Myšlienkový obsah textu a stavba vety

Slovensko, 30. 5. 2008 (Verejná správa 11/2008)

Obsah informácie, ktorý je uložený v konkrétnom jazykovom prejave, sa spravidla skladá z viacerých obsahovo-myšlienkových čiastok. Na jazykovú realizáciu týchto čiastkových zložiek informácie sa využívajú syntaktické konštrukcie. Zo školskej praxe si možno ešte pamätáme, že na základe istých kritérií rozlišujeme viacero druhov viet. Podľa zložitosti členíme vety na jednoduché a súvetia (jednoduché a zložené), podľa členitosti sú vety jednočlenné a dvojčlenné, podľa modálnosti máme vety oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie a zvolacie.

Ak na ploche vety chceme vyjadriť zložitejší myšlienkový obsah spravidla sa rozhodujeme, či využiť jednoduchú vetu, alebo súvetie. Pre istú syntaktickú konštrukciu sa môžeme rozhodnúť predovšetkým podľa toho, či chceme vzťah medzi čiastkovými zložkami myšlienkového obsahu vyjadriť tesnejšie, alebo voľnejšie. Zároveň v rámci odlišných syntaktických konštrukcií môžeme podľa cieľa a zámeru, ktorý vo svojom prejave sledujeme, zdôrazniť, vyzdvihnúť aj významový vzťah medzi týmito obsahmi. Našťastie syntax na to poskytuje dostatok možností. Len musíme o nich vedieť, aby sme ich mohli v texte obmieňať, a tak odstraňovať aj prípadné riziko výrazovej stereotypnosti.

Predpokladajme, že máme syntakticky vyjadriť nasledujúci dvojčlenný myšlienkový obsah, pri ktorom sú nám známe aj isté mimojazykové súvislosti. V našom okolí žije zakomplexovaný človek, ktorý si neverí, a preto sa mu doteraz neveľmi darilo. Po istom čase bol úspešný a v jeho živote nastala zmena, nadobudol sebavedomie. Na realizáciu tohto myšlienkového obsahu máme viacero možností.

(1) Ivan dosiahol prvý úspech. Nadobudol potrebné sebavedomie.

Vzťah medzi obsahmi prvej a druhej jednoduchej vety je voľný. Vety sú „položené“ vedľa seba, významové vzťahy medzi obsahmi slovies dosiahnuť a nadobudnúť si môžeme iba domýšľať.

(2) Ivan dosiahol prvý úspech a nadobudol potrebné sebavedomie.

Medzi prvým a druhým syntaktickým variantom nie je z naznačeného hľadiska výraznejší rozdiel. Ani v tomto jednoduchom priraďovacom súvetí sa významové vzťahy nepripomínajú, väzba medzi obsahmi slovies sa čiastočne posilňuje zlučovacou spojkou a.

(3) Ivan dosiahol prvý úspech a potom (vtedy) nadobudol potrebné sebavedomie.

Obsahové vzťahy medzi myšlienkovými obsahmi sa v tomto priraďovacom súvetí čiastočne posilnili. Nie je to však „zásluha“ syntaktickej konštrukcie, ale príslovky času (potom, vtedy), ktorá signalizuje časové vzťahy (časovú následnosť): Ivan dosiahol prvý úspech potom, ako dosiahol prvý úspech. Čiastočne sa tu už naznačuje aj príčinná súvislosť.

(4) Ivan dosiahol prvý úspech, a preto nadobudol potrebné sebavedomie.

V tomto prípade ide tiež o jednoduché súvetie priraďovacie, a to dôsledkové. Obsahový vzťah medzi významom slovies dosiahnuť – nadobudnúť je podstatne tesnejší. Súvisí to aj s tým, že v tejto vete sa zdôrazňuje príčinná súvislosť medzi nimi (dôvod – dôsledok), časovú súvislosť si môžeme iba domýšľať.

(5) Pretože Ivan dosiahol prvý úspech, nadobudol potrebné sebavedomie.

V tomto prípade sme dva myšlienkové obsahy realizovali na ploche jednoduchého podraďovacieho súvetia. Vzťahy medzi nimi sú vyjadrené tesne. Vo vedľajšej vete príčinnej (Pretože Ivan dosiahol prvý úspech) sa vyzdvihujú príčinné súvislosti, časová súvislosť nie je formálne vyjadrená.

(6) Keď Ivan dosiahol prvý úspech, nadobudol potrebné sebavedomie.

Opäť ide o podraďovacie súvetie, ale vedľajšia veta (Keď Ivan dosiahol prvý úspech) je príslovková časová. V rámci tejto syntaktickej konštrukcie sme posilnili časovú následnosť medzi myšlienkovými obsahmi, príčinné súvislosti sa navonok nezdôrazňujú.

(7) Dosiahnuc prvý úspech, nadobudol Ivan potrebné sebavedomie.

Táto syntaktická konštrukcia potvrdzuje, že dva myšlienkové obsahy môžeme vyjadriť aj v rámci jednej jednoduchej vety. Časové a príčinné vzťahy sa v tomto vetnom type osobitne nevyzdvihujú, no „cítime“ ich prítomnosť. Na prvom pláne je totiž hierarchizácia obsahov. Pre Ivana bolo dôležité, že konečne nadobudol sebavedomie. Prvý úspech bol síce predpokladom úspechu, no je to iba sprievodný, vedľajší obsah, a preto ho možno vyjadriť vo forme vetného člena.

(8) Po dosiahnutí prvého úspechu nadobudol Ivan potrebné sebavedomie.

Siedmy a ôsmy variant spája to, že ide o jednoduchú vetu a o tzv. kondenzovanú (zomknutú) konštrukciu. Významové vzťahy sú v nich vyjadrené najtesnejšie a zároveň je medzi nimi hierarchizácia, odstupňovanie podľa dôležitosti. V ôsmom variante sa navyše akcentuje časová súvislosť medzi dejmi vyjadrenými slovesami.

Ako sme mohli sledovať, na vyjadrenie toho istého myšlienkového obsahu nám syntax poskytuje viacero možností. Obsah realizovaný na ploche odlišných syntaktických konštrukcií je identický, mení sa iba jeho formálne vyjadrenie. Pravdaže, nemožno hovoriť o absolútnej obsahovej identite, rozdiel medzi jednotlivými syntaktickými konštrukciami je v tom, že navyše umožňujú niektoré vzťahy medzi čiastkovými zložkami informácie formálne zdôrazniť. A práve tu sa dostáva do hry zámer autora. On sa rozhoduje, ktorú vzťahovú zložku medzi obsahovými zložkami informácie mieni vyzdvihnúť, pravdaže, aj vzhľadom na žáner a štýl.

Aj (práve) v možnostiach varírovať, obmieňať syntaktické konštrukcie je ukryté čaro tvorby textu. I jeho kultúrnosti a kultivovanosti.

Ján FINDRA

Späť