Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Mesto povestí, zmien a skutočností

Slovensko, 4. 10. 2007 (Verejná správa 20/2007)



Studňu na Trenčianskom hrade nekopal tri roky turecký paša Omar, aby vyslobodil zo zajatia Fatimu. Studňu vykopali vojaci hradnej posádky spolu s poddanými z podhradia a trvalo to štyridsať rokov. Niet tajnej chodby z hradu na druhý breh Váhu, na Skalku, ktorej vstupný otvor mal byť práve v studni. Nebola ani kačica, ktorú mali vpustiť do studne a tá mala vyplávať na hladine - Váhu. Či poklad hradného pána Matúša Čáka je zakopaný pod korytom Váhu alebo na vŕšku Brezina alebo v meštianskom dome podžupana strašilo dvanásť čertov a jedna bosorka, to ponechajme turistickým sprievodcom a návštevníkom Trenčína. Aj Rím vraj založili bratia Romulus a Rémus, ktorých ako deti našla a vychovala vlčica. Tak to pozná celý svet. A verí tomu...


Historici a archeológovia hľadajú skutočnosti. Čo bolo a čo sa stalo. Nápis na hradnej skale z roku 179 o Laugaríciu a rímskych vojakoch je takou skutočnosťou. Skutočnosťou je tiež prvá písomná zmienka z roku 1111 o existencii trhovej osady pod touto skalou. Skutočným vládcom tu bol v trinástom storočí uhorský palatín Matúš Čák, druhý muž po kráľovi, neoficiálne titulovaný ako Dominus Vagi et Tatrae. Skutočnosťou bol mor po kuruckých vojnách, ktorému v roku 1710 podľahlo vyše jeden a pol tisíc obyvateľov. O osemdesiat rokov neskôr zasa vyhorel hrad a celé mesto.


Mesto s menami a zmenami


Sú skutočnosti, ktoré ešte nepotrebujú historikov a archeológov. Ako súčasníci sme ich pamätníkmi. S trochou nostalgie, že časom (či dobou?) sa niečo mení alebo niečoho ubúda. Napríklad, že mestu sa zmenšujú prívlastky spojené s prvenstvami či s predponou naj.


Trenčín je stále mestom textilného a odevného priemyslu, len Odevné závody a Merina už nie sú tým, čím donedávna boli. Je tiež mestom obrábacích strojov a sústruhov, len TOS-ka už nie je tak vnímanou, aj keď premenovaná na firmu Trens vyváža štyri pätiny svojej produkcie do šesťdesiatich krajín sveta. Slovlik, prvá slovenská továreň na likéry, bol tiež výraznejšou autoritou na výrobu liehovín, kým z neho neodštipli droždiareň. Zlatokov, ako najstaršia a najväčšia spoločnosť na výrobu šperkov na Slovensku, sa na istú chvíľu zastavil v rozlete, pretože prišiel o partnera s predajňami a musel si vybudovať vlastnú sieť. V chýrnych podnikoch sa znížila výroba, klesol počet zamestnancov, až to zvádza k úvahám, že ak v meste nestrašia čerti a bosorka z minulosti, potom určite straší nezamestnanosť v súčasnosti.


„Ale kde!“, namietne primátor mesta Trenčín Ing. Branislav Celler. „Máme len tri a pol percentnú mieru nezamestnanosti, jednu z najmenších na Slovensku, ak nie druhú najmenšiu hneď po Bratislave.“


V meste a blízkom okolí vznikli dielne, dielničky a iné prevádzky, ktoré zamestnávajú rôznych odborníkov – textilárov, odevárov, sústružníkov, obrábačov kovov. Malé a stredné podniky, ale aj živnostníci v malých výrobných sériách robia dodávateľsky pre väčšie firmy. Pribudlo osobných áut, pribudlo aj dealerov a servisov. Niekdajšie krajčírky sú dnes čašníčky, predavačky v supermarketoch, ale aj marketingové manažérky. Z Trenčína sa ktokoľvek dostane autom či autobusom, a netrvá to dlhšie ako pol hodinu, do Nového Mesta nad Váhom, Starej Turej, Dubnice nad Váhom, Ilavy, Nemšovej, Bánoviec nad Bebravou, kde sú tiež pracovné možnosti. Rádius šesťdesiattisícového mesta tvorí ďalších štvrť milióna obyvateľov, čo sú príležitosti na prácu v oblasti služieb.


