Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Závoj nad personálnou politikou miest

Slovensko, 5. 9. 2007 (Verejná správa 18/2007)



Transparency International Slovensko sa rozhodla v rámci monitorovania miestnych samospráv zamerať sa na obsadzovanie miest a postov v krajských mestách. Okrem toho zisťovala, či majú transparentnú a systémovú politiku obsadzovania voľných pracovných pozícií. Výsledky prieskumu predstavuje prezidentka organizácie Ing. Emília Sičáková-Beblavá, PhD. a Tomáš Jacko.


Transparentné a objektívne obsadzovanie miest v mestách a obciach nielen zvyšuje dôveryhodnosť predstaviteľov a zamestnancov samosprávy, ale môže výrazne zvýšiť jej profesionálnu a odbornú úroveň a v neposlednom rade aj znížiť náklady. Aktívny prístup k zverejňovaniu informácií o výberových konaniach výrazne zvyšuje možnosť účasti väčšieho počtu uchádzačov a poskytuje výberovým komisiám oveľa lepšiu ponuku, z ktorej si môžu vybrať najlepších a najvhodnejších kandidátov. Zverejňovať informácie o voľných miestach však nestačí. To, že sa do konkurzu prihlási niekoľko vhodných kandidátov, ešte neznamená, že automaticky vyberú tých najlepších. Aj samotný proces výberu musí spĺňať kritériá transparentnosti a objektívnosti.


Zlá administratíva na miestnej úrovni tiež ovplyvňuje stav konkurencieschopnosti krajiny. Obce dnes vydávajú stavebné povolenia, rozhodujú o školách, o územnom rozvoji a v mnohých ďalších sférach spoločenského života. Podľa odhadu ministerstva financií zamestnanci obcí a miest v roku 2007 prerozdelia takmer deväťdesiat miliárd korún. To je dostatok dôvodov na úvahu, ako majú obce a mestá svojich úradníkov vyberať. Keďže sa na úrovni miestnej samosprávy môžeme stretnúť s viacerými „príbuznými“ organizáciami - obecným úradom, rozpočtovými a príspevkovými organizáciami, obchodnými spoločnosťami s majetkovou účasťou obce, neziskovými organizáciami založenými obcami – pozerali sme sa na spôsob obsadzovania miest v širšom chápaní miestnej samosprávy.


Z prieskumu verejnej mienky, ktorý sme si objednali u agentúry Focus v roku 2003, vyplynulo, že je pomerne vysoký stupeň vnímania korupcie pri zamestnávaní miestnou samosprávou. O rozšírenosti korupcie v tejto oblasti bolo presvedčených viac ako päťdesiat percent respondentov. Náš tohtoročný monitoring, zameraný na formálnu politiku a prax, mal za cieľ potvrdiť alebo vyvrátiť zistenia uvedeného prieskumu.


Bez personálneho kompasu

Počet zamestnancov veľkých slovenských miest ukazuje, že ide o pomerne významných zamestnávateľov. Napríklad bratislavský magistrát zamestnáva 502 osôb, prešovský 298 a nitriansky 200. Mestské úrady sú verejnými organizáciami, ktoré nakladajú s verejnými zdrojmi a skladajú účty občanom. Preto by mali mať jasnú predstavu o spôsobe obsadzovania miest a postov. Bez prepracovanej a presvedčivej personálnej politiky sa nedá objektívne posúdiť správnosť výberu zamestnancov.


Pracovnoprávne vzťahy v miestnej samospráve upravujú viaceré právne kódexy a normy, napríklad Zákonník práce, zákon o výkone prác vo verejnom záujme alebo Obchodný zákonník. Pravidlá, spôsob obsadzovania miest a postov určujú len okrajovo, iba stanovujú základné mantinely. Zákonodarca nechal miestnym samosprávam priestor na doladenie pravidiel personálnej politiky tak, aby čo najviac odrážali špecifiká príslušnej miestnej samosprávy. Aj to je prejavom decentralizácie.


