Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Jozef Miloslav Hurban: „Čo najviac sa zdeliť s národom, usmerňovať ho a viesť.“

Slovensko, 30. 4. 2007 (Verejná správa 9/2007)



Človek uvedomelej myšlienky i činu


Jozef Miloslav Hurban: „Čo najviac sa zdeliť s národom, usmerňovať ho a viesť.“


Slovenský parlament v posledný januárový deň hlasovaním schválil, aby bol rok 2007 vyhlásený za Rok Jozefa Miloslava Hurbana. Stalo sa tak pri príležitosti 190. výročia narodenia tohto nekompromisného bojovníka za národné práva Slovákov, nezmieriteľného nepriateľa šovinizmu maďarskej vládnucej vrstvy a priekopníka slovanskej vzájomnosti. Predseda NR SR Pavol Paška vtedy povedal: „Som presvedčený, že všetci poslanci slovenského parlamentu si ctia odkaz historicky prvého predsedu Slovenskej národnej rady, odkaz človeka, ktorý položil korene slovenskej spoločnosti,“ a dodal: „Štát, ktorý si nepripomína históriu, stráca pôdu pod nohami. V histórii sa skrýva kľúč k pochopeniu našej cesty a nášho smerovania.“


Obyvatelia Trenčianskeho samosprávneho kraja, kde sa v Beckove 19. marca 1817 Jozef narodil v rodine evanjelického farára Pavla Hurbana, vo vyhlásení na počesť svojho výnimočného rodáka zdôraznili, že mnohé jeho myšlienky sú stále aktuálne: „Oslávme dôstojne Jozefa Miloslava Hurbana na celom Slovensku. Hlásme sa k nemu nielen ako k veľkej osobnosti nášho národa, našej histórie, ale aj ako k živému zdroju inšpirácie v našom spoločnom úsilí byť plnohodnotným národom a členom veľkej rodiny európskych národov.“


V dejinnom riečisku


Azda najcitlivejšie a najpresnejšie vystihuje tohto velikána literárny historik Tomáš Winkler: „Hurban je silná, príťažlivá osobnosť; takmer polstoročie stál v dejinách – v literárnych, aj v tých, ktoré rozhodovali o osude slovenského národa vari v najneprajnejších časoch. A stál nie hocijako, len tak po členky, kdesi pri brehu, ale vždy v dejinnom prúde takmer vždy najmenej do pása. Patril medzi velikánov slovenskej kultúry a vtlačil jej pečať svojej osobnosti.“


Náhla strata rodičov viedla Hurbana od mladosti k samostatnosti. Študoval na mestskej škole v Trenčíne, potom na evanjelickom lýceu v Bratislave. V čase jeho štúdií sa začína naplno rozvíjať národné uvedomenie slovenských študentov. Stretnutie s Ľudovítom Štúrom malo zásadný vplyv na jeho zmýšľanie a postoje. Získal v ňom mravnú posilu, priateľa i učiteľa. Bol jeho oddaným stúpencom, najvýkonnejším spolupracovníkom a napokon i životopiscom. Pod Štúrovým vplyvom začal už na lýceu literárne tvoriť. V literárnej, organizátorskej a ideovo-osvetovej činnosti patril k najiniciatívnejším členom Spoločnosti česko-slovanskej. Po jej zákaze sa stal čelným predstaviteľom tajného spolku Vzájomnosť. Spočiatku sa hlásil ku Kollárovej koncepcii jednotného československého národa, ale ako prvý zo štúrovcov ju prekonal a už v roku 1837 formuloval a zdôvodňoval tézu o svojbytnosti slovenského národa. Pri pamätnom výlete slovenskej mládeže na Devín 24. apríla 1836 prijal slovanské meno Miloslav a používal ho dôsledne celý život.


Do slovenského literárneho uvažovania i do publicistiky vniesol novátorskú polemickosť a umenie viesť spor. Písal poéziu, prózu, literárnohistorické state, kritické štúdie, memoáre, cirkevné spisy. Bol vydavateľom a redaktorom najstaršieho literárneho periodika – Slovenských pohľadov, ktoré vychádzajú dodnes ako najstarší stredoeurópsky literárny časopis. Hurbanova dopisovateľská, redaktorská i publicistická tvorba vždy niesla pečať aktuálnosti a spoločenskej angažovanosti. Za svoje nekompromisné skutky a postoje si u odporcov a neprajníkov vyslúžil označenie vlastizradcu, komunistického agitátora, pánslavistického vezíra, zúrivého Slováka i divého Hurbana.


Zaslúžil sa o zrod slovenskej historiografie, zorganizovanie prvých divadelných predstavení v Slovenskom divadle nitrianskom, kde hrávala aj jeho neskoršia manželka Anička Jurkovičová. Mal s ňou štyri dcéry a piatich synov, medzi nimi aj Svetozára Hurbana Vajanského. Podieľal sa na vzniku prvého úverového družstva v Európe, ktoré v Sobotišti založil jeho svokor Samuel Jurkovič. Zakladal čitateľské krúžky, nedeľné školy a spolky miernosti.


