Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Do popredia ide efektivita a kvalita

Slovensko, 6. 2. 2008 (Verejná správa 2/2008)



Mestské a obecné samosprávy stoja pred výzvami, ktoré majú nepomerne náročnejší obsah ako v čase, keď sa začali budovať. Najmä mestá ako právnické osoby sa stále častejšie obzerajú po takých nástrojoch riadenia, rozvoja, komunikácie, či public relations, ktoré bežne využíva súkromný sektor. V súvislosti s projektom benchmarkingu na ne upozorňuje Ing. Hana Dienerová, prednostka Mestského úradu v Trnave.


Napredovanie celej spoločnosti vrátane subjektov súkromného, neziskového či verejného sektora na princípoch trhovej ekonomiky prirodzene vytvára a podnecuje snahu dosiahnuť konkurencieschopnosť. Aj miestna samospráva, napriek postaveniu verejnej inštitúcie, je silne konfrontovaná s konkurenčným prostredím. Je to preto, že aj cieľová skupina jej pôsobenia – občania, návštevníci, podnikatelia a ďalšie špecifické vrstvy – pod vplyvom všadeprítomného spoločenského hodnotenia zmien už dokážu, aj keď zatiaľ iba sporadicky, vyjadrovať svoje očakávania a nasmerovať ich na komunálnych politikov.


Výkonnosť konkrétnych samospráv využívajúcich moderné nástroje riadenia zvyšuje efektivitu poskytovaných služieb a čiastočne môže znižovať aj tlak spôsobovaný nedostatkom zdrojov. Škála riadiacich inštrumentov je dôležitou podmienkou úspechu každého profesionálneho pôsobenia aj vo verejnom sektore. Úsilie komunálneho manažmentu profesionalizovať riadiace procesy môže tiež podporiť zmysel pre verejný záujem.


Využívanie súboru nástrojov riadenia ako ucelenej stratégie plánovania, riadenia, zlepšovania či zefektívňovania poskytovaných služieb, a tým vytváranie vlastnej identity v očiach už spomínanej cieľovej skupiny, dnes ešte nie je v komunálnom sektore samozrejmosťou. Aj keď také rámcové inštrumenty, ako je viacročné rozpočtovanie, dlhodobý plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, územný plán a rôzne čiastkové koncepcie, ako je napríklad energetická koncepcia, či koncepcia bývania, tieto ambície nesporne majú. V skutočnosti však predstavujú skôr programové dokumenty než osnovu riešenia určitého problému.


Slovenská komunálna sféra má už dnes celkom slušne vybudované teoretické zázemie aj praktické skúsenosti s nástrojmi riadenia v oblasti finančného manažmentu. Priekopnícku prácu v tomto smere vykonala Asociácia komunálnych ekonómov Slovenska v spolupráci s Americkou agentúrou pre medzinárodný rozvoj. Obe inštitúcie už pred niekoľkými rokmi vytvorili súbor manuálov finančného manažmentu, ktoré sú aktuálnymi pomôckami začínajúcich, ale aj skúsených finančných manažérov.


Nakladanie s verejnými financiami


Je totiž nesporné, že každé úsilie miestnej samosprávy sa začína a končí pri verejných financiách, ktoré má k dispozícii. Fiškálna decentralizácia ako súčasť celkovej reformy verejnej správy, významným spôsobom preskupila verejné financie v prospech samospráv.


Reforma však zároveň preniesla na samosprávy zodpovednosť za ich profesionálne manažovanie, za informaticky dobre podložené rozhodnutia, za zlepšenie prístupu k financovaniu krátkodobých aj rozvojových aktivít a zodpovednosť za efektivitu každej spravovanej oblasti samosprávnej kompetencie.