Mestá si jednotlivé pravidlá môžu upraviť aj vo forme vlastných vnútroorganizačných pravidiel. Naše zistenia ukazujú, že nie všetky krajské mestá majú vypracované vnútroorganizačné predpisy na obsadzovanie pracovných miest, či už v podobe samostatného dokumentu, alebo ako súčasť širšieho dokumentu. Analýza potvrdila, že poslanci sa regulácii spôsobu a procesov obsadzovania miest nevenujú. Primátori vo väčšine prípadov nejdú nad minimálne zákonné pravidlá a neupravujú podrobne ani problematiku obsadzovania miest.


Väčšina veľkých slovenských miest - okrem Žiliny, Prešova a Košíc – nezverejňuje informácie o obsadzovaní postov svojich zástupcov vo firmách, kde majú majetkový podiel. Situácia v mestských rozpočtových a príspevkových organizáciách je oveľa lepšia. Tu si všetky krajské mestá plnia zákonnú povinnosť a uverejňujú informácie o voľných pracovných miestach, a to aj na úrovni vedúcich.


Zaujímavejší je pohľad na formy zverejňovania. Tých je viac. Každé mesto má zriadenú internetovú stránku, na ktorej sú sprístupnené viaceré typy informácií, spojené s obsadzovaním miest v miestnej samospráve, napríklad oznamy o voľných miestach vedúcich pracovníkov alebo radových zamestnancov. Či mestá informujú o všetkých voľných miestach referentov, nebolo možné zistiť.


Nemajú sami prehľad

Výber zamestnancov a zástupcov mesta v obchodných spoločnostiach neriešia samosprávy krajských miest organizačne rovnako. Väčšina zriadila samostatné personálne oddelenia. V ostatných mestách spadajú personálne záležitosti do kompetencie prednostu mestského úradu. Služby súkromných personálnych agentúr využíva len Bratislava a vyberá ich personálne oddelenie magistrátu.


Zo zákona vyplýva, že vedúci zamestnanci majú úspešne prejsť výberovým konaním. Naše zistenia však poukazujú nato, že v Banskej Bystrici a Žiline nie vždy vypisujú výberové konania na voľné miesta. V prípade štatutárov rozpočtových a príspevkových organizácií však už všetky veľké mestá vyberajú zamestnancov podľa zákona cez výberové konanie.


Zákonné pravidlá hovoria, že na miesta referentov nemusí byť vypísané výberové konanie. Zavedenie jasnejších pravidiel aj do výberu tohto typu zamestnancov je však podľa nášho názoru pozitívom. Najväčší počet zamestnancov na úradoch miestnej samosprávy totiž predstavujú referenti a existencia súťaže a jasných pravidiel pri ich výbere môže znížiť vnímanie korupcie v ich radoch. Len polovica krajských miest obsadzuje referentské miesta výberovým konaním. Bratislava, Trnava, Nitra, ani Košice však nemajú formálne upravené výberové konania v žiadnom internom dokumente. Preto sa nedá s istotou predpokladať, že sa výberové konanie uskutoční v každom prípade obsadzovania referentského miesta.


Zaujímavé je aj zistenie týkajúce sa výberu zástupcov mesta – členov štatutárnych a kontrolných orgánov - v obchodných spoločnostiach, v ktorých má mesto podiel. Väčšina krajských miest nerobí na obsadenie uvedených pozícií výberové konanie. V mestách sa naopak o týchto pozíciách rozhoduje politicky v mestskom zastupiteľstve. V prípade členov predstavenstiev treba tento fakt vnímať negatívne. V prípade rozpočtových a príspevkových organizácií a tiež mestských obchodných spoločností s viac ako päťdesiatpercentným podielom mesta, všetky krajské sídla s výnimkou Trnavy nemajú prehľad o personálnej politike a obsadzovaní miest vo svojich organizáciách.


