na flaute. Staršie deti dochádzajú do školy do Senice. Viaceré rozvíjajú talent v tamojšej ľudovej škole umenia.

    Obchodov ani prevádzok služieb v obci veľa nenájdete. Otvorené sú len potraviny, domáce potreby, kvetinárstvo, predajňa suvenírov, autoservis a zámočníctvo. Zato reštauračných a pohostinských zariadení je tu – vďaka kúpeľom – dostatok. Občanom slúži pošta, Poštová banka a zmenáreň. Zdravotnú starostlivosť zabezpečuje poliklinika v Senici.

    „V súčasnosti je našim asi najväčším problémom nedostatočné autobusové spojenie“, konštatuje starostka. „Mnohé spoje neboli rentabilné, a tak ich jednoducho zrušili. Cez deň je to ešte relatívne dobré, ale vo večerných hodinách k nám nepremáva nič. Ľudia, ktorí pracujú v Senici, sa z odpoludňajších smien môžu dostať domov len autom a problémy majú tiež pacienti, ktorí do Senice pricestujú neskoršími vlakmi. Nateraz s tým, žiaľ, veľa nespravíme, aj keď usilovať sa, samozrejme, budeme!“, nevzdáva sa Emília Pavlíková a vzápätí spomenie ešte jeden problém: „Obci, no najmä kúpeľom chýba bazén. V tejto záležitosti sme sa rozhodli postupovať spoločne s kúpeľmi a požiadať o finančnú pomoc z eurofondov. V našom katastri sa nachádza nevyužitý vrt s minerálnou vodou. Bolo by ideálne, keby sa ho podarilo dotiahnuť do obce a využiť na napĺňanie budúceho krytého bazéna.“

    Vzácnemu „daru z nebies“, ktoré Smrdáky dostali v podobe unikátnych liečivých prameňov, vzdali ľudia úctu tým najkrajším spôsobom – že ich zveľaďujú prácou vlastných rúk.

Magdaléna GONDOLOVÁ


 




Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.