Perspektívy prežitia a revitalizácie

Slovensko, 3. 12. 2007 (Verejná správa 23/2007)

Za prítomnosti Dušana Čaploviča, podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, sa dňa 28. septembra uskutočnila medzinárodná konferencia Slováci v Maďarsku. Jej organizátorom bol Fórum inštitút pre výskum menšín v Šamoríne, v priestoroch ktorého sa aj konala. Jeden z hlavných referátov predniesol Ján Fúzik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, ktorý po bežných úpravách uverejňujeme v plnom znení. Medzititulky sú redakčné.

V rámci svojho referátu o Postavení a činnosti slovenskej menšinovej samosprávy v Maďarsku sa mienim zamerať predovšetkým na Celoštátnu slovenskú samosprávu. Za východiskový bod som si zvolil 7. júl 1993, kedy maďarský parlament schválil zákon o právach národných a etnických menšín. Jeho prínosom bol predovšetkým novovytvorený systém menšinových samospráv na miestnej a celoštátnej úrovni, ktorý od základov zmenil dovtedajšie ponímanie národnostnej problematiky. Samosprávne zákonné kompetencie – aj keď po dlhý čas neboli v praxi ani finančne, ani administratívne podložené – otvorili podľa očakávania mnohých z nás nové perspektívy národnostného prežitia, ba i revitalizácie.

Zákon garantuje miestnym menšinovým samosprávam napríklad právo súhlasu – teda právo veta – v otázkach miestneho národnostného školstva, vrátane vymenovania a odvolania riaditeľov národnostných škôl, rozpočtu inštitúcií a tak ďalej. Udeľuje im rozhodujúcu kompetenciu na poli pestovania kultúry a jazyka, ako i miestnych médií. Celoštátne menšinové samosprávy sú partnermi vlády a parlamentu, pripomienkujú všetky návrhy zákonov týkajúce sa menšín a majú rozhodujúce slovo v oblasti školstva pri zostavovaní učebných osnov, vydávaní učebníc a ďalších základných direktív rezortu.

Inštitúcie Slovákov v Maďarsku

Menšinový zákon garantoval celoštátnym samosprávam taktiež možnosť preberania, zakladania a prevádzkovania vlastných inštitúcií v oblasti kultúry a školstva, čo po dlhé roky bolo iba na papieri. Uplynulo desať rokov od jeho schválenia, kým bola v roku 2003 v štátnom rozpočte zabezpečená položka vo výške 440 miliónov forintov (dnes zhruba 55 miliónov Sk), určená na tieto účely. Celoštátna slovenská samospráva sa chopila možnosti už aj skôr, keď mala len čiastočné finančné garancie. Na jar roku 1999 prevzala od tradičnej občianskej organizácie, Zväzu Slovákov v Maďarsku, aj v zahraničí dobre známy a uznávaný týždenník Ľudové noviny. V roku 2001 prevzala Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, ktorého existencia bola už ohrozená, a ktorý založil v roku 1990 Zväz Slovákov v Maďarsku ako prvú takúto národnostnú inštitúciu v krajine. Dovtedy nemal ústav ani jedného zamestnanca na plný úväzok. Dnes ich má už päť, spomedzi nich sú štyria odborníci s doktorským titulom. Ústav vydal vyše 30 vedeckých publikácií a vlani v decembri podpísal dohodu o spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Dúfam, že aj s Fórum inštitútom pre výskum menšín v Šamoríne vytvorí plodnú spoluprácu.

Tu treba pripomenúť, že menšinový zákon umožnil vznik viacero inštitúcií, ktoré sú veľmi dôležité pre všetky národnosti v Maďarsku. Je to predovšetkým funkcia ombudsmana, parlamentného splnomocnenca pre práva národných a etnických menšín, ktorých je v Maďarsku zákonom uznávaných spolu trinásť. Z hľadiska odhadovanej početnosti sme my, Slováci, spomedzi nich na treťom mieste – po Rómoch a Nemcoch.

Veľmi dôležité bolo založenie Verejnoprávnej nadácie pre národné a etnické menšiny, ktorá podporuje celoštátne a miestne iniciatívy i podujatia v oblasti kultúry, pričom financuje aj vydávanie národnostných novín. A čo sme počas zastupovania našich národnostných záujmov pociťovali snáď za najdôležitejšie tak pri novele menšinového zákona, ako aj pri budovaní siete našich slovenských inštitúcií, to bolo zriadenie samostatného vládneho Úradu pre národné a etnické menšiny.