Objektívnosť za dverami

Okrem samotného faktu uskutočňovania výberového konania na vybrané pozície v miestnej samospráve je dôležité pozrieť sa aj na formu, ako sa uskutočňujú. Teda na to, či sa uplatňujú prvky, ktoré zvyšujú transparentnosť a objektivitu výberu, alebo ide o subjektívne a skôr formálne výberové konanie. Odporúčané písomné testy, ktoré predstavujú istú mieru objektívnosti pri výberových konaniach, sa používajú sporadicky. Tento stav naznačuje, že ide skôr o formálne naplnenie zákonnej povinnosti než o snahu objektívne rozhodnúť a vybrať toho najschopnejšieho kandidáta.


Aj keď sa o konflikte záujmov a absencii nestrannosti pri rozhodovaní vo verejnosti veľa rozpráva, prax veľkých miest, ktoré by si to mohli vo vlastných pravidlách upraviť, povážlivo zaostáva. Na otázku, či prijali pravidlá na predchádzanie uprednostňovania blízkych osôb pri výbere zamestnancov a zástupcov mesta v mestských firmách, väčšina miest odpovedala záporne.


V žiadnom meste nemajú garantovanú objektívnosť výberového konania podľa kritérií, ktoré sme sledovali. Ako sme už uviedli, krajské mestá zväčša nezvyknú používať štandardizované písomné testy a nemajú jasný postup v prípade konfliktu záujmov. Na ich internetových stránkach navyše nie sú dostupné žiadne informácie o priebehu a výsledku výberového konania alebo inej formy výberu zamestnancov.


Závery a odporúčania

Prvé zistenie monitoringu ukazuje, že krajské mestá nejdú pri úprave pravidiel obsadzovania miest a postov v miestnej samospráve nad zákonný rámec. Nechávajú si voľné ruky pre prístup ad hoc, a tým aj dávajú priestor neprehľadnosti v personálnej práci. Monitoring ukázal, že mestá si plnia zákonné povinnosti spojené so zverejňovaním informácií o voľných miestach v samospráve. Väčšina krajských miest však nejde nad zákonné povinnosti a aktívne nezverejňuje informácie o voľných postoch v obchodných spoločnostiach.


Ďalšie zistenie poukazuje na to, že mestá vnímajú posty vo firmách s majetkovou účasťou mesta ako „politické trafiky“. Nemajú formálne upravený proces obsadzovania postov v predstavenstvách týchto spoločností a nezvyknú o zástupcoch mesta aktívne informovať. Zistenie sa tiež týka širšej miestnej samosprávy, keďže tú predstavujú nielen mestské úrady, ale aj mnohé rozpočtové a príspevkové organizácie a verejné firmy. Skoro všetky krajské mestá nemali prehľad o spôsobe obsadzovania miest v organizáciách, zriadených miestnou samosprávou. Transparentnosti výberu zamestnancov v týchto organizáciách nevenujú vážnejšiu pozornosť.


Tretím zistením je skutočnosť, že ak už výberové konanie v niektorých prípadoch mestá robia, tak nie je garantovaná jeho objektívnosť. Pohovor vo väčšine prípadov nie je vo forme štandardizovaných písomných testov, a krajské mestá taktiež nemajú zavedený a odskúšaný postup pri riešení prípadného konfliktu záujmov členov výberových komisií. Na internetových stránkach miest nenájdeme informácie z priebehu výberového konania alebo iného spôsobu výberu. Tým sa utvára pomerne veľký priestor na manipuláciu výberového konania.


Vysoký stupeň vnímania korupcie podľa prieskumov medzi obyvateľmi ešte neznamená, že ku korupcii skutočne dochádza. Netransparentné a neobjektívne postupy pri obsadzovaní miest však prispievajú k živeniu domnienky o rozšírenosti korupcie. Zároveň vytvárajú prostredie, kde korupcia a netransparentná personálna politika môžu pokojne vegetovať. Závery jasne poukazujú na vysokú mieru netransparentnosti a nesystémovosti v obsadzovaní miest v krajských mestách. Hodnotiaca správa zároveň odporúča a ponúka krajským mestám postupy, ako obvineniam z netransparentnosti možno predísť.


Emília SIČÁKOVÁ-BEBLAVÁ,


Tomáš JACKO



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.