Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Spoľahlivosť porovnávania a odhadov

Slovensko, 16. 4. 2007 (Verejná správa 8/2007)



Článok približuje nielen hospodársku politiku a ekonomický vývoj u našich susedov v porovnaní s inými krajinami, ale venuje sa aj analýze údajov a kritérií, prostredníctvom ktorých sa toto porovnávanie robí. Jeho autorom je Doc. Ing. Ladislav Hájek, CSc., vedúci katedry ekonómie a manažmentu Fakulty informatiky a manažmentu Univerzity v Hradci Králové.

Česká ekonomika dosahuje od roku 1999 pozitívny rast hrubého domáceho produktu (HDP). Kvalita ekonomickej analýzy, spoľahlivosť odhadov budúceho vývoja a účinnosť hospodárskej politiky závisí od kvality a úrovne spracovania prvotných informácií, na ich výpovednej hodnote a medzinárodnej akceptovateľnosti. Ide najmä o problémy merania a medzinárodného porovnávania HDP ako kritéria ekonomického rastu. Pokiaľ kvantitatívne analýzy a prognózy uvedenú problematiku nejakým spôsobom pri samotnom spracovaní alebo pri formulovaní záverov a odporúčaní nezohľadňujú, môžu byť pre koncipovanie hospodárskej politiky klamlivé.

Podmienky objektívneho hodnotenia


Pri medzinárodnom porovnávaní je rozhodujúce, aby sa uplatnili rovnaké kritériá, ktoré na základe analýzy reálneho stavu umožnia objektívne hodnotenie a rozhodovanie o spotrebných výdavkoch, investíciách a dlhodobej ekonomickej stratégii na úrovni vlády, orgánov miestnej správy i podnikov. Český štatistický úrad (ČSÚ) postupne zjednocuje metodiku s Európskou úniou (EÚ) a uskutočňuje spätnú kontrolu pôvodných údajov. Revízia odhadov HDP a ďalších makroekonomických ukazovateľov tiež spresňuje pôvodné údaje na základe novozískaných alebo aktualizovaných informácií a zistených chýb. Český štatistický úrad pri svojom štatistickom zisťovaní vychádza z údajov necelých desiatich percent všetkých ekonomických subjektov. Problémom sú chyby vo výkazoch a nízka návratnosť formulárov. Popri prechode na metodiku EÚ je to ďalšia príčina rozdielov medzi pôvodne publikovanými odhadmi a revidovanými údajmi.

Hrubý domáci produkt, tempo jeho prírastku patrí k hlavným makroekonomickým ukazovateľom, na základe ktorého medzinárodné organizácie posudzujú úspešnosť jednotlivých krajín z časového hľadiska i v porovnaní s inými svetovými ekonomikami. Tento ukazovateľ je tiež dôležitý na stanovanie cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. Na základe rozboru doterajšieho vývoja HDP nadobúda hospodárska politika expanzívny alebo reštriktívny charakter, stimuluje alebo brzdí ekonomický rast, vytvára priaznivejšie alebo tvrdšie podmienky na podnikanie a investičnú činnosť.

Úroveň HDP na obyvateľa v rámci daného regiónu je hlavným kritériom na poskytovanie rôznych druhov finančnej podpory menej rozvinutým oblastiam, a to zo štátneho rozpočtu určitej krajiny, ale i zo štrukturálnych fondov EÚ. Hlavným cieľom štrukturálnej politiky únie je rozvoj a štrukturálne zmeny zaostávajúcich regiónov. Za zaostalý región sa považuje tá oblasť, kde HDP na obyvateľa je nižší ako 75 percent priemeru únie. Finančné prostriedky na realizáciu štrukturálnej politiky sa prideľujú prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), ale aj niektorými ďalšími cestami, trebárs aj prostredníctvom rozvojových programov, ako je ELISE – program rozvoja informačnej siete o miestnych iniciatívach v oblasti zamestnanosti; LEADER – program fungovania siete miestnych rozvojových pracovísk vo vidieckych oblastiach pre spravovanie a riadenie projektov štrukturálnych fondov; PARA – program finančnej podpory malých rodinných fariem; PETRA – program podpory profesijného vzdelávania mladých ľudí; SAPIC – program na podporu výmeny skúseností a rozvoja spolupráce medzi regiónmi a obcami; STRIDE – program podpory vedy a rozvoja technológií v regiónoch; ENVIREG – program ochrany životného prostredia a rozvoja regiónov.

Nepresné a skreslené údaje o HDP môžu dlhodobo poškodzovať alebo naopak zvýhodňovať niektoré členské krajiny EÚ i regióny, a tak porušovať princípy hospodárskej i sociálnej súdržnosti a solidarity, na ktorých je európska integrácia založená.

Celkový rozpočet štrukturálnych fondov na roky 2000 – 2006 predstavoval 195 miliárd eur. V tejto sume pritom nie sú zahrnuté ďalšie finančné prostriedky, ktoré EÚ uvoľňuje do štatistikou vykazovaných menej rozvinutých regiónov z Fondu solidarity.

