Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Rôznobežky vedy, politiky a masmédií

Slovensko, 12. 2. 2008 (Verejnná správa 3/2008)



Cesty politiky a médií vedú síce blízko seba, ale spravidla rôznobežne. Občas, najčastejšie v núdzi, sa priblížia k trajektórii vedy. Prečo je to tak, nad tým sa zamýšľala prof. PhDr. Marcela Gbúrová, CSc., z Prešovskej univerzity na konferencii Veda, politika, médiá v októbri 2007 v Smoleniciach. Jej vystúpenie prinášame v skrátenom znení.


Veda sa zo svojej podstaty usiluje podať o realite čo najobjektívnejšiu správu. V tom spočíva jej osobitosť i moc. Veda o politike, či o politickej skutočnosti má podobné poznávacie ciele. Človek je pravdepodobne slobodný iba v myslení, v konaní je slobodný iba podmienečne. Z tohto pohľadu môže byť veda pre politiku a mediálnu prax významným pomocníkom, ale aj nepríjemným súperom, etickým zrkadlom. Veda by totiž mala vytvárať politicky neutrálny poznávací priestor, ktorý politickú realitu simulačne ani nijako inak neprekrýva, nepodáva ju ako inscenačnú udalosť, ako účelovo prispôsobenú prezentáciu politických názorov, ideí, programov, štýlov – čo spravidla robia politici a médiá.


Politika je zvláštnou realitou. Je mocou z vôle občanov. Jedna z jej liberálnych definícií zdôrazňuje, že je to múdre úsilie o všeobecné dobro. Definovať všeobecné dobro ako štátnopolitickú prioritu je komplikovaný teoretický a praktickopolitický problém. Potvrdzujú to napokon neúspešné pokusy stranícko-politických elít po roku 1993 sformulovať pre Slovensko jednotnú štátnopolitickú doktrínu.


V teoretickej rovine veda o politike ponúka riešenie v podobe základného, procedurálneho a politickotaktického konsenzu. V prvom prípade ide o spoločenský konsenzus na báze zhodných alebo blízkych hodnotových orientácií. Ak funguje, je to znak, že máme do činenia s legitimitou demokracie. Procedurálny konsenzus v otázke všeobecného dobra je v istom zmysle oveľa dôležitejší ako základný konsenzus, pretože ho určuje politický, presnejšie stranícko-politický konsenzus v podobe ústavy štátu ako súhrnu najvšeobecnejších právnych pravidiel zakotvujúcich hodnotové normy spoločnosti. Tretia podoba konsenzu – politickotaktická – vychádza z názoru, že podstatou každej demokracie je vláda diskusie. Tá je charakteristická pre vládne koalície, ktoré sa rozhodli realizovať politickú moc často až za cenu ideologických konsenzov.


Platón a Popper


Čím sa má vyznačovať múdre úsilie politika? V princípe môže znamenať buď orientáciu na platónske personalistické riešenie otázky demokratickej politiky (kto má vládnuť) alebo na popperovské prenesenie akcentu na inštitucionálne predpoklady dobre spravovanej politickej spoločnosti (ako má vládnuť). Ďalším riešením by mohlo byť premostenie tejto dilemy a komplementácia podstatných znakov obidvoch ideí. Z platónskeho personalizmu by sa vyčlenila etická rovina politickej činnosti daná hodnotovo vyhraneným povahovým typom politika, ktorý dokáže odolať vábeniu záujmových skupín a partokratickému charakteru vykonávania politickej moci. Z popperovského princípu dobre spravovaných sociálnych a politických inštitúcií by bolo treba upozorniť na rovinu profesionality vykonávania politickej pozície. Charakter a profesionalita by mali byť dominantnými znakmi zodpovednej politickej práce. Máme však veľa príkladov na to, že mnoho takzvaných ľudových politikov si prišlo do parlamentu overiť tézu o politike ako prostriedku na vylepšenie vlastného sociálneho statusu.