Vytvorilo sa teda priaznivé legislatívne a finančné zázemie pre menšinovým zákonom deklarovanú tzv. kultúrnu autonómiu menšín. Aj podľa číselných výkazov je nesporné, že sa to podarilo využiť práve nám, Slovákom v Maďarsku. V súčasnosti totiž 13 celoštátnych samospráv má spolu asi 40 rôznych inštitúcií, spomedzi ktorých každú štvrtú, teda 10 ustanovizní vlastní alebo prevádzkuje Celoštátna slovenská samospráva.

Vôbec tu však nešlo o lámanie akýchsi rekordov. Využili sme nové možnosti, pričom sme sa nevyhýbali ani našim povinnostiam, predovšetkým v oblasti školstva. Po zabezpečení štátnej dotácie sme prevzali slovenské ochotnícke divadlo Vertigo, ktoré má dnes už aj profesionálnu zložku a vlastné administratívne sídlo. Vlani na tradičnom Stretnutí národnostných divadiel v Maďarsku získalo Slovenské divadlo Vertigo cenu za najlepšie predstavenie. Zamerali sme sa potom hlavne na tie oblasti a úlohy, od ktorých štátne orgány odstúpili, ktoré pre nás a za nás nikto nevykoná. Tak sme založili Slovenské dokumentačné centrum na zbieranie, spracovanie a sprístupnenie všetkých písaných a audio-vizuálnych prameňov Slovákov v Maďarsku. Slovenské osvetové centrum so siedmimi regionálnymi sídlami spája a kvalitatívne posilňuje kultúrny život Slovákov roztrúsených po celej krajine. Slovenské pedagogické metodické centrum supluje zrušené štátne úlohy ministerstva školstva a poskytuje metodickú pomoc našim slovenským pedagógom. Tohto roku rozbehlo nový štipendijný systém pre žiakov 7. a 8. triedy základných škôl a ich učiteľov v prospech zvyšovania počtu slovenských stredoškolákov v dvoch gymnáziách.

Sme asi právom hrdí na to, že Slováci v Maďarsku majú najviac, čiže 50 obecných múzeí a národopisných zbierok. Spomedzi nich asi tridsať prevádzkujú miestne slovenské samosprávy, ba viaceré ich majú už aj vo vlastnom majetku. Slovenská samospráva v Békešskej Čabe napríklad nielen vlastní a prevádzkuje miestny národopisný dom, ale investíciou vo výške 20 miliónov forintov vybudovala pri ňom vlani aj kancelárie a veľkú spoločenskú sálu na oživenie tohoto objektu. S cieľom odborne a finančne napomáhať týmto zbierkam a ich prevádzkovateľom sme založili ďalšiu inštitúciu – Verejnoprospešnú spoločnosť Legatum (Dedičstvo).

Dvojjazyčné slovenské školy

K doteraz vymenovaným inštitúciám Celoštátnej slovenskej samosprávy mohla pribudnúť novelou zákona o verejnom školstve i ďalšia kvalita – mohli sme prevziať do prevádzky aj naše dvojjazyčné slovenské školy s regionálnou pôsobnosťou. Najskôr to bola škola, materská škola a žiacky domov v Sarvaši v roku 2004, o rok neskôr inštitúcia od škôlky po strednú školu a internát v Békešskej Čabe. Odvtedy pribudla v každej z nich ďalšia skupina v materskej škole a v Sarvaši aj nová paralelná trieda. Nedávno schválilo Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy na základe zákonného oprávnenia 20-percentné zvýšenie počtu detí v skupinách v škôlke a v triedach slovenských škôl v Sarvaši a Békešskej Čabe. Predtým, keď naše školy prevádzkovali mestské samosprávy, takéto tendencie boli nepredstaviteľné. Dnes máme v našich školách spolu vyše 600 detí a 150 zamestnancov. Vlastne to bolo našim cieľom: aby sme týmto inštitúciám zabezpečili nehatený rozvoj. V prípade našej tretej školy, ktorú prevádzkujeme od 1. júla tohto roka, však šlo už o záchranu. Dvojjazyčnej škole v Novom Meste pod Šiatrom v zemplínskom regióne hrozila totiž integrácia s niektorou miestnou maďarskou školou a postupný zánik slovenskej výučby. Podarilo sa nám zachrániť ju.