Efektivita výkonu kompetencií bola vždy dôležitá, inak však v období, keď samosprávy začínali, inak sa hodnotí dnes, keď samosprávy často realizujú projekty významom ďaleko presahujúce lokálnu úroveň. Ak spočiatku, napríklad pri verejnom osvetlení, išlo najmä o to, aby verejné osvetlenie bolo funkčné, neskôr už išlo o to, aby bolo efektívne funkčné, a to nielen z pohľadu údržby, ale najmä z hľadiska spotreby elektrickej energie. Ak projekty rozvoja miest a obcí spočiatku riešili elementárne potreby, ako bola plynofikácia, kanalizácia, osvetlenie, dláždenie ulíc, oprava a údržba majetku získaného od štátu, dnes už veľmi často ide o zložité sofistikované projekty zamerané na zvýšenie kvality života obyvateľov miest a obcí. Z tohto uhla pohľadu teda už nemožno takéto náročné kvalifikované rozhodnutia a profesionálne riadenie vykonávať bez súboru vhodných nástrojov.


Doteraz spomínané používané inštrumenty finančného riadenia sú viac-menej všetky orientované na zlepšovanie vlastných riadiacich procesov a ich efektivity, na budovanie finančnej dôvery voči vlastným obchodným partnerom, vlastným bankovým inštitúciám, vlastným občanom ako klientom, ale i na celkové zvýšenie bonity konkrétnej samosprávy. Spomeňme aspoň tie najčastejšie používané a praxou preverené.


Osvedčené spôsoby riadenia


Cash flow analýza (analýza výnosov v hotovosti) na báze rôzne dlhých časových intervalov odbúrava problémy s dodržaním lehoty splatnosti úhrad, umožňuje operatívne finančné rozhodnutia či využitie dočasne voľných finančných zdrojov.


Mesačný a štvrťročný rozpočet hotovosti zabezpečuje flexibilitu v napĺňaní ročného rozpočtu, aktualizuje východiská rozhodovania sa pre realizáciu konkrétnej aktivity. Viacročne, trendovo sledovaný rozpočet odhaľuje určitú medziročnú pravidelnosť toku finančných prostriedkov.


Dlhodobé plánovanie investícií eliminuje potrebu prijímať krízové rozhodnutia. Vytvára priestor na majetkovoprávnu, projektovú a zmluvnú prípravu. Umožňuje komunikovať a rokovať o svojich investičných projektoch s inými verejnými alebo súkromnými partnermi a vytvárať si priestor na získanie všeobecnej podpory pre ne.


Medziročné trendové analýzy a prognózy vybraných ukazovateľov umožňujú samospráve poznať svoju vlastnú finančnú minulosť, ale aj sledovať efektívnosť vývoja. V prípade potreby slúžia ako podklad na korekciu aktuálnych rozhodnutí a v neposlednom rade slúžia ako ukazovatele, dokladujúce bonitu samosprávy pre bankové, ratingové aj európske inštitúcie, pre občanov, podnikateľov alebo potenciálnych investorov, ktorí sa uchádzajú o sídlo v danej lokalite.


Sú však aj ďalšie nástroje, napríklad politika návratných zdrojov financovania, manažovanie dlhu a dlhovej služby, sledovanie efektívnosti nakladania s majetkom mesta, grantové programy a iné. Samosprávy a najmä finanční manažéri ich môžu zavádzať a používať na základe vlastného rozhodnutia v súlade s oficiálnou finančnou politikou svojej samosprávy.


Získanie vierohodného obrazu


Narábanie finančného manažmentu s takýmito nástrojmi umožňuje získať obraz o vývoji a efektívnosti riadenia vlastnej samosprávy. V prípade, že informácie získané z analýz sú relevantne vyhodnotené a aj prierezovo využívané celým komunálnym manažmentom, finančný manažér právom môže mať pocit, že zverenú oblasť riadi profesionálne.


Doteraz používané riadiace nástroje finančného manažéra umožňovali získať obraz najmä o vlastnej samospráve. Až pred rokom odštartovaný projekt Benchmarking miest a mestských úradov znamenal prelom, lebo vytvoril priestor na porovnávanie efektívnosti služieb a procesov medzi jednotlivými samosprávami.


Asociácia komunálnych ekonómov, ale aj iné profesné združenia či inštitúcie sa už v minulosti pokúsili porovnávať efektívnosť niektorých služieb medzi samosprávami. Týkalo sa to, napríklad, likvidácie komunálneho odpadu alebo údržby verejnej zelene. Rovnako sa pokúsili porovnávať náklady na jedného mestského policajta alebo na jedného zamestnanca úradu. Ojedinelé pokusy takéhoto typu nikdy nevyústili do dôveryhodných informácií alebo štúdií.


