Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Duchovná kultúra a materiálny blahobyt

Slovensko, 31. 3. 2008 (Verejná správa 6/2008)



V roku výročí viacerých medzníkov v dejinách Slovenska a slovenského národa chceme venovať náležitú pozornosť i tým osobnostiam a udalostiam, čo zohrávali dôležitú úlohu v rokoch meruôsmych. V tejto súvislosti sme v čísle 5/2008 uverejnili v rubrike Osobnosti rozsiahlejšiu črtu o Štefanovi Markovi Daxnerovi (1822 – 1892). Počínajúc dnešným číslom začíname uverejňovať štúdiu, vychádzajúcu z jeho textov, ktorá tlmočí teoretické princípy a idey nielen samotného Daxnera, ale i národnoobrodeneckého, revolučného hnutia Slovákov 19. storočí.


Nevyhnutnosť vytvorenia materiálnych predpokladov pre rozvoj duchovnej kultúry Daxner vyjadril v retrospektívnom pohľade na svoju činnosť formuláciou, že „komunikácia duchovná po materiálnych cestách chodí“. Zreteľ na sociálne podmienky je obsiahnutý v jeho prístupe ku každému problému. V Liste z Plešiveckého väzenia v roku 1848 sa neuspokojuje len s konštatovaním, že „náležité usporiadanie škôl a dobré vychovanie ľudu je najistejším základom budúceho rozkvetu a šťastia“ obyvateľov obcí, miest a celej krajiny. Zhotovuje i náčrt, v ktorom pamätá na materiálne zabezpečenie tak učiteľa, ako aj žiaka.


Deti v školskom veku navrhuje rozdeliť do troch kategórií: deti zámožnejších rodičov, schopných hradiť náklady na vyučovanie, deti rodičov, ktorí stačia svoje deti šatiť a chovať, ale nemôžu pokrývať ich vzdelávanie a nakoniec deti, ktoré by plne pripadli do starostlivosti obce, vrátane úhrady školného. V rozvíjaní a plnom uplatnení princípu obecnej, štátnej starostlivosti o výchovu a vzdelávanie detí školského veku bez ohľadu na pôvod, vidí uplatnenie demokracie vyššieho stupňa, nový princíp usporiadania spoločnosti, ktorý sa však bude môcť uskutočniť až v ďalekej budúcnosti. Jej vzdialenosť od obdobia, v ktorom svoj náčrt vyhotovil, odhadol na rok presne. To je jeden z mnohých dôkazov o presnosti jeho úsudku a reálnosti videnia sveta a spoločnosti.


Ľud dorábajúci chlieb a všetko, čo je nevyhnutné pre život človeka, sám nemá dostatok prostriedkov na obživu. „Pre túto príčinu i národné hospodárstvo národ náš musí si priviesť do náležitého poriadku“ – nalieha Daxner.


No priviesť si veci, vrátane ekonomických, do náležitého poriadku, to znamená tak, aby popri hospodárskych výsledkoch sa dostavila i väčšia sociálna spravodlivosť, na to je nevyhnutné viacej než púha poslušnosť, dobrota a robotovanie od svitu do mrku. Materiálne povznesenie ľudu a národa, usporiadanie veci politických a národnostných, rozdeľovanie hodnôt v závislosti od práce sa dostaví až potom, keď si ľud sám uvedomí svoje postavenie, svoje neodcudziteľné práva, keď sa premení z povoľného nástroja na politický subjekt schopný a odhodlaný sám rozhodovať o svojom osude a spôsobe života. Popri produkcii materiálnych hodnôt, ktorých užívateľom sa nestáva ľud, ale príživníci na jeho práci, musí ľud (národ) rozvinúť v zodpovedajúcej miere k vytvorenému materiálnemu bohatstvu spoločnosti svoju duchovnú kultúru. A najmä tie jej zložky, ktoré mu umožnia kvalifikovane sa podieľať na správe a riadení záležitostí krajiny, na politickom živote.


S duchovným pokrokom zároveň stúpa aj materiálny blahobyt – vyslovuje sa v programe, ktorý predložil voličom počas predvolebnej kampane do Uhorského snemu v roku 1865. Je to východzia téza jeho koncepcie riešenia základných otázok národného života. Z nej vyplýva i dôraz, ktorý kladie na úlohu školy a inteligencie.


