Od rozpadu k rozkvetu je dlhá cesta

Slovensko, 6. 2. 2007 (Verejná správa 3/2007)

História Vrútok je ako sínusová vlnovka, raz stúpa do plusu, potom klesá do mínusu. Siaha však až do praveku. Tá oficiálna sa začala zhruba pred 750 rokmi.

Budovanie uhorského kráľovstva bolo pomerne komplikované. Keď sa na trón dostal Belo IV., budoval a spevňoval kamenné hrady, robil poriadok v stavoch a vo vlastníckych vzťahoch. Aj v Turci sa rozhodol stanoviť presný počet šľachticov, pričom nezabudol odmeniť tých, ktorí mu boli verní v ťažkých časoch. Medzi štyridsiatimi „synmi jobagiónov“ menoval 19. augusta 1255 i štyroch synov rybára Uzdu zo Záturčia. Ich majetok vymedzil tak, že z východnej strany ho delila riečka Bystrica od dediny Vrútky. „Villa Vrutk“ je doteraz najstaršou dochovanou písomnou zmienkou o Vrútkach.

Osemnáste storočie môžeme oprávnene nazvať storočím nástupu moderného veku v Európe. Nastupujúca priemyselná revolúcia, ktorá mala za následok zmenu štruktúry spoločnosti, najmä vznik silnej triedy mešťanov, začala tlačiť aj na zmenu myslenia. Okrem iných vedných odborov sa rozvinula aj kartografia, vďaka čomu sa Horné a Dolné Vrútky začali objavovať na prvých mapách. Za zmienku stojí, že spolupracovníkom jedného z najväčších slovenských kartografov Samuela Mikovíniho bol aj vrútocký rodák Michal Rutkai-Nedecký. Vďaka rozvoju geografie sa zas dozvedáme viac aj o Vrútkach. Jeden takýto opis sa nachádza i v diele osvieteneckého baróna Alojza Medňanského, rodáka z Priekopy, nazvanom Malebná cesta dolu Váhom. Podnietený zvýšeným záujmom spoločnosti o Uhorsko sa barón podujal opísať obce a mestá, ako aj život ľudí pri rieke Váh, a to počas plavby plťou takmer od prameňa až po jeho ústie do Dunaja. Pri plavbe Turcom opisuje sútok riek Váhu a Turca, ale aj reťazovité pohorie Malej Fatry, ktoré sa strmo zvažuje k rieke.

Pokrok prišiel na koľajniciach

Priemyselná revolúcia začala zásadne ovplyvňovať vývoj slovenskej časti habsburskej monarchie o dve storočia neskôr než v Anglicku. Až revolučné roky 1848 - 1849 nastolili nový poriadok a otvorili cestu spriemyselňovaniu Horného Uhorska. Skutočným medzníkom vo Vrútkach bol 8. december 1871, keď cez ne prešiel prvý parný kombinovaný vlak na trati z Popradu do Žiliny. O rok neskôr prešiel Vrútkami prvý vlak do Budapešti po novej kráľovskej železnici MÁV, vedúcej z Vrútok do Šalgotariánu. Vrútky sa tak stali železničným uzlom a sú ním dodnes.

Križovatka tratí pozitívne ovplyvnila hospodársky rast Vrútok a okolia. Pri výstavbe železnice sa uplatnili aj tunajší podnikatelia. V roku 1874 boli vybudované opravárenské dielne, ktoré sa vďaka rozvoju železničnej dopravy stali najväčším strojárskym podnikom na Slovensku.