V uplynulých rokoch, práve pred jej prevzatím, sa realizovala rekonštrukcia a rozšírenie sarvašskej školy v hodnote 720 miliónov forintov a tiež obnovenie dvojjazyčnej základnej školy v Slovenskom Komlóši v hodnote 440 miliónov forintov. Táto druhá inštitúcia je však miestnou školou, takže v súlade s právnymi predpismi a finančnými garanciami, ktoré sú v súčasnosti platné, ju Celoštátna slovenská samospráva nemôže zodpovedne prevziať do prevádzky. K týmto úspechom v oblasti rekonštrukcie našich veľmi zastaraných škôl vo veľkom prispela aj diplomatická pomoc zo Slovenskej republiky, či už prostredníctvom medzivládnej Slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre záležitosti menšín, alebo jej zastupiteľských zborov, veľvyslanectva v Budapešti a generálneho konzulátu v Békešskej Čabe. V súčasnosti pracujeme na spoločnom projekte s mestskou samosprávou, aby sme sa mohli pustiť do obnovy čabianskej školy.

Čo sa týka financovania našich inštitúcií, naše tri školy – ako aj všetky ostatné – sú dotované štátom na základe rozpočtových normatív. Dohodou s ministerstvom školstva o vykonávaní úloh verejného školstva máme zabezpečené aj určité doplnkové normatívy na prevádzku našich škôl, čo zatiaľ pokrývalo náklady. Vydávanie slovenského týždenníka Ľudové noviny podporuje Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny a značnou sumou prispieva náš zmluvný partner – Maďarské vydavateľstvo úradných vestníkov. Vo fungovaní našich ostatných šiestich inštitúcií (dokumentačného, osvetového a pedagogického metodického centra, výskumného ústavu, divadla a spoločnosti Legatum) nastali výrazné zmeny. Počas dvoch rokov sa museli uchádzať o potrebné finančné prostriedky formou grantov a tie prichádzali s viacmesačným meškaním. Vďaka novele menšinového zákona ich ročná štátna dotácia – zhruba 90 miliónov forintov, teda 11 miliónov Sk – je už rozpočtovo garantovaná položka v samostatnej rubrike. A to je pre nás veľká vec! Zabezpečuje činnosť týchto inštitúcií a existenciu ich zamestnancov.

Novela menšinového zákona

Novela menšinového zákona v októbri 2005 nám priniesla však nielen určitú finančnú istotu, ale aj zvýšenú kontrolu nášho hospodárenia a zákonného fungovania. Od januára sa má stať úrad Celoštátnej slovenskej samosprávy rozpočtovou organizáciou s ďalšími administratívnymi povinnosťami.

Nové volebné predpisy smerovali pritom aj na očistenie samosprávneho systému. Kým v rokoch 1998-2002 sme mali 75 miestnych samospráv a spomedzi nich len jednu-dve také, ktoré vznikli v neslovenských obciach, v predchádzajúcom volebnom cykle zo 114 slovenských samospráv už každá desiata bola falošná.

Vlaňajších miestnych menšinových volieb sa mohli zúčastniť iba tí naši ľudia s volebným právom, ktorí sa prihlásili na zoznamy voličov. Trochu sme sa obávali tejto šesťtýždňovej akcie, ale napokon sme ju absolvovali s pekným výsledkom: na naše zoznamy sa prihlásilo vyše 15 tisíc voličov. Bol to relatívne lepší výsledok ako pri poslednom sčítaní obyvateľstva, keď sa k slovenskej národnosti priznalo 17 700 osôb. Nebolo to príliš veľa, ak berieme do úvahy naše odhady o 100-110 tisíc Slovákoch v Maďarsku, ale v roku 1990 nás bolo štatisticky už iba 10,5 tisíca a tento počet po viacero desaťročí neustále klesal! A potom, po vzniku samosprávneho systému a oživení nášho národnostného života nastal 70-percentný nárast aj v štatistických údajoch.

Po vlaňajších októbrových voľbách vzniklo v Maďarsku 116 miestnych slovenských samospráv, o dve viac ako predtým, pričom sme sa zbavili asi tucta neslovenských. Miesto nich však vznikol celý rad nových, najmä v tradičných, Slovákmi obývaných obciach pri Budapešti.