Ukazuje sa, že určitý podiel na nerozvinutosti politického diskurzu u nás ako zámernej a racionálnej činnosti má aj zastupiteľská demokracia s nastavenými volebnými pravidlami a nízka úroveň vnútrostraníckej personálnej práce. Umožňujú, aby sa do poslaneckého zboru dostali stranícki nominanti s insitným politickým a historickým vedomím a myslením, s nízkou úrovňou politickej kultúry a politologického vzdelania.


Politika sa často mení na postmateriálnu zábavu, čo radi využívajú médiá, aby v priamom prenose a v exponovaných časoch ponúkali dobre zinscenovanú politickú show pre bohaté politické celebrity. Vedci a intelektuáli s vypestovanou kultúrou skepsy, akceptujúci realitu, kladúci mnoho otázok o všadeprítomnom konzumizme, dostávajú v tomto mediálnom politickom predstavení len podružné miesto buď spolukomentátorov politiky, alebo nimi médiá len demonštrujú demokratický pluralizmus v praxi.


Hľadanie marketingovo a mediálne vhodných typov politických aktérov sú signálom o dominantnom mocenskom postavení straníckej politiky a médií vo verejnom diskurze. Stranícky princíp je natoľko dominantný, že vytvára partokratické prostredie.


Mediálna moc smeruje k mediokracii. Na jednej strane prináša pozitívny efekt v podobe mnohorakosti obrazu sveta s množstvom podávaných informácií a v tvorbe silného mediálneho konkurenčného prostredia. Na druhej strane agresívne komercionalizuje ľudský hodnotový svet, derealizuje reálne udalosti, neprimerane, najmä prostredníctvom bulvárnej žurnalistiky, zasahuje do osobnej slobody človeka.


Veda o politike


Na Slovensku sa tento vedný odbor formuje pomaly. Istý prelom spôsobili parlamentné voľby v roku 1994. Najmä nočné zasadnutie parlamentu z 3. na 4. novembra 1994 donútilo politológov, sociológov, politických analytikov, politizujúcich novinárov pozrieť sa omnoho sústredenejšie ako dovtedy na naše politické dejiny pred novembrom 1989 a po ňom. Spomínaná parlamentná noc nastolila veľmi dôležité otázky budovania a stabilizácie demokratických inštitúcií na Slovensku, otázky právneho štátu, slobôd občana a podobne.


Radikalizácia politiky priniesla okrem negatívnych zásahov do spoločensko-politickej sféry aj jednu pozitívnu skutočnosť: v politologickej komunite sa výrazne zintenzívnili odborné diskusie o reálnom fungovaní demokracie na Slovensku v súvislosti s transformáciou politickej moci na rozličných úrovniach štátnej správy a miestnej samosprávy, ale aj diskusie o filozofii slovenskej politiky.


V tejto súvislosti treba kriticky pripomenúť, že nie všetky očakávania politickej praxe politológovia dostatočne uspokojili. Absencia prenikavejších bádateľských výsledkov je jednou z možných príčin menšieho záujmu politických strán, štátnych a samosprávnych inštitúcií o ich služby. Okrem toho existujú spory, nielen na Slovensku, o charaktere vzťahov medzi politicko-administratívnou praxou a politickou vedou pri nadviazaní serióznej politickej komunikácie. Niektorí bádatelia upozorňujú na rastúcu nechuť politikov prijímať vedecké poznatky a rady politológov a politických analytikov, pričom význam vedy o politike vidia len v poskytovaní koncepcií a schém myslenia o politike.


Samotná politologická obec by mala viac koordinovať svoju výskumnú činnosť a prezentovať jej výsledky. Mala by sa viac otvoriť iným vedným oblastiam. Nemala by stáť bokom od politických káuz, ktoré traumatizujú spoločnosť. Silou svojich odborných argumentov by mala donútiť insitné politické iniciatívy k ústupu a presvedčiť verejnosť, že cesta k pravde nevedie cez plnenie straníckopolitických volebných programov, ale cez intelektuálny stret argumentov.