Priemysel priniesol množstvo nových pracovných príležitostí. To malo vplyv aj na rast miestnej populácie, následne i na školstvo a spoločenský život. Do Vrútok prichádzali odborne vzdelaní robotníci z veľkých uhorských miest. Aby sa zvýšila kvalita odborníkov, v roku 1887 zriadili v železničných dielňach učňovskú školu. Spočiatku tu vyučovali dvaja miestni inžinieri formou nedeľného vyučovania. Od roku 1900 schválilo ministerstvo obchodu otvorenie Učňovskej školy pre výchovu odborníkov železničných robotníckych profesií a ostatných remesiel. Meštianska škola vznikla na Vrútkach v roku 1908. Pôsobili v nej niekoľkí významní pedagógovia, vrátane Jozefa Škultétyho.

Nárast vzdelanosti a všeobecný kultúrny rozvoj celej vrútockej komunity mali výrazný vplyv aj na kultúrno-výchovné a spoločenské aktivity. Vznikali rôzne spolky a organizácie, ktoré organizovali bohatý kultúrny a spoločenský život na Vrútkach. Najkrajšie obdobie rozvoja, vzdelanosti a spoločenského diania prežilo mesto v prvej polovici dvadsiateho storočia.

Osud vo vlastných rukách

V roku 1949 sa zlúčili Turčiansky sv. Martin, Vrútky, Priekopa, Lipovec, Záturčie a Tomčany do jednej Veľkej obce Turčiansky svätý Martin. Odvtedy začali Vrútky upadať. Po piatich rokoch sa síce načas osamostatnili, ale od roku 1971 boli znovu súčasťou Martina, a to až do roku 1990. Za celé toto obdobie sa úpadok Vrútok nezastavil. Pôvodná samosprávna hospodársko-sociálna koncepcia mesta bola narušená. Rozsiahlej bytovej výstavbe panelových domov padli bezohľadne za obeť vzácne kultúrno-spoločenské objekty a cenné historické pamiatky. Vrútky boli síce najväčšou, ekonomicky najvýznamnejšou, ale iba periférnou súčasťou Martina. Napriek bytovej výstavbe v nich chýbali primerané miestne služby a kultúrny život. Tie sa sústredili v centre Martina. Z Vrútok sa pomaly stávalo iba veľké obytné sídlisko. Obyvatelia si hľadali a nachádzali zamestnanie a kultúrno-spoločenské vyžitie inde.

Radikálne spoločenské zmeny dali mestu v roku 1990 novú šancu samostatného hospodárskeho a kultúrneho rozvoja. Dostalo vlastnú demokraticky zvolenú samosprávu. V prvých komunálnych voľbách bolo zvolených 15 poslancov a prvým primátorom sa stal RSDr. Jozef Nagy. Vrútky začali písať svoju novú históriu.

Ani šestnásť rokov samostatnosti nedokázalo odstrániť napáchané škody. Krásne historické centrum je nenávratne preč. Radní páni i tak mali plné ruky práce. Zabezpečili rekonštrukciu Čachovského radu vrátene inžinierskych sietí a výstavbu nového autobusového nástupiska.

V druhých komunálnych voľbách bol za primátora zvolený Ing. Ľubomír Bernát, ktorý stál na čele mesta dvanásť rokov, čiže tri volebné obdobia. Vo volebnom programe mal dobudovanie centra mesta. Chcel Vrútkam vrátiť historickú tvár malebného mestečka. Nepodarilo sa mu to. Energiu aj finančné prostriedky pohltili iné dôležitejšie investície. Vykonala sa rekonštrukcia Matušovičovského radu, významným činom bolo vybudovanie domu s tridsiatimi šiestimi bytovými jednotkami. Veľké finančné náklady si vyžiadala rekonštrukcia kúpaliska. Na najdlhšej vrútockej ulici Karvaša a Blahovca zaviedli vodovod. Plynofikovali sa celé ulice. Veľké finančné prostriedky vynaložilo mesto na živičnú úpravu povrchu ciest. Priebežne vykonávalo opravy schátralých budov, ktoré vlastní, aj stavebné úpravy a opravy školských budov, ktoré prevzalo od štátu v zlom stave. Veľa sa zmenilo, ale aj tak prvý dojem návštevníka, či už príde vlakom, autobusom alebo autom, nie je veľmi priaznivý. Na jednom rohu ulice ruiny schátralej budovy, na druhom rohu iný rozpadajúci sa dom. Majetkovo nevysporiadané objekty a pozemky sú predmetmi dlhoročných súdnych sporov. Na lavičkách autobusového nástupiska posedávajú a polihujú bezdomovci. Tržnica pôsobí neusporiadane. A to všetko v centre mesta. Predstavujú problémy, s ktorými sa bude musieť popasovať nový primátor Ing. Miroslav Mazúr.