Postavenie a poslanie inteligencie


Škola je síce prostredným a sprostredkujúcim článkom bytia človeka medzi rodinným a verejným (občianskym), politickým (pracovným) bytím, ale svojím významom v príprave človeka na život, v usmerňovaní jeho myslenia a činov o to dôležitejším. Dvíha celkovú úroveň ľudu, pripravuje vzdelaneckú vrstvu národa – inteligenciu, ktorej poslanie je nezastupiteľné. Bez vlastnej, neodrodilej inteligencie je národ akoby pozbavený zraku, možno ho kamkoľvek doviesť a na čokoľvek zneužiť. Škola má za úlohu pripravovať budúcu inteligenciu nielen čo do osvojovania si vedeckého poznania, ale aj mravne. V nerozdeliteľnej jednote musí rozvíjať rozumové nadanie i formovať charakter človeka.


V nedostatočnom vzdelaní ľudu, v malom počte národnej inteligencie tkvie možnosť, že vládnuce vrstvy ľud klamú, odvádzajú ho od boja za jeho sociálne, politické a národné práva, ba získavajú ho na ciele, ktoré sú proti záujmom ľudu. „On, zvyknutý byť nástrojom v rukách mocnejšieho, hľadel len na moc, a keď medzi tými, čo mali v rukách moc, strhla sa hádka o jeho záujmy, ľud už vtedy hovorieval to známe „nech Pán Boh pomáha tomu, kto lepšie chce“, ale sám nevstúpil do akcie...“ – píše Daxner vo svojej najobsiahlejšej historiografickej práci.


Čo robiť v situácii, keď si ľud neuvedomuje nevyhnutnosť aktívneho prebojúvania svojich záujmov, keď sa mu pre takýto boj nedostáva priestor?


Daxner aj tu vidí veci reálne, vie, že chopiť sa moci alebo bojovať o ňu, môže iba ten, kto je na takýto krok pripravený. Úspech politického zápasu podmieňujú nielen sociálne pomery a ich tlak, ale aj ich odraz, uvedomenie v hlavách tých, ktorí majú konať. Kde ešte k tomu nedošlo, „tam len vyučovaním, rozmnožovaním ľudí, povedomých svojho ľudského i národného práva, rozmnožovaním inteligencie, teda mravnej sily národnej, je možné niečo docieliť, a prostriedok k tomu vedúci – je škola!“ Vzdelanosť a osveta, škola „je prameňom síl životných národa!“ – podčiarkuje Daxner. Vzdelávanie a osveta nie sú samoúčelné, nie sú konečným cieľom. Sú prostriedkom. No prostriedkom veľmi dôležitým, ktorý nemožno vynechať, obísť, alebo niečím nahradiť na ceste národných, politických a sociálnych zápasov, tým menej v kultúrnom rozvoji národa.


Rozum i svedomie národa


Osveta, vzdelávací systém a najmä národné školy majú zmysel a cieľ vo výchove národnej inteligencie ako spoločenskej sily, vrstvy, triedy, bez ktorej niet vyhliadok na všestranné oslobodenie národa, predovšetkým jeho masovej základne – ľudu. Inteligencia je očami, rozumom, svedomím národa a ľudu. Bez inteligencie, zrastenej s potrebami a záujmami národa, sa ľud často nechá naviesť na opovrhovanie tými, čo konajú pre jeho dobro a vytrvalo stoja na jeho strane. No nedá sa klamať do nekonečna. Aj ľud časom nadobúda pravdivé poznanie (cítenie) o tom, komu má dôverovať, aké miesto a úlohu v jeho všestrannom oslobodzovaní má inteligencia: „Ľud náš bolestne počína cítiť, že v stave svetskom a na poli politickom slabú má dosiaľ inteligenciu, ktorá pri všetkej dobrej vôli záujmy jeho v terajších okolnostiach náležite zastupovať nevládze, on cíti i to, že kým silnej národnej inteligencie nemá, dovtedy lepšej budúcnosti sa nedočká.“


Poslanie a úlohu inteligencie Daxner stotožňuje s poslaním a úlohou avantgardnej zložky národa. Nie neprávom, ak uvážime, že vypracovanie programu ktoréhokoľvek pokrokového hnutia, včítane hnutia národnooslobodzovacieho (národnoobrodeneckého) je záležitosťou tak teoretickej reflexie historickej skúsenosti a prítomnosti, ako aj prognózy budúceho vývinu.