Politika


Politik, ktorý cíti zodpovednosť za svoju spoločenskú rolu, ktorý chce byť nositeľom minimálne poučeného, ak už nie teoretického, či profesionálneho politického vedomia, a ktorý chce pozitívne vplývať na vývin slovenskej a európsko-globálnej spoločnosti, nemôže sa uzavrieť pred intelektuálnymi projektami politológov, sociológov, filozofov, kulturológov a iných humanitných vedcov, ktorí sa v nich pokúšajú definovať pohyb dnešného sveta, politiky, ekonomiky, kultúry, demokracie. V rámci vnútrostraníckej politiky chýba aktívna práca so straníckym dorastom, čo je samozrejmosťou v politických stranách v západných demokraciách. Málo sa pracuje s výsledkami vedeckej reflexie politicky kontroverzných tém, čo sa prejavilo, napríklad, v insitných parlamentných výkladoch histórie Benešových dekrétov a politického portrétu Andreja Hlinku.


V slovenských podmienkach dozrel čas na zmenu v politickom systéme. Aby boli voľby skutočným politickým súdom, vrátane možnosti zosadiť vládu z vôle zvrchovaných občanov, treba začať rozmýšľať o zmene pomerného zastúpenia na väčšinový model, ktorý je lepšou formou demokracie. Okrem iného, umožňuje ľahšie zostaviť i zosadiť vládu, vytvára konkurenčné prostredie, vedie politické strany k permanentnej sebakritike, znižuje vplyv straníckych centrál a dáva viac šancí regionálnym politikom.


Médiá


Médiá sa stali mocou, ktorá môže, ale aj nemusí prispieť k demokratizácií spoločnosti. Podstatnú úlohu pri serióznom reflektovaní reality politickej moci by mali zohrávať verejnoprávne médiá. Je zvláštne, že doteraz nie je u nás zažitý a pevne zakotvený pojem verejnoprávnosti, čo umožňuje voľne manévrovať politike i médiám, vrátane verejnoprávnych. Verejnoprávne inštitúcie sa začínajú podobať – dramaturgiou, koncepciou relácií i výkonmi redaktorov-moderátorov - na komerčné médiá s ich kritériami hodnôt. Zabúdajú oslovovať menšinového príjemcu, ustupujú od relácií dialogického charakteru, ktoré síce nesplnia kvantifikačné píplmetrové kritériá, no celkom určite pomôžu rozvíjať politické, právne, filozofické, historické a iné kultúrnotvorné vedomie občanov.


Podmienky názorovej plurality u nás nadobúdajú ostrejšie, neraz i kontroverzné kontúry najviac pred voľbami. V procese predvolebnej ponuky, keď sa intenzívne propagujú politické strany a zoskupenia a ich reprezentanti, rozhodujúcu úlohu zohráva mienkotvorná mediálna sféra. Synergické pôsobenie verejnoprávnych komunikačných prostriedkov – predovšetkým rozhlasu a televízie – výrazne modifikuje hodnotovú a postojovú škálu volebného elektorátu. Verejná komunikácia aj v slovenských podmienkach využíva viaceré psycho- a sociokomunikačné stratégie a taktiky charakteristické pre iné komunikačné sféry (reklama, trh, zábavný priemysel). Pod týmto vplyvom sa aj u nás zreteľne rozširuje spoločenstvo mediálne zasahovaných, cielene ovplyvňovaných, názorovo, postojovo i hodnotovo profilujúcich sa občanov.


Pri tomto vyhraňovaní by dominantný mediátor – budúci volič - nemal dostať len profánne, účelovo vyrobené pravdy v podobe marketingovo upraveného straníckopolitického volebného programu, či profilu politického lídra a jeho mediálne vytvorenej interpretácie. Dôležitou zložkou tejto ponuky by mali byť argumenty príslušnej vednej oblasti podané v otvorenom dialógu s politikom. Ten by bol užitočný pre voličov ako zdroj komplexnejšej informácie a pre politikov ako nástroj na budovanie ich dôveryhodnosti a serióznosti.


Marcela GBÚROVÁ



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.