Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Písala aj konala smelo a otvorene

Slovensko, 5. 9. 2007 (Verejná správa 18/2007)



Krásou, inteligenciou a odvahou upútavala všetkých v okolí. Odvahu prejavovala skutkami. Písala aj konala ako emancipovaná žena a v záujme žien. Jej šarmu a osobnostným vlastnostiam neodolal ani spisovateľ Jozef Gregor Tajovský. Lenže jej snaha a odvaha neboli vždy pochopené a výnimočnosť uznaná. Hana Gregorová sa musela v živote vyrovnať s mnohými prekážkami i kritikami.


Bola najmladšou dcérou manželov Lilgovcov – známych výrobcov modrotlače v Martine. Narodila sa 30. januára 1885. Rodina sa už niekoľko generácií venovala farbiarskemu remeslu. Aj rodný dom uprostred mesta bol prispôsobený tejto činnosti. Mal vysokú, vyčnievajúcu strechu, aby sa mohli pod ňou sušiť látky. Hana bola veľmi múdra a nadaná, ale nemohla však ďalej študovať a napĺňať svoj sen, lebo rodičia ju zapájali do domácich prác. Pomáhala v rodinnej profesii, chodila s matkou na jarmoky predávať látky. Iba brat Ivan, ktorý zahynul v roku 1918 na fronte, ju podporoval a spoluzdieľal zdedený literárny talent. Odopieranie, nenaplnenie detských túžob a predčasné úmrtie otca ju zaskočili, ale aj zocelili. Cit a jemnosť mala vrodené. Rozhovory o literatúre s priateľmi boli „sviatkom duše“. Neskôr nachádzala uspokojenie ako ochotnícka herečka, členka martinského Spevokolu, čitateľka a jedna z prvých osobných recenzentiek manželových literárnych prác.


Pamätné stretnutie


Prvé stretnutie s Jozefom Gregorom bolo pre ňu pamätné. Spomínala ho v mnohých vyznaniach. Raz, keď išla odniesť na pole olovrant robotníkom, zbadala oproti kráčajúcich mladých pánov. Boli to už známi spisovatelia Jozef Gregor Tajovský a Janko Jesenský. Všimla si knihy, ktoré mal Tajovský pod pazuchami a vo vrecku. A tie rozhodli...


Po sobáši v roku 1907 nasledovala manžela do Nadlaku. Neskôr do Prešova, kde napísala svoje prvé poviedky. Na čas sa vrátila i do rodného Martina, kde sa naplno oddala emancipačnej práci. Potešila ju pochvala Eleny Maróthy Šoltésovej, ktorá ocenila jej prednášku na večierku Živeny. Posmelila ju a pomohla prekonať prvotnú trému. S radosťou o tom písala manželovi v liste koncom januára.1912.Vyžalovala sa mu však aj z ostrých a surových výčitiek niektorých mužov, ale i žien.Organizovala prednášky, večierky pre ženy, hrala v ochotníckych divadelných predstaveniach.


Tvrdou životnou skúškou bol odchod manžela v roku 1915 na front, výchova dcéry počas jeho neprítomnosti, prekonávanie ťažkých finančných problémov a neskôr jej choroba. Po manželovom návrate z frontu v roku 1919 sa rozhodli natrvalo usadiť v Bratislave. Od roku 1929 bývali v novopostavenenom dome pod Kalváriou, kde boli otvorené dvere pre každého návštevníka.


Naša madame Récamiere


Od vplyvných hostí, ktorí prichádzali do intelektuálskeho prostredia jej domácnosti si vyslúžila onačenie Madame Récamiere. Podľa vzoru tejto vplyvnej dámy francúzskeho empíru vytvorila si svoj literárny salón.


Veľkým snom Hany Gregorovej bolo i cestovanie, spoznávanie ľudí a nových krajín. Preto často opúšťala domov. Cestovala s dcérou, ale nemala problém vybrať sa na ďalekú cestu sama. Navštívila Švajčiarsko, Francúzsko, Bulharsko, Turecko a Grécko. Dojmy a zážitky opísala v knihe Svet je tak krásny. Dcére dopriala všetko, čoho sa musela v detstve sama zriecť.


Po úmrtí manžela žila v rodine dcéry Dagmary Gregorovej-Prášilovej v Prahe. Tam pár dní pred Vianocami roku 1958 zomrela. Pochovaná je však podľa jej vôle v Tajove. Takto sa z častých a ďalekých ciest vrátila k svojmu milovanému a chápavému manželovi.


Ich spolužitie prechádzalo klasickými krízami, zmierovaním i obdobiami vrúcnej lásky. Trvalo vyše tridsať tri rokov. Ako tolerovala záujmy manžela, jeho výhrady, ako sa snažila vydiskutovať si a pochopiť rozdielnosť ich pováh, môže byť v mnohom príkladom pre dnešné generácie. „Problém nášho manželstva je, že chceme čosi vyššieho, že sa vymaňujeme spod šablóny všedných manželstiev, že predstavujeme manželstvo snáď budúcich vekov, ale ešte nemáme dosť sily k tomu a každý nevšedný ťah draho platíme. Je to i preto, že okolie, v ktorom žijeme, je malicherné a otravuje naše manželstvo,“ napísala o svojom vzťahu s J. G. Tajovským.