Štrukturálna politika zahrňuje nielen utlmovanie neperspektívnych odvetví a odborov, ale najmä stimulovanie perspektívnych odvetví, podporu exportu, technického rozvoja, domácich i zahraničných investícii.

Priame zahraničné investície



Dôležitou súčasťou hospodárskej politiky a faktorom rastu českej ekonomiky a rozvoja regiónov je program podpory domácich a zahraničných investícií. Priame zahraničné investície (PZI), ako jedna z možností finančných zdrojov, prinášajú pre rozvoj národného hospodárstva rad pozitívnych efektov. Na rozdiel od iných zdrojov zahraničného kapitálu ide o dlhodobé investície, ktoré nahradzujú nedostatočné národné zdroje financií v tej - ktorej krajine. Prinášajú moderné technológie, rozširujú uplatnenie nových manažérskych metód a organizácie práce, otvárajú domácim výrobkom prístup na zahraničné trhy, vytvárajú tlak na zlepšovanie inštitucionálneho prostredia pre podnikanie, zvyšujú možnosti odbytu pre domáce subdodávateľské firmy a vytvárajú nové pracovné príležitosti.

Popri investičných stimuloch zohľadňuje zahraničný investor pri svojom hodnotení rentability a návratnosti budúcich investícií i ďalšie kritériá, ako je politická stabilita –členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodné vzťahy, bezpečnosť, ďalej inštitucionálnu stabilitu – vymožiteľnosť práva, daňový systém, byrokracia a korupcia, tiež ekonomickú stabilitu a rozvoj – inflácia, fiškálna a kurzová stabilita, otvorenosť ekonomiky, vonkajšiu rovnováhu, veľkosť HDP, štruktúru ekonomiky – cenu práce a jej kvalifikovanosť, geografickú polohu, infraštruktúru.

Rozbory a ekonomické analýzy ukazujú, že zahraniční investori hodnotia najprv vyššie spomenuté kritériá. Až v záverečnej fáze výberu lokality pri vyrovnanosti politických, inštitucionálnych a ekonomických podmienok na investovanie prihliadajú i na investičné stimuly.

Na podporu podnikania, domácich investícií a prílivu PZI v Českej republike už v roku 1992 založili agentúru CzechInvest, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva priemyslu a obchodu ČR. K dôležitým zmenám na investovanie došlo v roku 1998, keď sa vypracoval systém investičných stimulov. Práve jeho zavedením sa objem PZI v uvedenom roku zvýšil v porovnaní s rokom 1997 takmer trikrát. Novela zákona o investičných podmienkach od roku 2000 zakotvuje rovnaké práva a podmienky pre zahraničných i domácich investorov. Česká republika dosahuje v posledných rokoch najvyšší príliv PZI v prepočte na obyvateľa v rámci krajín strednej a východnej Európy.

Priame zahraničné investície majú v ČR pozitívny odraz v ekonomickom raste. Prostredníctvom nich dochádza k rýchlejšej reštrukturalizácii ponukovej strany ekonomiky, k zvýšeniu výrobných kapacít a exportnej výkonnosti podnikov, nedlhovému financovaniu deficitu bežného účtu platobnej bilancie, k vonkajšej rovnováhe a stabilite meny, zavádzaniu vyspelých výrobných technológií, rastu produktivity prác a zvyšovaniu konkurenčnej schopnosti ekonomiky. Vznikajú nové pracovné príležitosti a zvyšujú sa príjmy verejných rozpočtov a daní z príjmov i z nepriamych daní.

V roku 2004 sa v porovnaní s rokom 2003 príliv PZI do ČR takmer zdvojnásobil a dosiahol objem 4,463 miliárd USD, čo je 114,7 miliárd Kč. V nových pristupujúcich krajinách zo strednej a východnej Európy bol objem priamych zahraničných investícií na obyvateľa v ČR najvyšší – 11,2 tisíc Kč. V roku 2005 boli PZI do ČR v porovnaní s predošlým rokom už približne o dva a pol krát vyššie a dosiahli 11 miliárd USD, čo je 8,8 miliárd eur (250 miliárd Kč). Na Slovensku to bolo 1,7 miliardy eur – 48 miliárd Kč. V rámci celej EÚ je ČR v príleve PZI za rok 2005 na ôsmom mieste.

Z dlhodobého hľadiska môžu PZI pôsobiť na českú ekonomiku negatívne v prípade, že by prevážila repatriácia ziskov do zahraničia, prípadne odliv PZI do krajín s vyšším zhodnotením kapitálu. Ako príklad môže poslúžiť Írsko, kde dlhý čas prevažoval vysoký príliv PZI, ale v roku 2005 už táto krajina mala zápornú bilanciu vo výške 25 miliárd eur.

