Spojky a výrazová variabilita textu

Slovensko, 6. 2. 2008 (Verejná správa 2/2008)

Zo školskej praxe si možno ešte pamätáme, že slovné druhy sa na základe svojho lexikálneho významu delia na plnovýznamové a neplnovýznamové (pomocné, gramatické). Spomedzi plnovýznamových slov sú z hľadiska obsahovo-tematickej náplne jazykového prejavu najdôležitejšie podstatné mená, prídavné mená a slovesá. Ich lexikálny význam je najbohatší, preto sa práve prostredníctvom nich buduje vecnovýznamový pôdorys textu, vymedzuje a ohraničuje sa informácia, ktorú hovoriaci vysiela adresátovi svojho jazykového prejavu, partnerovi v komunikácii.

Neplnovýznamové slová sú predložky, spojky a častice. Ako pomocné tieto slová vlastne nemajú lexikálny význam, a teda sa nepodieľajú na dotovaní obsahovo-tematickej bázy textu. Ich textová funkcia je podmienená ich gramatickým významom. Z hľadiska tejto funkcie sa teraz pristavíme pri spojkách, konkrétne bude reč o využívaní spojky ČI.

Spojky sú gramatické slová, ktorými sa vyjadrujú vzťahy medzi slovami v jednoduchej vete a medzi súvetnými členmi (vetami) v súvetí. Medzi vetnými a súvetnými členmi môže ísť o vzťah rovnocennosti alebo nerovnocennosti. Podľa toho sa aj spojky delia na priraďovacie a podraďovacie. Základnou a najfrekventovanejšou priraďovacou spojkou je spojka a, základnou podraďovacou spojkou je že. Napríklad: Koncert sa začína v piatok a trvá do nedele. – Hovoril som vám, že bude treba opraviť aj niekoľko mostov.

Spojka ČI, čo platí aj o niektorých iných spojkách, je zaujímavá tým, že môže byť priraďovacia i podraďovacia. V podraďovacej funkcii, ktorú možno považovať za základnú, je jej využívanie v podstate bezproblémové. V podraďovacom súvetí stojí na čele vedľajších viet podmetových, predmetových, prívlastkových a príčinných. Podmetová veta: Prišlo mu na um, či nezabudol zamknúť. Predmetová veta: Neviem, či hovorila pravdu. Prívlastková veta: Tatiana ho zaskočila otázkou, či by nebol ochotný mať na univerzite besedu. Príčinná veta: Teraz sa iste strachuje, či sa mi niečo nestalo.

V priraďovacej funkcii sa spojka ČI používa vo viacerých významových odtienkoch. Najčastejšie má vylučovací význam. V tejto pozícii je synonymná so spojkou alebo, napríklad: Koncom apríla či/alebo začiatkom mája privítame nemeckých tenistov. Spojka ČI môže mať aj zlučovací význam a vtedy je synonymná so zlučovacími spojkami a, i, aj, alebo. Treba pripomenúť, že základnou zlučovacou spojkou je spojka a. V ostatnom čase však pozorujeme, že spojku ČI uprednostňujú autori aj v prípadoch, keď by bolo vhodnejšie použiť uvedené základné spojky. Nápadné a neprimerané je to najmä v prípade, keď sa opakovane používa na malej textovej ploche. Takéto opakovanie je nefunkčné, ide totiž o porušenie štylistickej zásady o neopakovaní výrazu, najmä ak sú poruke synonymné výrazy (spojky). Tento fakt pripomínam najmä preto, že táto zásada sa bežne porušuje aj v písaných populárno-náučných textoch. Pozrime sa na tento problém konkrétne.

V zlučovacom význame sa spojka ČI využíva v tzv. viacnásobnom člene (koordinatívnej syntagme), v ktorom sa vedľa seba vyskytnú dva alebo aj viacero rovnocenných vetných členov. Najnevhodnejšie je použitie spojky ČI v dvojčlennom viacnásobnom vetnom člene, ak medzi vetnými členmi nie je vylučovací vzťah. Preto nemožno súhlasiť s použitím spojky ČI v tejto vete: Horiace sviece, bolestné i nostalgické spomínanie, návštevy cintorínov ČI kostolov, aj to je obraz sviatkov začiatkom novembra. Dvojicu bolestné i nostalgické (spomínanie) autor správne priradil k sebe spojkou i. Dvojica cintoríny – kostoly je tiež v jednoznačnom zlučovacom vzťahu. Návšteva cintorína nevylučuje návštevu kostola. A tak v spomínanom čase možno navštíviť cintoríny a, i, aj, alebo, ako aj kostoly. Autor si mohol vybrať z viacerých možností, z ktorých každá by bola vhodnejšia.

Vo viacčlenných viacnásobných vetných členoch sa prvé členy spravidla radia bezspojkovo, iba posledný člen radu je pripojený zlučovacou spojkou. Aj vtedy je základná spojka a, poprípade spojka i, aj, alebo, niekedy aj spájací výraz ako aj.

Z naznačeného hľadiska zhodnoťme teraz konkrétnu vetu: Tak ako život človeka sprevádzajú oslavy narodenín, menín ČI významných udalostí, aj mnohé inštitúcie, školy ČI školské zariadenia si pripomínajú dôležité okamihy ČI jubileá. V tejto vete sú tri viacnásobné vetné členy, v ktorých je posledný člen pripojený spojkou ČI. Prvý problém tohto jazykového riešenia je štylistický. Súvisí s nefunkčným opakovaním výrazu (tzv. štylistickou disimiláciou). V citovanej vete sa na malej ploche opakuje tá istá spojka. Aj z významového (syntaktického) hľadiska je toto riešenie zlé. V prvom i druhom viacnásobnom vetnom člene by bola vhodnejšia zlučovacia spojka a alebo i. V obidvoch prípadoch ide totiž o jednoduché priradenie rovnocenných vetných členov, zatiaľ čo spojka ČI vnáša tohto spojenia vylučovací odtienok. Z tých istých dôvodov je aj v treťom prípade uplatnenie spojky ČI nenáležité.

Prípad spojky ČI tiež potvrdzuje, že aj taká „maličkosť“, ako je výber vhodného spájacieho výrazu, je závažná textotvorná činnosť. Autor totiž nemôže podľahnúť chvíľkovej móde a nesmie nenáležite preferovať isté slovo, nech by si ho akokoľvek obľúbil. Rozhodujúce sú funkčné a významové textové vzťahy, ktoré predovšetkým musí rešpektovať.

Späť