V marci sme volili s poslancami zboru Celoštátnej slovenskej samosprávy aj členov župných slovenských samospráv. Tým sa dobudoval aj stredný stupeň menšinového samosprávneho systému, ktorý predstavovala dovtedy jediná – pritom veľmi bohatú a rôznorodú činnosť vykazujúca – Slovenská samospráva Budapešti. Župné samosprávy sa mohli voliť tam, kde máme aspoň desať miestnych samospráv. Bolo to v týchto piatich župách: v Békešskej, Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej, Komárňansko-Ostrihomskej, Novohradskej a v Peštianskej.

Vo voľbách mohli nominovať kandidátov iba súdom registrované slovenské občianske organizácie – máme ich okolo 30 – čím sa podarilo odstrániť väčšinu neslovenských zborov. Malo to však aj nečakaný následok. Dávnejšie spory a konflikty v našej občianskej sfére, ako snáď aj na nás oktrojovaný stranícky princíp volieb spôsobili, že sa vytvorili dva slovenské volebné tábory. Tieto protiklady sa vyostrili napokon v dovtedy jednotnom, a ako ste o tom mohli počuť, doposiaľ úspešnom poslaneckom zbore Celoštátnej slovenskej samosprávy. Je to asi pre všetkých nás nová a nie najpríjemnejšia skúsenosť.

Nedomyslené a nedoriešené

Pritom akoby aj nový elán národnostnej politiky z roku 2003 akosi ochabol. Akoby maďarská politika znovu začala strácať záujem o naše snahy. Štátna podpora miestnych menšinových samospráv sa nielenže nezvýšila, práve naopak, znížila sa zo skromných 720 tisíc forintov ročne na 640 tisíc forintov. A s touto sumou boli vypravené na cestu aj novozvolené župné menšinové samosprávy. Nebolo to domyslené a nie je to vyriešené.

Uvedomujeme si, samozrejme, súčasnú nepriaznivú hospodársku situáciu Maďarskej republiky. Ale keď niet prostriedkov na rozvoj, tak celý samosprávny systém, jeho inštitúcie, ale aj občianska sféra sú odsúdené nanajvýš ma vegetovanie. V oblasti školstva súčasným znížením štátnych normatív hrozia však ešte horšie dôsledky. Nejde pritom iba o nedostatočné finančné prostriedky. Veď transformácia samostatného Úradu pre národné a etnické menšiny na odbor Úradu vlády, neriešené parlamentné zastúpenie menšín, či zabezpečenie organizačnej a ekonomickej samostatnosti našich rozhlasových a televíznych redakcií nepatria v prvom rade do tejto kategórie. O tom budeme určite počuť podrobnejšie od nášho bývalého ombudsmana. Treba dodať, že pre najkritickejšie oblasti, pre legislatívu, financovanie a médiá, sa zriadili pri Úrade vlády pracovné skupiny, ktoré majú do konca roka predložiť svoje návrhy.

V súčasnej situácii je o to viac potešujúce, že Slovenská republika si určila jasnú politiku starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Novela krajanského zákona a zriadenie samostatného Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, značné zvýšenie finančných prostriedkov ich grantového systému, a pre nás Slovákov v Maďarsku zvlášť podpora Ľudových novín a plnenie Slovensko-maďarskej medzivládnej dohody o vzájomnej podpore vlastných národnostných menšín – to všetko svedčí o novom, pozitívnom prístupe.

Nuž, na menšinový samosprávny systém sú rozdielne názory aj v Maďarsku. Podľa niektorých je to slepá ulička, lebo nemá obdoby ani v Európskej únii a budúcnosť patrí občianskej sfére. Celkom tak to však asi nebude, ak zoberieme do úvahy napríklad Južné Tirolsko, alebo aj novozriadené Národné rady rôznych menšín, vrátane Slovákov a Maďarov v Srbsku.

Osobne som presvedčený o tom, že menšinový samosprávny systém – ktorý samozrejme nepatrí do vládnej, ale do samosprávnej sféry krajiny – svojou zákonom a verejnými voľbami podloženou legitimitou, systematickou prácou, sprevádzanou odbornou pomocou, ale aj kontrolou kompetentných orgánov a v neposlednom rade adekvátnymi finančnými prostriedkami, so svojimi doterajšími výsledkami má a aj v budúcnosti by mal mať v živote slovenskej národnosti v Maďarsku opodstatnenie.

Ján FUZIK

Späť