Kto osloví štyridsaťročného primátora, ktorý je v tejto funkcii druhé funkčné obdobie, aby vymenoval päť najväčších problémov mesta, nezaváha a zaraz vysloví prvé dva: „Doprava a ešte raz doprava“. Nestačí o nej počuť, treba ju zažiť. V dopravnej špičke je zvyčajne aj dopravný kolaps. Pohyb jedným metrom dopredu sa rovná uplynutiu jednej minúty dozadu. Dôvod je známy. Cez Váh, ktorý rozdeľuje mesto, vedie len jeden most, po ktorom v súčasnosti štatisticky denne prejde až 25 tisíc automobilov. Po bratislavských mostoch je vari najzaťaženejším na Slovensku.


„Pripravujeme výstavbu nového cestného mostu, ktorý pôjde popri Leteckých opravovniach, preklenie rieku Váha napojí sa na diaľničný privádzač diaľnice Bratislava – Žilina. Nečakali sme, čo nám určí Slovenská správa ciest, celú predprípravu od roku 2003 zabezpečujeme vo vlastnej réžii a väčšinu pozemkov pod budúcou komunikáciou sme už odkúpili“, hovorí primátor Celler. Dvojmiliardová investícia by sa mala začať na jar budúceho roku a skončiť o dva roky. Potom príde na rad riešenie druhého dopravného problému výstavbou juhovýchodného obchvatu, ktorý obíde mesto cez sídlisko Juh, prehupne sa cez kopec Brezina a prejde do mestskej časti Kubra s napojením sa na štátnu cestu do Opatovej, Trenčianskej Teplej a Dubnice nad Váhom. Táto etapa by mala skončiť v roku 2012 a mesto by si konečne výrazne dopravne pomohlo.


Zostaňme ešte pri doprave. Ide o modernizáciu železnice pre traťovú rýchlosť vlakov do 160 km za hodinu a postavenie nového železničného mosta cez rieku Váh. Námietky časti občanov zneli proti likvidácii letného kúpaliska a nadmernému hluku rýchlovlakov.


„Slovensko je súčasťou všetkých dopravných koridorov. V Trenčíne sa v roku 2009 postaví štandardná železničná trať, aká je v ktoromkoľvek európskom meste. Mesto nič nestráca, ale naopak. Tým, že sa posunie trať o dvesto metrov ďalej, získame osem hektárov pôdy v centre mesta na vznik nového námestia až k samotnému nábrežiu. Toto druhé centrum chceme zabývať, aby žilo ľuďmi celých dvadsaťštyri hodín. Zvýši sa aj dopravná bezpečnosť automobilov i chodcov, pretože úrovňové priecestia nahradia nadjazdy, podjazdy a podchody “, argumentuje primátor. „Nové letné kúpalisko sa postaví na Ostrove a bude súčasťou komplexného rekreačného a oddychového areálu. Pripomeniem, že s výhľadom na hrad“, podpichne ironicky, lebo ako hlave mesta sa mu pri rozhodovaní kadečo ušlo.


Mesto ratingov a citlivosti


V Trenčíne si investori podávajú kľučky. Je jedným z najmenej zadlžených miest a má najlepšie ratingové ohodnotenie, aké môže mesto na Slovensku získať. Významná banková inštitúcia mu poskytla dlhodobý úver s úrokom 2,6% ročne, čo je skôr rarita ako pravidlo.


