Významový rozdiel medzi KEĎ a KEDY

Slovensko, 8. 11. 2007 (Verejná správa 22/2007)

Predovšetkým v bežnej ústnej komunikácii sa občas nevhodne zamieňajú dve formálne alebo významovo blízke slová. Dochádza tu k dvom výrazovo-vyjadrovacím nedorozumeniam. Hovoriaci neraz striedavo používa dve slová akoby boli významovo rovnocenné (synonymné). Nie sú zriedkavé ani prípady, keď hovoriaci dáva prednosť istému slovu v spojeniach, kde sa žiada použiť iné slovo. To je aj prípad spájacích výrazov keď a kedy.

Z morfologického hľadiska sa tieto dve slová líšia svojou príslušnosťou k slovnému druhu.Keď je podraďovacia spojka, ktorá uvádza viacero druhov vedľajších viet. Pripomeňme si jej najčastejšie syntaktické uplatnenie.

1. Najčastejšie uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú časovú, napríklad: Keď sa vrátiš domov, nezabudni mi zatelefonovať. Hovorový ráz majú vedľajšie vety časové, v ktorých sa vyjadruje nečakaný zvrat vo vývine deja vyjadreného v hlavnej vete. Bežne sa využívali v ľudových rozprávkach, napríklad: Už som vychádzal z dediny, iba keď na mňa ktosi zakričí.

2. Keď uvádza vedľajšiu vetu podmienkovú, vtedy je synonymná so spojkou ak, napríklad: Keď (=ak) budeš vyrušovať, nedostaneš nič. Expresívny odtienok majú vedľajšie vety podmienkové, v ktorých sa vyjadruje kategorická (krajná) podmienka, napríklad: Nedostaneš už nič, ani keď ma odprosíš.

3. Uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú s časovým významom. Bližšie určuje podstatné meno v hlavnej vete, napríklad: Navštívil ma minulý týždeň, keď sa vrátil z dovolenky.

4. V publicistike sa využíva nepravá časová veta. Takéto podraďovacie súvetie sa pociťuje ako príznaková syntaktická konštrukcia. Autor v nej kontrastne zdôrazňuje napätie medzi obsahom hlavnej a vedľajšej vety, v ktorej je prítomný prípustkový význam, napríklad: Zápas vyhrali hostia, keď (= hoci) ešte v polčase viedli domáci.

5. V bežnej komunikačnej praxi sa slovo keď môže využívať aj ako častica. Vyjadruje sa ňou hodnotiaci (citový) postoj hovoriaceho k obsahu vety alebo aj k adresátovi. Ako celok má veta príznakový charakter, napríklad: Keď ja bez teba nedokážem žiť.

Ako slovný druh je slovo kedy zámenná opytovacia príslovka. Z morfologického hľadiska je teda medzi touto príslovkou a spojkou keď výrazný rozdiel. Najčastejšie stojí na čele opytovacích viet, v ktorých sa vymedzuje časový úsek alebo časový bod, napríklad: Kedy pôjdeme do kina? V iných prípadoch sa príslovka kedy využíva v opytovacích a zvolacích vetách, ktoré majú hovorový ráz, expresívny príznak a vyjadrujú rôzne významové odtienky. Príklady: Neviem, či sa kedy ešte vráti! – Je najlepší, aký tu kedy bol. – Kedy sa už počasie umúdri? – Nemám ti kedy napísať.

Z hľadiska problému naznačenému v titulku je dôležité, že zámenná príslovka kedy sa uplatňuje aj vo funkcii spojky. Uvádza však vzťažnú vetu predmetovú, v ktorej prítomný časový význam, napríklad: Neviem, kedy sa vrátim. – Dohodnime sa, kedy sa stretneme.

A tu práve je kameň úrazu. V spojkovom uplatnení sa kedy nesprávne používa v prípadoch, v ktorých sa významový vzťah medzi hlavnou a vedľajšou vetou m u s í vyjadriť podraďovacou spojkou keď. Najčastejšie ide o vedľajšie vety príslovkové časové alebo o vedľajšie vety prívlastkové s časovým odtienkom. Táto nesprávna vyjadrovacia tendencia je, žiaľ, taká silná, že sa zámenná príslovka kedy nenáležite používa namiesto spojky keď nielen v ústnych jazykových prejavoch, ale aj v písomných textoch, ba dokonca aj v odborných prácach. Príklady:

1. Mikrofón je vhodný v živej reči, KEDY rečník prednáša svoj prejav vo veľkej miestnosti. V tomto súvetí je vedľajšia veta časová. Dopĺňa hlavnú vetu o časový aspekt (údaj). Vlastne je v nej odpoveď na otázku KEDY je v živej reči vhodný mikrofón. Ak by sme nasilu chceli ospravedlniť autora tejto vety, pripustili by sme, že mal v povedomí túto otázku, a preto namiesto spojky keď použil v spojkovom význame príslovku kedy. Keďže však ide o vedľajšiu vetu časovú, ako odborný autor sa jazykovo diskvalifikoval.

2. Podobne treba hodnotiť použitie spojky kedy v súvetí U niektorých rečníkov možno často pozorovať afektovanú výslovnosť, KEDY hovoriaci vyslovuje dvojhlásku s hláskou j. V tomto podraďovacom súvetí spájací výraz uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú s časovým významom. Preto vzťah medzi hlavnou a vedľajšou vetou možno vyjadriť jedine spojkou keď. Podobná je aj situácia v nasledujúcom súvetí, v ktorom je použitie spojky kedy ešte krikľavejšie, hoci slangové sloveso valcovať signalizuje blízky vzťah medzi autorom a adresátom: Spomínali ste počas nahrávania na minulosť, KEDY ste valcovali hitparády.

Funkčný rozdiel medzi keď a kedy dobre ilustruje nasledujúci príklad:

Zavolám ti, KEDYsa vrátim.

Zavolám ti, KEĎ sa vrátim.

V prvom súvetí príslovka kedy v spojkovom uplatnení uvádza vedľajšiu vetu predmetovú; odpovedá na otázku čo niekomu zavolám. V druhom súvetí vedľajšia veta uvedená spojkou keď je príslovková časová; uvádza časový údaj, kedy niekomu zavolám. Toto časové vymedzenie si možno overiť aj tak, že v hlavnej vete možno použiť príslovku potom alebo zámennú ukazovaciu príslovku vtedy: Zavolám ti (potom/vtedy), KEĎ sa vrátim. Pri príslovke kedy v spájacom uplatnení tieto súvzťažné výrazy v hlavnej vete nemožno použiť.

Ako vidieť, medzi keď a kedy ide o zásadné rozdiely, ktoré by sme nemali ignorovať.

Ján FINDRA

Späť