Príliv zahraničného kapitálu do spracovateľského priemyslu ČR sa prejavil štrukturálnymi zmenami. Rástol podiel výrob a odborov s vyššou úrovňou pridanej hodnoty a technologickej náročnosti. Podniky so zahraničnou účasťou vykazovali vysokú výkonnosť. Podiel súkromných podnikov so zahraničnou účasťou dosiahol v roku 2005 na celkových tržbách priemyslu 54,8 percenta a pracovalo v nich 40,5 percenta z celkového počtu zamestnancov. Ďalší príliv PZI je možné zabezpečiť zlepšením systému doterajších investičných stimulov, najmä zavedením stimulov pre sektory s vysokou pridanou hodnotou, zdokonaľovaním systému podpory rozvoja priemyslových zón, rozvojom infraštruktúry a zlepšovaním celkového podnikateľského prostredia v ČR.

Podnikateľské prostredie


Priaznivý vplyv na ekonomický rast ČR má zlepšujúce sa podnikateľské prostredie. Zlepšovanie podmienok na podnikanie v ČR zahrňuje opatrenia na skracovanie času potrebného na založenie firmy (vytvorenie jediného kontaktného miesta pre podnikateľov od polovice roku 2006). K ďalšiemu zlepšeniu podnikateľského prostredia by mal prispieť nový zákon o konkurze a vyrovnaní, účinnejšie fungovanie štátnych inštitúcií a súdov, ďalšie zníženie daní zo zisku podnikov a stanovenie hornej hranice pre príspevky podnikateľov na sociálne a zdravotné poistenie.

Daňová politika môže pôsobiť na ekonomický rast najmä prostredníctvom svojho vplyvu na trh kapitálu a trh práce. Výsledky hodnotenia pôsobenia daní na ekonomický rast sú pravdepodobne ovplyvnené najmä tým, do akej miery sa popri ekonomických zohľadňujú i sociálne a iné súvislosti a či sa uplatňuje dlhodobé hľadisko.

Pri medzinárodnom porovnávaní tzv. zloženej daňovej kvóty – čo je pomer daňového zaťaženia vrátane príspevkov na sociálne a zdravotné poistenie vo vzťahu k HDP – dochádza k výraznému skresleniu. Okrem iného môže byť spôsobené i tým, že v niektorých krajinách tento ukazovateľ nezahrňuje plne príspevky na sociálne, zdravotné a iné poistenie, ktoré pre väčšinu domácností a firiem predstavujú dodatočnú a významnú daňovú záťaž, či už ide o povinné alebo tzv. dobrovoľné poistenie – napríklad príspevky zamestnancov i zamestnávateľov do súkromných, dôchodkových a iných fondov, povinné sporenie a pod.

Medzinárodné organizácie OECD a Eurostat uskutočnili koncom roka 2004 previerku metodiky výpočtu celkovej miery zdanenia podľa zloženej daňovej kvóty. Zjednotením metodiky sa zmenil výpočet celkových daňových príjmov (čitateľ vzorca) i HDP (menovateľ vzorca). V prípade českej republiky došlo k pomerne veľkému nárastu HDP napríklad zahrnutím predtým prehliadaných či podhodnoteným položiek, akými sú amortizácia dopravných sietí, služieb spojených s bývaním a pod. Len uplatnením rovnakej metodiky a kritérií EÚ pri výpočte HDP, poklesla daňová kvóta v ČR v jednotlivých rokoch až o tri percentuálne body. Jednotná metodika sa uplatnila i pri výpočte celkových daňových príjmov. Dôsledkom pôsobenia zjednotenej metodiky poklesla zložená daňová kvóta v ČR o ďalších približne 2,5 percentuálneho bodu. Podľa upravených údajov tak klesla zložená daňová kvóta v ČR v roku 2003 približne na 35 percent. Z európskej pätnástky malo nižšie daňové zaťaženie len Írsko. Z nových členských zemí Slovensko a Pobaltské štáty.

Dôležitú úlohu a vplyv na utváranie podnikateľského prostredia majú verejnoprávne média – televízia, rozhlas i tlač, ktoré ovplyvňujú názory, očakávania, rozhodovanie a správanie sa firiem i domácností na trhu so spotrebnými a investičnými prostriedkami. Subjektívne pocity ľudí a ich očakávania, formované masovokomunikačnými prostriedkami, sú dôležitým faktorom ekonomického rozvoja.

Na formovanie verejnej mienky má veľký vplyv už samotný výber informácií prezentovaných v médiách. Informačné prostriedky by mohli mať v budúcnosti väčší vplyv na vývoj ekonomiky. Jedným z predpokladov je uplatňovanie rovnakých kritérií pri hodnotení a porovnávaní – doma i vo vzťahu k zahraničiu, ale aj zmena komunikácie a prístupu štátnych a iných inštitúcií k médiám. Dôležité je pravidelné informovanie médií, rýchle reagovanie na neúplné, zastaralé či neobjektívne informácie v médiách a zrozumiteľné prezentovanie minulého ekonomického vývoja i budúcich zámerov štátnej správy a samosprávy z hľadiska dlhodobého i v širších sociálno-ekonomických súvislostiach.


Ladislav HÁJEK


Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.