Daxnerovo poňatie úlohy inteligencie je stále aktuálne i v období všeobecného rastu vzdelanosti, v období prenikania vedeckého a technického pokroku všetkými sférami života spoločnosti. Rešpektovanie úlohy inteligencie a poznatkov vedy je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa jednotlivé národy, štáty a ľudstvo ako celok vyhli možným katastrofickým dôsledkom civilizačného vývoja.


V konkrétno-historickej situácii, v ktorej Daxner pôsobil, jeho orientácia na inteligenciu, zdôrazňovanie jej nepostrádateľnosti pre sebauvedomenie národa a pre prípravu na sociálne a politické zápasy, má ešte jeden reálny koreň: všetky ostatné vrstvy, ktoré majú v rukách akú–takú politickú moc, sa odcudzujú záujmom národa a ľudu. Získanie spoločenského vplyvu, postavenia a majetku ide ruka v ruke s odrodilstvom, pomaďarčením. Jedine inteligencia uprednostňujúca poznanie pravdy, spravodlivosť a humanitu, odhodlane čelí i tomu najväčšiemu kultúrnemu, ekonomickému a politickému útlaku, jedine ona cieľavedome a s najväčšími obeťami zápasí o uznanie rovnoprávnosti občanov i národov. Ostatné vrstvy (triedy) obetujú záujmy ľudu a národa egoistickým záujmom, zlepšeniu vlastného postavenia a zväčšeniu svojho podielu na koristení z práce iných.


„Aristokracia slovenská mohla vplyvom svojim prekaziť deštruktívny ten proces, ale odrodilstvom svojim stala sa neschopná na také dielo, stala sa bezsilným povlekonosičom aristokracie maďarskej, kynožiteľom živlu toho, z ktorého čerpať mala silu svoju“ – píše Daxner. Preto „nám ani skvelé mená bohatých rodín, ani ich bohatstvo, ani povestní generáli nepomôžu, ale jedine národu svojmu verne oddaní synovia.“


Úlohu inteligencie vyvodzuje Daxner i z chápania slobody, z určenia ciest a prostriedkov, ako k nej dospieť: „... bez uvedomenia, bez vzdelanosti a osvety, slobody niet.“ Oslobodenie národa je dlhá, úmorná práca „na národa roli dedičnej“, zameraná na rozširovanie osvety a pestovanie národného povedomia. Za niekoľko rokov sa nedá napraviť to, čo spôsobili slovenskému národu veky útlaku. A bež škôl, bez inteligencie sa národ neuvedomí, nebude mať kto byť jeho hlasom a svedomím. Pokiaľ je inteligencia slabá, nepočetná, nemôže účinne vykonávať uvedomovaciu prácu, nedokáže národu prospešný program uviesť do života, presadiť sa oproti úradnej a politickej moci. Keby aj starý, potláčajúci aparát národné hnutie odstránilo, ako si bez inteligencie vybuduje vlastnú správu, nový riadiaci aparát schopný organizovať národné veci, kultúrny, politický, hospodársky život tak, aby ľud zvyšoval svoj blahobyt? – pýta sa Daxner.


Výchovu národnej inteligencie v kontexte so sociálnym pozdvihnutím ľudu považuje za natoľko naliehavú, že v očakávaní popravy po vynesení rozsudku smrti posledný písomný dokument adresuje učiteľom v Tisovci a obracia ich pozornosť na nápravu nedostatkov vtedajších škôl.


Národ a národnosť


Pojmy národ, národnosť patria v národnooslobodeneckom hnutí medzi kľúčové. Nebol by to Daxner, keby tieto pojmy pri nejakej príležitosti nedefinoval. Urobil to v polemike s takým používaním týchto pojmov, ktoré slúžilo zdôvodneniu maďarizačnej politiky. Dobová téza, proti ktorej vystúpil, znela: Národnosť je obyvateľstvo nejakej krajiny bez ohľadu na jeho jazyk. V Uhorsku ako samostatnom štáte je iba jedno obyvateľstvo. Preto v tejto krajine či v tomto štáte je len jedna národnosť.