Proti sebectvu buržoázie


Po ukončení štúdií a vysvätení za kňaza prišiel Hurban v roku 1840 do Brezovej pod Bradlom. Pôvodne chcel pokračovať v štúdiu teológie v Nemecku, ale pre nedostatok financií prijal kaplánske miesto v tomto rázovitom kopaničiarskom kraji. Doktorát na univerzite v Lipsku získal až o dvadsať rokov neskôr. Z Brezovej sa zanedlho sťahoval na faru v Hlbokom, kde sa na pamätnom stretnutí so Štúrom a Hodžom v júli 1843 dohodli, že za základ novej spisovnej normy zoberú stredoslovenské nárečia. Druhý almanach Nitra (1844) vydal už v novej slovenčine ako ideový a literárny dokument tohto historického rozhodnutia dva roky pred Štúrovou kodifikačnou gramatikou. Hurbanov chvat podmienila túžba vytvoriť jednotným spisovným jazykom predpoklad na národného zjednotenie slovenských evanjelikov a katolíkov, čím by sa oslabili politické snahy spojiť kalvínsku a luteránsku cirkev pri presadzovaní maďarskej väčšiny. V zápase proti maďarskému útlaku to neskôr demonštroval aj v knihe Únia (1845). Podieľal sa na vypracovaní Slovenského Prestolného prosbopisu cisárovi, ktorý možno považovať za prvé organizované vystúpenie formujúcej sa slovenskej inteligencie proti maďarizácii.


Počas Hurbanovho pôsobenia v Brezovej a v Hlbokom sa podjavorinský kraj stal strediskom emancipačných snáh Slovákov, centrom národnooslobodzovacieho hnutia i ohniskom boja proti feudalizmu. Ale ani nástup buržoázie nebol v súlade s jeho predstavami o lepšom svete. Proti sebectvu novej triedy a jej hmotárskym záujmom, nezáujmu o národné a kultúrne veci, staval sociálnejšie ciele a vyšší citový a spoločenský princíp. Hurbanove predstavy presahovali úzky rámec meštiackej obmedzenosti, korenili v širších ľudových základoch, staval na dôvere v zdravé sily a hodnoty, ktoré predstavuje pospolitý ľud. Hurban preto odsúdil svet obmedzeného slovenského meštiaka a pranieroval ho nemilosrdne posmechom i satirou.


Duchovná služba mu nebránila vidieť príčiny slovenského zaostávania aj v preteologizovaní života: „A náš slovenský život najväčšmi zato kríva, že ho doteraz skoro len samí teológovia opatrovali, oni nám kníh a všeslovanských ideálov nastavali, takže ak sú knihy, plány, ideály šťastie národov, my Slováci by sme boli veľmi šťastný národ.“ A hneď smelo opakuje, „že pokým Slováci nedostanú na čelo sociálneho génia, do toho času budú vždy vo svojej národnosti len nedochôdčence.“ Od inteligencie žiadal: „Č o najviac sa zdeliť s národom, usmerňovať ho a viesť.“


Farár so šabľou


Po vydaní revolučných zákonov v roku 1848 reční Hurban na ľudových zhromaždeniach, víta zrušenie poddanstva a dovoláva sa práva slovenského národa na sebaurčenie. V marci toho roku ho na schôdzke v Hlbokom poverili, aby vypracoval „príhlas“ k národu. Začiatkom apríla sa vydal do Viedne, aby sa poradil so zástupcami ostatných Slovanov. Po návrate horlí na veľkých ľudových zhromaždeniach na Myjave a okolí. V Brezovej sa koncipujú Nitrianske žiadosti ako národný emancipačný program. Piateho mája odchádza do Liptovského Mikuláša, kde sa stáva jedným z osnovateľov Žiadosti slovenského národa. V tom čase predstavovali vrchol politického programu slovenského národného hnutia.


Maďarská vláda vydáva na Hurbana, Štúra a Hodžu zatykač. Jozef Miloslav sa skrýva u švagra Daniela Slobodu na Rusave. Odtiaľ odchádza na Slovanský zjazd do Prahy, kde reční a vzápätí bojuje na barikádach. Píše plamenné a mobilizujúce básne Bije zvon slobody a Bratia Slováci. Potom s najbližšími druhmi odchádza do Chorvátska a Srbska, aby rokoval o pomoci slovenskému odboju. V septembri 1848 se stal predsedom Slovenskej národnej rady a ako muž činu prijíma vedúce postavenie v príprave ozbrojeného vystúpenia dobrovoľníkov.


Pripravuje povstanie proti maďarskej vláde s cieľom dosiahnúť národné práva ľudovým povstaním. Po epizódnych víťazstvách a celkovom nezdare tohto pokusu sa slovenské dobrovoľnícke vojsko stalo súčasťou cisárskej armády. Cisárska Viedeň však nádeje Slovákov nesplnila. Namiesto národnej samosprávy zaviedla tuhý centralistický režim. Hurban je pod ustavičným policajným dohľadom.


Až do konca života je spoločensky a literárne činný. Rozhodne odmieta Rakúsko-uhorské vyrovnanie z roku 1867 i maďarský národnostný zákon z novembra 1868. Upozorňoval, že Slováci sú vydaní na milosť a nemilosť maďarizačnej politike. Zomrel v Hlbokom 21. februára 1888.


Aj keď na konci života bol jedným z najtvrdších prívržencov konzervativizmu, v meruôsmych rokoch bol v slovenskom národnom a kultúrnom živote neúprosným protivníkom všetkého spiatočníckeho a jedným z prvých bojovníkov za nový, pokrokovejší svet a Slovensko v ňom.


Emil SEMANCO



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.