O jazyku a o úrovni jazykovej praxe

Slovensko, 21. 7. 2008 (Verejná správa 15-16/2008)

Z času na čas sa na Slovensku objavujú varovné hlasy, ktoré upozorňujú na havarijný stav jazykovej praxe. Podľa nich sa vážne jazykové nedostatky vyskytujú nielen v nepripravených ústnych jazykových prejavoch, kde by ich do istej miery bolo možné tolerovať, pretože hovoriaci nemá čas na presnejšiu formuláciu myšlienok a na ich jazykovú realizáciu. Horšie však je, že aj pripravené verejné ústne a písomné prejavy často svedčia o myšlienkovej povrchnosti a jazykovej nedbanlivosti.

Niektorí autori idú vo svojich názoroch a verejných vyhláseniach ešte ďalej. Zrejme na základe tvrdení, že jazyková prax je v havarijnom stave, vyslovujú obavy aj o budúcnosť jazyka. Podľa ich presvedčenia je náš slovenský jazyk ohrozený, a preto volajú aj po jeho zákonnej ochrane.

Nechcem tvrdiť, že s úrovňou jazykovej praxe môžeme byť spokojní. Napokon, keby nebolo čo naprávať, v našej rubrike by sme sa neupozorňovali na niektoré problémy, ktoré súvisia s výstavbou kultúrneho a kultivovaného jazykového prejavu. V doterajších príspevkoch som však skôr pripomínal, že slovenský jazyk je na svoje úlohy dobre pripravený, len my, používatelia jazyka, sa k nemu občas správame macošsky. Napriek tomu som nikdy netvrdil, že jazykové vyjadrovanie (jazyková prax) je v havarijnom stave. Nedomnievam sa totiž, že vo všeobecnosti platí, že ústne a písomné jazykové prejavy sú ako celok obsahovo-tematicky chaoticky vybudované a jazykovo-kompozične ledabolo stvárnené. A najmä by som sa nikdy neodvážil tvrdiť, že slovenčina ako osobitný jazyk v spoločenstve ostatných európskych jazykov je v ohrození. Aj v našej rubrike som pred časom napísal, že slovenský jazyk si aj po vstupe do Európskej únie zachová svoje dominantné postavenie ako základný komunikačný prostriedok Slovákov. To však neznamená, že teraz i v budúcnosti nebude musieť náš jazyk rátať s istými rizikami. Som však presvedčený, že tak ako po stáročia v oveľa náročnejších podmienkach si jazyk Slovákov na svojej osudovej ceste poradil so všetkými nástrahami, takisto si teraz i v budúcnosti dokáže uchovať svoju individuálnu tvár, svoju systémovo-štruktúrnu podstatu, ktorá je a bude zárukou jeho jedinečných výrazovo-vyjadrovacích potencií. Pravdaže, aj od nás to bude vyžadovať väčšiu aktivitu vo vzťahu k jazyku, viac úcty k nemu ako ku kultúrno-historickej hodnote a základnému znaku národa a viac zodpovednosti pri jeho používaní v medziľudskej komunikácii.

Tento svoj zhovievavejší postoj pri pohľade na situáciu v jazykovej praxi opodstatňujem viacerými dôvodmi. Za rozhodujúci považujem napätie medzi počtom prvkov a ich frekvenciou. Už pred niekoľkými rokmi som v odbornej diskusii o (vraj) havarijnom stave jazykovej praxe pripomenul, že občas uveríme akejsi štatistickej fatamorgáne (klamnej predstave). Preceníme celkovú frekvenciu nevhodného (aj nespisovného) prvku vo všeobecnosti, ako aj pokiaľ ide o jeho využitie v konkrétnom jazykovom prejave v konkrétnej komunikačnej situácii. V tomto prípade ide vlastne o napätie medzi celkovou úrovňou textu a použitím jednotlivého prvku. Vlastne na základe výskytu jedného nevhodného výrazového prostriedku hodnotíme jazykovo-kompozičnú úroveň konkrétneho jazykového prejavu ako celku.

Spriezračnime si túto situáciu konkrétne.

Veľmi často sa v ústnych i písomných jazykových prejavoch opakovane vyskytujú tzv. návratné chyby. Na základe nich sa potom negatívne posudzuje celková úroveň prejavu. Ide o slová a slovné spojenia typu zahájiť (rokovanie), prevádzať (prácu), Miss Universe SR pre rok 2008, varianta atď. Tu práve dochádza k spomínanému napätiu medzi rozsahom textu a frekvenciou prvku. Je iste paradoxné, že ak sa takýto prvok vyskytne v inak dobre vybudovanom texte, jeho negatívny účinok je veľmi silný. V hre je tzv. princíp kontrastu. Tak ako sa na bielej stene kontrastne vyníma čierna škvrna, na pozadí jazykovo-kompozične kvalitného textu sa takto pociťuje funkčne neprimeraný výrazový prostriedok.

K takejto situácii došlo napríklad počas priameho prenosu Miss Universe SR 2008. Dramaturgia večere bola primeraná, jazyková úroveň moderátorskej dvojice bola na solídnej úrovni. Celkový dobrý dojem pokazila riaditeľka súťaže pri vyhlasovaní víťaziek. Vytrvalo (koľký rok už?) oznamovala prítomným a televíznym divákom, ktoré zo súťažiacich dievčat sa stalo prvou a druhou vicemiss a ktoré získalo titul Miss Universe SR pre rok 2008.

Iný príklad. V denníku SME sa vecne a jazykovo kvalitný úvod k rozhovoru s architektom Jánom Kaplickým začína vetou: Koncom februára svetoznámy architekt českého pôvodu Ján Kaplický priviezol do Prahy novú variantu návrhu Národnej knižnice. Tento nevhodný „detail“ negatívne ovplyvnil nielen vnímanie celého textu, ale i hodnotenie autora.

A tak je oprávnená požiadavka, že ak hovoriaci má so svojím jazykovým prejavom vystúpiť verejne a ak vo svojej jazykovej kompetencii nemá ukotvené povedomie o nevhodnosti istého výrazového prostriedku, mal by si vopred dobre pripraviť nielen obsah, ale i jazykové stvárnenie svojho prejavu. Aj vzhľadom na spomínané návratné chyby. Táto požiadavka je ešte nástojčivejšia pri tvorbe písomného jazykového prejavu. Pred jeho publikovaním by si autor mal nájsť čas na dôkladnú korektúru rukopisu.

Alebo je táto požiadavka taká náročná?

Ján FINDRA

Späť