Projekt Benchmarking miest a mestských úradov sústredil zástupcov dvanástich slovenských miest v troch veľkostných kategóriách. Ich zástupcovia v sledovanom období spoločne identifikovali oblasti, v ktorých je nielen zaujímavé, ale aj možné zozbierať údaje na vzájomné porovnávanie efektívnosti alebo nákladov na vykonávanú správu a poskytované služby.


Kritické rozhodnutia sa týkali troch zásadných vecí. Bol to výber oblastí, ktoré treba porovnávať, takzvaných domén. Týchto bolo vybraných sedemnásť: doprava, verejná zeleň, financie, školstvo, životné prostredie, odpadové hospodárstvo, sociálna oblasť, kultúra, verejné financie, majetok, komunikácia a marketing a iné. Ďalej bolo treba presne definovať zdroje údajov - účtovníctvo, oficiálne výkazy, štatistika a rozpočet. Napokon bolo treba rozvrhnúť časový plán. Zrodilo sa rozhodnutie, že údaje budú zozbierané za tri roky – 2004, 2005, 2006 - aby získané analýzy poskytovali informáciu o trendoch vývoja.


Veľmi významná, aj keď nie rozhodujúca pre šírenie projektu a pripájanie ďalších možných účastníkov, je skutočnosť, že celý projekt má podobu internetového portálu s množstvom nastavených funkcií, grafov, komentárov a s možnosťou vzájomnej diskusie účastníkov. Tento moderný postup umožňuje, aby benchmarking ako nástroj riadenia vcelku komfortne a efektívne využíval neobmedzený počet účastníkov na národnej úrovni.


Dolaďovanie a rozširovanie projektu


Výber ukazovateľov sa ustálil na počte 228. Z vybraných ukazovateľov sa zostavovali pomerové ukazovatele, ktoré by mali mať schopnosť vypovedať o nákladoch a efektivite služieb alebo procesov, zatiaľ len v samosprávach účastníkov projektu. Už po krátkom čase bolo zrejmé, že projekt si bude vyžadovať ďalšiu prácu s ukazovateľmi, ich dolaďovanie a triedenie, čo však v žiadnom prípade neznižuje váhu doteraz vykonanej práce.


Bez ohľadu na tento fakt projekt otvoril cestu k tomu, aby bol stupeň konkurencieschopnosti miestnych samospráv stanovený na exaktnej báze, aby získané informácie podnietili rozvoj vlastných analýz. Tie by dali manažmentu odpoveď na to, prečo sa v porovnaní s inými samosprávami ich efektivita alebo nákladovosť vyvíja ináč.


Hlavným poslaním projektu je porovnať a následne zlepšovať kvalitu riadenia, rozvoja a správy miest. Práve do priaznivého rozvoja by mal vyústiť benchmarking, založený na báze ukazovateľov určujúcich efektívnosť a hospodárnosť miest a obcí a účelnosť fungovania mestských úradov. V prípade, že vzbudí dostatočný záujem ďalších miest, nadobudne dôveryhodné parametre a stane sa nielen praktickým spôsobom použitia, ale aj objektívnym svojimi výsledkami, ktoré umožní participujúcim mestám získať.


Celý koncept profesionálneho využívania moderných nástrojov riadenia sa môže efektívne a účelne rozvíjať za predpokladu všestranného rozvoja manažmentu samospráv. Komunálni manažéri, teda volení predstavitelia a profesionálna exekutíva, dnes už ani nemajú inú možnosť, ako zabezpečovať funkčnosť riadiacich procesov, vrátane rozvoja ľudských zdrojov, kultivovania vzťahov na báze firemnej kultúry, či otvorenej komunikácie s verejnosťou a s vlastnými zamestnancami tak, aby v akcelerujúcom konkurenčnom priestore dôstojne obstáli.


Hana DIENEROVÁ



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.