Proti mäteniu pojmov, v ktorom sa obyvateľstvo jedného štátu ako celok stotožňuje s jednou národnosťou či s jedným národom, stavia Daxner nasledujúce tézy:


Obyvateľstvo jedného štátu spravované jednou vládou hovorí buď jedným jazykom a potom je obyvateľstvo a národ skutočne jedno a to samé. Alebo sa obyvateľstvo jedného štátu skladá z viacerých národov hovoriacich viacerými jazykmi a potom treba jedno i druhé starostlivo rozlišovať – obyvateľstvo je celok, národy sú časti tohto celku. Všetky tieto časti sú svojbytnými, štátotvornými subjektami spojenými v jednom štáte zväzkami, ktoré Daxner vo februári 1868 doslova označuje za federatívne a definuje ich takto: „Štátnu jednotu týmto rozličným častiam dáva jedno spoločné ministerstvo, v ktorom po pravde mal by byť zastúpený svojimi mužmi každý jednotlivý národ, potom jeden spoločný parlament, na ňom žeby každý jednotlivý národ mal svoje verné, opravdivé zastupiteľstvo.“


Podobne precizuje Daxner i rozdiely v obsahu pojmov národ a národnosť: národ je základným pojmom, označujúcim skupinu obyvateľstva spojenú jazykom, časom i priestorom. Národnosť je pojem odvodený od pojmu národ. Každá národnostná spoločenská skupina patrí k určitému národu, je však od neho vzdialená časom a priestorom, alebo aspoň jedným z týchto znakov, netvorí s ním územne a po iných stránkach svojho každodenného bytia jeden celok.


Vedeckým určením a rozlíšením pojmov národ a národnosť Daxner vyvracia ďalšiu maďarizačnú tézu, že v Uhorsku je len jeden národ – maďarský, a že v prípade Slovákov, Srbov, Rumunov ide len o národnosti. Ak by išlo naozaj iba o národnosti, museli by niekde inde – mimo Uhorska – mať svoj pôvod a štát, od ktorého ich rôzne okolnosti oddelili. A to je, vzhľadom na poznatky z histórie, evidentne chybný predpoklad. Slováci sú zrastení s územím, ktoré odjakživa obývajú ako homogénna spoločenská skupina hovoriaca spoločným jazykom, mali tu svoj domov ešte pred príchodom Maďarov. Preto možno hovoriť o odvekom práve Slovákov nazývať sa národom a mať všetky z toho vyplývajúce práva politického subjektu v neskoršie utvorenom uhorskom štáte.


Domáhanie sa tohto práva, agitovanie zaň, je domáhanie sa toho, čo starodávnym obyvateľom Uhorska patrí, čo im „len krivda, nespravodlivosť nechce popustiť zo svojich rúk“. Integrita štátu nie je v protiklade s uznaním suverenity jednotlivých národov, tvoriacich obyvateľstvo štátu. Naopak. Neuznanie národov, ich práva na plnohodnotný a slobodný národný rozvoj, ich zaznávanie a utláčanie ohrozuje súdržnosť jednotného zväzku, štátu, vedie k jeho rozpadu. Keď si niekto žiada iba prinavrátiť to, čo mu iní silou alebo lesťou neprávom odňali, nekoná a priori proti celistvosti štátu, ale skôr v záujme jeho súdržnosti, väčšej jednoty: „ ... bez opravdu prevedenej rovnoprávnosti národnej vlasť naša, táto historická pôda konfederácii národných, stáleho základu, jednoty a celosti svojej nemá“.


Povzbudzovanie k obnove spravodlivosti je budenie národa z letargie. My budíme štvormiliónový náš národ slovenský – píše doslova Daxner vo februári 1868 o úsilí slovenskej inteligencie. Definuje pôsobenie štúrovskej a poštúrovskej (dalo by sa povedať – daxnerovskej) generácie ako úsilie svojou podstatou nerozdeliteľné, kontinuitné, v ktorom ide len o rôzne etapy národnobuditeľského, národnoobrodeneckého, národnooslobodzovacieho zápasu Slovákov, počínajúceho v 18. storočí v duchu hesiel Veľkej francúzskej revolúcie – sloboda, rovnosť, bratstvo.


(Pokračovanie nabudúce)


Milan HOLUB




Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.