Pochádzala z významného mesta, Tajovský z malej dedinky. Odlišné sociokultúrne prostredie predstavovalo dva rozdielne svety. Mali osobitný vkus, aj rozdielne záľuby.


Túžila po veľkomeste, bohatom kultúrnom a spoločenskom živote. Nedokázala sa zmieriť so všetkým v jeho svete a prijímať veci ľahostajne. Bola chápavá a citlivá, ale aj vedomá si svojich chýb. Využila každú príležitosť, aby sa niečo naučila a vedela si zarobiť, zaslúžiť si život, ako o tom píše vo svojich listoch.


Časté odlúčenie od manžela bolo, paradoxne, prínosom pre ich vzájomné pochopenie. Svedčí o tom bohatá vzájomná korešpondencia, kde v neosobnom, písomnom kontakte mohli komunikovať otvorenejšie a úprimnejšie. Korešpondenciu Hany Gregorovej s manželom J. G. Tajovským zozbierala a vydala ich dcéra dagmara pod názvom Listy. Zdedený literárny talent po rodičoch nezaprela ani v knihe Gregorovský dům, v ktorej opísala svoje spomienky na rodičov.


Zápas o ideál


Napriek toľkému úsiliu pozdvihnúť sebavedomie a vzdelanostnú úroveň súčasníčok, nenašla u každej ženy pochopenie. Trápilo ju, že sa mnohé uspokojili s výhodným výdajom, založením rodiny a opatrovaním detí a manžela.


„Ideál pasívnej, krotkej ženy bez vlastnej mienky padol. Z kladov a nových podmienok života vyrástol nový ideál úplne opačných vlastností... Úloha ženy v rodine tesne súvisí s jej úlohou vo verejnosti... Je mi ľúto, že v prvom čísle Dennice v Banskej Bystrici, bolo prehlásené, že keď sa vojna skončila, žena sa môže vrátiť rodine. Čože nebola v rodine?“ píše v stati Ženy-matky za svetový mier.


Hana Gregorová dosiahla nielen v partnerskom vzťahu, ale aj v profesionálnom a spoločenskom živote takú nezávislosť, že sa stala obdivuhodným príkladom pre mnohé ženy tej doby. Bola členkou Literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej, od roku 1945 predsedníčkou Zväzu slovenských žien. Za podnetnú literárnu a bohatú kultúrno-osvetovú činnosť získala ocenenie. Vybavila štipendiá pre slovenské študentky v Čechách, zúčastnila sa na Svetovom kongrese žien v Paríži v roku 1946.


Neúnavne propagovala čítanie: „Čítaním sa človek učí aj dobrému hospodáreniu, a naše ženy, keby čítali, našli by iné predmety k rozhovoru a bolo by aj menej klebiet, zvady a hriechu... Nežili sme svoje radosti a tragédie osobné, aby boli zabudnuté,“ vyznáva vo svojej knihe Spomienky.


Nielen v spoločnosti, ale aj doma vždy bola dokonale upravená, učesaná, so zamatovou stuhou vo vlasoch, občas sieťkou, krásne oblečená, s kytičkou fialiek na blúzke či saku. Na krku mala rada perličky. Keď vošla, rozžiarila miestnosť vnútornou krásou, svojou charizmou. Aj najbližší si ju pamätali ako naozajstnú dámu. Povahou bola citlivá, údajne melancholická, vedela sa trápiť pre krivdu a nešťastie iných. A naopak, nadchýnali ju ľudia, ktorí túžili po vzdelaní a rozlete. Bratislavský literárny salón premiestnila i do Prahy. Sama sprevádzala na klavíri umelcov, poetov, spevákov, viedla diskusie na rôzne témy.


V živote vyzdvihovala lásku, spravodlivosť, čisté svedomie, úctu k pravde a duševným hodnotám. Verila, že spravodlivosť a česť privedú človeka k pravému šťastiu, pomôžu zdolať prehry, prinesú skutočné víťazstvá. V tomto boli s manželom jednotní – tvoriví a slobodne uvažujúci, hľadajúci duševný poklad.


Bola veľmi hrdá na profesionálny a najmä rodinný úspech dcéry Dagmary, ktorá vychovala štyri deti. Hana Gregorová sa usilovala vštepiť im svoje predstavy. Zanechala im posolstvo: „Nezáleží na hmotných statkoch.“ Tešila sa z vnúčat, ich šikovnosti, prítulnosti a lásky. Dnes by bola hrdá na ich talent, húževnatosť a úspechy. Naplnili všetko, po čom tak sama túžila.


Debutovala prekladom románu Kálmána Mikszátha Dáždnik svätého Petra, ktorý poznáme aj vo sfilmovanej podobe. Knihami Ženy, Vlny duše, Čas nezastavíš, Slovenka pri krbe a knihe podporila emancipačné predstavy žien. Zaujímali ju aj sociálne problémy obyčajných ľudí, o čom svedčia jej poviedky Môj svet, Pokorní ľudia, Zo srdca. O láske a pochopení detskej duše svedčia Rozprávočky z rádia, O Zorke, čo každému svietila, Pavko v Prahe a iné.


Hana Gregorová zanechala hlboký odkaz čitateľom – čitateľkám. Uznanie si vyslúžila u obdivovateľov doma, v Čechách aj v ďalekých krajinách.


Zlata TROLIGOVÁ




Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.