Ako vdýchnuť mestu ducha

Atmosféru Vrútok neurčuje len jeho vonkajší vzhľad, ekonomická sila a životná úroveň, ale i to, ako sa jeho obyvatelia kultivujú, ako oddychujú, ako sa zabávajú a ako sa starajú o veci verejné. To je hlavný prameň zdravého lokálpatriotizmu, hrdosti na svoje mesto a ochoty prispieť k jeho kráse a prosperite.

Mestskú knižnicu, ktorá nesie meno slávnej rodáčky Hany Zelinovej, vyhľadávajú študenti z celého Turca. Svojím fondom beletrie, populárno-náučnej a vedeckej literatúry, počtom návštevníkov a výpožičiek sa vyrovná knižniciam veľkých miest. Od roku 1991 má mesto svoj vlastný časopis Vrútočan, ktorý je najzasvätenejším zdrojom lokálnych informácií a najpodrobnejšou kronikou novodobej histórie Vrútok. Prináša aktuality o dianí v meste, o rozhodnutiach samosprávy, spomienky rodákov, odborné a vlastivedné články, aj profily osobností, ktoré sa tu narodili alebo pôsobili. Za svoju kvalitu získal pred tromi rokmi druhé miesto v celoštátnej súťaži mestských novín a časopisov.

Kultúrne centrum čiastočne vrátilo Vrútkam niekdajšiu pestrosť a intenzitu kultúrno-spoločenského života. Koncerty najznámejších umelcov Slovenska a Čiech pritiahli návštevníkov nielen z Turca, ale aj zo Žiliny a Liptova. Výstavy, divadelné, tanečné, spevácke a hudobné súbory ponúkajú Vrútočanom možnosti kultúrneho vyžitia. Dve generácie si však zvykli chodiť za kultúrou mimo mesta. Vrátiť ich na domácu pôdu si ešte vyžiada veľa času a energie.

Rovnako je to so športovaním. Okolitá príroda je v tomto ohľade štedrá, najmä na horskú turistiku a zimné športy. Bolo však treba niekoľko nadšencov, aby v meste ožili a vznikli športové kluby, ktoré dosahujú veľmi dobré výsledky. Podpísali sa pod ne hokejbalisti Kométy Vrútky, ženské vodné pólo PVK Vrútky, Tenisový klub, TJ Lokomotíva a TJ Sokol Vrútky, džudisti, turisti, lyžiari, kolkári, bežci a cyklisti. Do popredia sa derie aj nový šport - petang. Športujú deti, mládež aj seniori. Možností aj príležitostí je dosť. Stačí si vybrať.

Úpadok sa zastavil, ale k rozkvetu je ešte dlhá cesta – pre samosprávu i pre občanov. Šestnásť rokov vykonanej práce a vynaloženého voľného času nadšencov sa však už prejavilo. Kultúrny a spoločenský život ožíva. Okrajové časti mesta sa svojou krásnou prírodou a upravenosťou stali oázou oddychu pre domácich aj turistov. Aby takáto pohoda vstúpila aj do centra, o to sa budú snažiť noví radní páni. Latku si postavili vysoko - chcú z Vrútok vytvoriť malebné mestečko. Tiché, kultúrne, pekné, také, v ktorom by chcel každý bývať.

Helena PULLMANNOVÁ

Späť