Viacerí primátori chcú rozvíjať mesto, ale boja sa brať úvery, aby sa nezadlžili. Tiež sa bránia predaju mestského majetku. Pritom legislatíva je dnes tak nastavená, že mesto nemôže skrachovať, ak neprekročí zákonné limity. Banky si uvedomili, že mesto je najbonitnejší a najspoľahlivejší klient, lebo má zabezpečené príjmy od štátu i občanov. My dnes neručíme banke žiadnym mestským majetkom, nezaložili sme jedinú budovu. Mesto sa však nemá zaťažovať majetkom, ktorý nepotrebuje pre svoj výkon a núti ho k iným činnostiam, napríklad podnikať. Na to sú predsa iné subjekty“, ponúka recept primátor.


Ilustrujme: Mesto donedávna vlastnilo hotel Tatra. Teraz sa rozhodlo, že ho predá vo verejnej súťaži a za získané peniaze postaví športoviská pre deti na sídliskách a na školách. To nie je predaj mestského majetku, ten sa nestratil, len pretransformoval na iný typ a dostal iné určenie.


Prudký rozvoj mesta si už vyžaduje aj nový územný plán. Doterajší je z roku 1999, ale


pripravované zmeny, najmä dopravné, ktoré vytvoria novú sieť spojovacích uzlov a pavučín komunikácií, výrazne ovplyvnia infraštruktúru mesta. To všetko sa musí čo najskôr premietnuť do záväzného dokumentu. Ide o záruku, že mesto odolá v budúcnosti investorskej a developerskej živelnosti. Bratislava je pre mnohé slovenské mestá odstrašujúcim príkladom. Existuje už štúdia centra mestskej zóny, ktorá obsahuje aj výškové regulatívy na budúce budovy, aby nedošlo k narušeniu klasických panorám akými sú hrad a kostoly. Váh by nemal mesto až tak rozdeľovať, lebo by sa malo rozrásť až k jeho hrádzam. Nejde o zmenšovanie územia nábrežia, ale stred mesta z jednej strany stláča kopec Brezina a z druhej rieka Váh. Preto treba racionálne, ale urbanisticky a architektonicky citlivo využiť každý meter štvorcový.


Mesto občanov pre občanov


Už tretí rok na Mestskom úrade je zriadené Klientske centrum, na ktorom občan vybaví všetko od začiatku do konca. Počnúc agendou matrík, pokračujúc sociálnymi a zdravotnými vecami, daňami a poplatkami, prevádzkovaním obchodu a služieb, a končiac...vlastne nekončiac. Čo už na centre nevybavia, potom v ňom určite poradia. Na minimum sa znížili konflikty občan versus úradník.


Hneď vo vedľajšej budove je zasa Centrum rozvoja mesta. To podáva ruku podnikateľom – právnickým a fyzickým osobám a investorom. Opäť na jednom mieste sú sústredené všetky útvary a inštitúty, ktoré zabezpečujú agendu životného prostredia, dopravy, stavebného úradu, teda všetkého, čo súvisí s podnikaním v meste. Tu sa investor dozvie, či jeho zámer je reálny, či je v súlade s územným plánom, aké podklady potrebuje, čo ako vyplniť a podobne. A keď už postaví čo chcel, tu mu to aj úradne skolaudujú.


Trenčín je známy tým, že zrušil väčšinu poplatkov od občanov mesta a zaviedol nové pravidlá na použitie finančných prostriedkov získaných výberom daní z nehnuteľností. Celý výnos dane z nehnuteľností od právnických osôb sa použije na opravy a údržbu ciest a na mestskú hromadnú dopravu. O použití výnosu dane z nehnuteľností od fyzických osôb rozhodnú výbory mestských častí. Tieto financie sa použijú napríklad na údržbu, rekonštrukciu detských ihrísk a výsadbu zelene.


Ak sme uviedli v úvode, čo v meste ubúda, sme svedkami i toho, čo pribúda a krásnie. Mesto rozkvitlo, ožilo jeho historické jadro. Zrekonštruovali sa historické pamiatky, ktoré nepôsobia ťaživo, ale moderne. Trenčín je už nielen Mestom módy, ale aj mestom hokeja, vysokoškolákov a Pohody. Je na ňom a jeho obyvateľoch, čím ešte môže byť a bude.


Rudolf GALLO



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.