|
|
Pohľad na ľudí a udalosti bez ilúzií
Slovensko, 2. 4. 2008 (Verejná správa 7/2008)
Román Jozefa Tandlera Predjarie s podtitulom Na prahu moci (Vydavateľstvo Iris, Bratislava 2007) má výrazné dokumentárne črty. Príbeh sa odohráva v druhej polovici 60. rokov 20. storočia a sústreďuje sa na protirečivé pohyby v komunite bratislavských žurnalistov, spisovateľov a predstaviteľov mocenských inštitúcií s prihliadnutím i na predchádzajúce etapy spoločenského vývoja.
Autor organicky spája dve línie zobrazovania udalostí politického odmäku, obrodného procesu, následnej invázie armád Varšavskej zmluvy do Československa a neskôr nastupujúcej normalizácie. Prvá vrstva reflektovania reality priamo odzrkadľuje osudy Gustáva Husáka a Alexandra Dubčeka, ako aj riadiace mechanizmy jednotlivých orgánov ÚV KSČ a ÚV KSS. Nezmenené sú aj mená prezidentov Klementa Gottwalda, Antonína Zápotockého, Antonína Novotného a Ludvíka Svobodu, básnika Laca Novomeského či generálneho tajomníka ÚV KSSZ Leonida Brežneva. V druhej polohe je Vasiľ Biľak premenovaný na Ivana Baloga, časopisy Predvoj a Kultúrny život na periodiká Napred a Kultúra, Vydavateľstvo Pravda na edičný dom Hviezda, Bohuslav Chňoupek na Bohdana Horváta, Vladimír Ferko na Vladislava Miška, Juraj Špitzer na Špindlera, Milan Lajčiak na Lalíka a podobne.
Napriek určitým schémam možno knihu podkladať za sériu hodnotných svedectiev o našich moderných dejinách, ako aj za kolekciu serióznych psychologických a sociologických štúdií skúmajúcich človeka v kritických okamihoch súkromného života a spoločenského diania. Autor nikoho neidealizuje a významnými argumentmi problematizuje klišé, v rámci ktorého sa už dvadsať rokov buduje rýdzo pozitívny obraz Alexandra Dubčeka a číro negatívny obraz Gustáva Husáka. Hlboká analýza zmýšľania a konania ľudí vyúsťuje do viacerých dezilúzií. Jedným zo sklamaní je fakt, že pod povrchom každého ideologického a politického smerovania sa uplatňujú mocenské záujmy jednotlivcov a ich materiálne výhody. Dezilúzie sa týkajú i kariér slovenských spisovateľov a spisovateliek. V diele je plastický portrét mladej autorky s priemerným literárnym talentom, ale s nadpriemernou schopnosťou kliesniť si cestu na umelecké výslnie cez etablovaných literárnych kritikov, riaditeľov vydavateľstiev, šéfredaktorov a iné vplyvné osobnosti.
Politický väzeň z obdobia stalinizmu Gustáv Husák v konečnom dôsledku vyznieva ako postava, ktorá napriek rozličným životným a politickým peripetiám reprezentuje hlbokú hodnotovú kontinuitu úsilia o sociálnu a národnú spravodlivosť. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy sa rozhodne spolu s prezidentom L. Svobodom iniciatívne rokovať so sovietskym lídrom L. Brežnevom s cieľom dosiahnuť prepustenie zatknutých československých predstaviteľov, vrátane A. Dubčeka, a postupne stabilizovať pomery v krajine bez krvavých represálií a politických súdnych tribunálov. Týmto historickým ťahom sa mu podarilo dostať na vedľajšiu koľaj vopred pripravenú tzv. robotnícko-roľnícku vládu – hoci aj za cenu kompromisov a pripustenia kolaborantov k podielu na moci. V záverečnej časti autor telegraficky mapuje osudy kľúčového tandemu dejinných protagonistov (Husáka a Dubčeka) po okupácii Československa v roku 1968, ako aj v čase demokratickej transformácie spoločnosti po roku 1989.
Posolstvo pozoruhodnej knihy spočíva v dôslednej obhajobe hodnôt demokracie, humanizmu a sociálnej spravodlivosti.
Pavol JANÍK
Späť
Pridať komentár.
|