Skutočnosť a mýty o tajných službách

Slovensko, 15. 7. 2008 (Verejná správa 14/2008)

Americký veľkofilm s pôvodným názvom The Good Shepherd (čo doslova znamená Dobrý pastier a v angličtine sa používa v štandardnom význame Ježiš Kristus) sa na Slovensku distribuuje s českým dabingom pod názvom Kauza CIA. V tomto filme nie je nič náhodné. Veď zobrazuje príbeh jedného zo zakladateľov spravodajskej služby USA a pochádza z tvorivej dielne najrenomovanejších osobností súčasnej svetovej kinematografie. Film je predovšetkým psychologickým portrétom introvertného hrdinu s paranoidnými sklonmi a kriticko-realistickým pohľadom do stiesňujúcej atmosféry dôsledne uzavretého jadra americkej spoločnosti. Príbeh nie je prezentovaný lineárne (chronologicky), ale asociatívne – ako logické spájanie sa myšlienok a spomienok hlavného hrdinu. Ak vezmeme do úvahy aj nezvyčajnú dĺžku filmu (takmer 3 hodiny), je to naozaj dielo, ktoré kladie na diváka značné nároky. Rozhodne sa v ničom neponáša na tuctový akčný príbeh typický pre priemyselnú produkciu zaoceánskych filmových ateliérov. Jeho projekt sa pripravoval neuveriteľných desať rokov.

Treba poznamenať, že väčšina slovenských a českých recenzií filmu opakuje pravopisnú chybu v anglickom názve Ústrednej spravodajskej agentúry USA (správna podoba je Central Intelligence Agency so známou skratkou CIA) a rovnako mechanicky reprodukujú skresľujúci medializovaný údaj o vzniku CIA, ktorý predsúvajú do obdobia Druhej svetovej vojny. V skutočnosti CIA založili v roku 1947 a jej predchodcami boli Úrad strategických služieb (Office of Strategic Services – OSS), ktorý pôsobil v rokoch 1942 – 1945, a Ústredná spravodajská skupina (Central Intelligence Group – CIG) s funkčným obdobím v rokoch 1946 – 1947.

Životným predobrazom hlavnej postavy filmu bol dlhoročný šéf sekcie vnútornej bezpečnostnej kontroly CIA James Jesus Angleton (z jeho mena vychádza pôvodný, anglický názov filmu). Tento čudácky génius, milovník poézie a pestovateľ orchideí, opustil službu s povesťou človeka postihnutého paranojou, lebo bol presvedčený, že agentúra je výrazne infiltrovaná spravodajskými orgánmi protivníka. S odstupom desaťročí však už vieme, že východným, ale aj spojeneckým (napríklad izraelským) rozviedkam sa naozaj podarilo neraz preniknúť na najcitlivejšie miesta americkej tajnej služby. Stačí spomenúť šéfa oddelenia protisovietskej kontrarozviedky CIA Aldricha Hazena Amesa, ktorý bol desať rokov agentom sovietskeho Výboru štátnej bezpečnosti (Komitet gosudarstvennoj bezopasnosti – KGB) a následne ruskej Služby vonkajšej rozviedky (Služba vnejšej razvedki – SVR). Pritom zverejnené sú vždy len prípady agentov, ktorých špionážna kariéra sa skončila neúspechom, teda ich odhalením. Osudy úspešných (neodhalených) aktérov špionáže bude verejnosť poznať najskôr o 70 až 100 rokov – ak to naďalej nebudú vylučovať geostrategické záujmy oficiálnej interpretácie dejín a medzinárodných vzťahov.

Ťažiskovú rolu Edwarda Wilsona s mimoriadnym zmyslom pre psychologickú drobnokresbu sugestívne stelesnil Matt Damon, ktorý opäť potvrdil svoje nevšedné herecké dispozície. Údel jeho manželky v zložitých súkromných a celospoločenských koreláciách suverénne rozohrala Angelina Jolie. V úlohe generála Billa Sullivana (čiže skutočného zakladateľa OSS) exceluje Robert De Niro, ktorý film aj režíroval. V ďalších úlohách vyniká hviezdne obsadenie - Joe Pesci, Alec Baldwin, Billy Crudup, Lee Pace, Timothy Hutton či Henry Gummer.

Hlavný hrdina Edward Wilson sa ako dieťa stáva jediným svedkom samovraždy svojho otca a toto strašné tajomstvo v sebe skrýva, až kým ho neprezradí počas univerzitných štúdií na Yale pri prijímaní do tajnej spoločnosti slobodomurárskeho typu The Order of Skull and Bones (Rádu lebky a kostí), ktorý je známy aj ako The Brotherhood of Death (Bratstvo smrti) a jeho členom sa vraví Bonesmen (Kostlivci). Hoci prijímací rituál je spojený s veľmi ponižujúcimi praktikami, organizácia združuje predstaviteľov absolútnej americkej politickej, spoločenskej a ekonomickej špičky.

Keď mimoriadne úspešný a ctižiadostivý študent Edward následne udá svojho obľúbeného profesora literatúry pre jeho sympatie k Nemecku v období nacizmu, dostáva sa do pozornosti vznikajúcej rozviedky USA, ktorá sa formuje najmä z členov Skull and Bones. V siločiarach Druhej svetovej vojny a neskôr v podmienkach Studenej vojny Edward vedie zložitý život, pretože – ako všetci spravodajskí dôstojníci – každého chorobne podozrieva a o svojej práci nesmie nič prezradiť ani svojim najbližším príbuzným, vrátane vlastnej manželky.

Neobyčajne koncipované dielo očami jedného z najzasvätenejších zakladateľov a vrcholných reprezentantov americkej spravodajskej služby zobrazuje desaťročia jej tragických omylov a prešľapov, vrátane neúspešného pokusu o inváziu na Kubu v roku 1961. Na rozdiel od bežných špionážnych filmov, plných akčných scén, otvoreného násilia a nezraniteľných supermanov, táto umelecky hodnotná snímka s adekvátnou hudbou okrem iného pôsobivo sprítomňuje dusné ovzdušie všeobecnej nedôvery v americkej spoločnosti. Na záver azda už len odcitujme úvodné motto filmu: „Edward Wilson uveril v Ameriku a v záujme jej ochrany musel obetovať všetko, čo miloval.“

Pavol JANÍK

Späť