Projekty, čo nás vedú k budúcnosti

Slovensko, 21. 7. 2008 (Verejná správa 15-16/2008)

Vládny kabinet si zaumienil postaviť sto kilometrov diaľnic. Premiér Robert Fico pri kontrole dvojročného plnenia programového vyhlásenia vyslovil predpoklad, že štandardným spôsobom, teda financovaním zo štátneho rozpočtu alebo z iných verejných zdrojov, dokončíme okolo 130 až 135 kilometrov diaľnic a rýchlostných komunikácií. Až na tunelové úseky diaľničné spojenie Bratislavy s Košicami musí byť podľa premiérových slov hotové v roku 2010.

Kým na severnom ťahu pokračujú stavebné práce na jednotlivých diaľničných úsekoch vcelku plynulo, na juhu Slovenska pokračuje petícia za výstavbu rýchlostnej komunikácie R 7. Národná diaľničná spoločnosť plánuje začať jej výstavbu až po roku 2013. Starostovia obcí v regióne by chceli dosiahnuť, aby sa začalo stavať o dva či tri roky skôr – a tiež ako priorita vlády. Vedenie rezortu dopravy namieta, že výstavba severnej diaľnice má prednosť nie pre urýchlenie spojenia medzi Bratislavou a Košicami, ale pre podporu hospodárskeho rastu celého Slovenska. Výstavbu rýchlostnej komunikácie R7 nemožno urýchliť, pretože na ňu zatiaľ nie sú vyčlenené financie. Nový program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest sa bude pripravovať v roku 2010, takže do skoršej realizácie, ako pred uvedený rok, túto cestu nie je možné zaradiť.

Hlavnému mestu sa uľavilo

Bratislava si trochu vydýchla. Stavbu roka 2008, diaľničný úsek D2 Lamačská cesta - Staré grunty, ktorého súčasťou je aj tunel Sitina, oceňujú v prvom rade vodiči ako významný spojovník s Českom, Maďarskom a Rakúskom. Bratislava teraz intenzívne čaká na nultý obchvat D4, ktorý po novom moste cez Dunaj neďaleko rafinérie Slovnaft povedie ďalej cez Ivanku pri Dunaji, tunelom prekoná Karpaty a v okolí Stupavy sa napojí na diaľnicu D2. Plánované stavebné práce na križovatke diaľnice D2 Stupava - juh by podľa predpokladov diaľničnej spoločnosti mali prevýšiť 1,5 miliardy korún. Vajnory, ktoré sužuje tranzitná doprava, sa ešte v roku 1999 zaviazali, že pripravia výstavbu diaľničných úsekov D2 a D61 v ich katastri. Tamojší poslanci schválili výkup pozemkov na obchvat. Od životaschopnosti tohto projektu sa následne odvinie i postup na spomínanej rýchlostnej komunikácii R7.

Ani samotná D1 ešte nemá definitívu. Bratislavský Prístavný most už dávno kapacitne nepostačuje, a keď sa motoristovi po nekonečných minútach v kolónach podarí bez kolízie prejsť aj problematickým úsekom pri Triblavine, minimálne do Trnavy ešte musí čeliť mnohým nástrahám a neočakávaným situáciám. Vybudovanie tretieho pruhu na mimoriadne exponovanom úseku Bratislava - Trnava sa ukazuje ako nevyhnutnosť. V Národnej diaľničnej spoločnosti si uvedomujú, že prestavba nebude jednoduchá ani lacná. Bude treba zrušiť stredový deliaci pás a osadiť betónové zvodidlá, pod ktorými povedú celý inteligentný dopravný systém diaľnice, aby mohli kolóny riadiť. Keďže ide o hlavnú tepnu štátu a neexistuje nijaký iný koridor, ktorý by ju zatiaľ vedel nahradiť, prestavba prinesie veľké dopravné obmedzenia.

Z Trnavy smerom na Žilinu čaká na motoristov ešte „lievik“ v Považskej Bystrici. Splnomocnenec vlády pre výstavbu diaľnic Igor Choma sľubuje, že prvé autá tadiaľ už po diaľnici prejdú v októbri 2010. Stavba si vyžiada predbežne 11 miliárd korún. Jej súčasťou bude aj štvormetrová protihluková bariéra a v stovkách domov v blízkosti diaľnice vymenia okná. Splnomocnenec, ale aj vedenie mesta o trase ponad mesto otvorene hovoria, že to nie je ideálne, ale kompromisné riešenie. Najkritickejší bude rok 2009, kedy sa bude stavať v samom centre mesta. Nebyť tohto viacročného zádrhu, mohli motoristi dávať nohu s plynu prakticky až pred vstupom do Žiliny. Začiatkom júna tam na diaľnici D3 otvorili poslednú 1,5 kilometrovú časť sedemkilometrového úseku Hričovské Podhradie - Strážov. Tento úsek stál šesť miliárd korún. Na trase Bratislava - Žilina už zostáva dokončiť len kritický úsek cez Považskú Bystricu a úsek Vrtižer - Sverepec.

Celé leto bude pokračovať aj rekonštrukcia cesty prvej triedy za Žilinou v smere do Martina, pod hradom Strečno. Denne tadiaľ prejde 25 až 30 tisíc áut. Cesta je minimálne trojnásobne preťažená. Slovenská správa ciest v Žiline ju chce za plnej premávky rozšíriť na štvorprúdovú. Cestári toto riešenie ponúkajú ako alternatívu, pokiaľ nebude dokončený tunel Višňové - Dubná skala a obchvat Žiliny. Generálny riaditeľ žilinského Výskumného ústavu dopravy Ing. Ľubomír Palčák varuje, že by to mohlo situáciu ešte viac skomplikovať. Odborníci sa zhodujú v podstatnom: dopravnej situácii v Žiline pomôže len výstavba spomínaného diaľničného tunela, ktorý definitívne odkloní tranzitnú dopravu z centra. S výstavbou mali začať ešte tento rok, na mieste sa však nič nedeje. O jeho ďalšom osude kompetentní stále mlčia. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti tunel a obchvat by mali dokončiť za štyri roky. Existuje vládny termín marec 2009, kedy by mala byť podpísaná koncesná zmluva. Koncesionár by mal okamžite začať výstavbu všetkých štyroch úsekov od Hričovského Podhradia po Dubnú skalu vrátane tunela. Potom by bolo možné rozšíriť starú cestu o dva jazdné pruhy.

Východniarske otázniky

Diaľničný úsek medzi Mengusovcami a Jánovcami nebude dokončený podľa pôvodného plánu v júli a auguste tohto roku. Na spojazdnenie týchto osemnástich kilometrov si budú musieť vodiči počkať do októbra 2008. Príčinou meškania sú podľa splnomocnenca vlády problémy so stavebným povolením pre križovatku Matejovce v smere na Kežmarok. Na kontrolnom dni v júni kompetentní zdôrazňovali, že nový termín musia stavbári dodržať. Tretí úsek od Mengusoviec, vrátane tunela Bôrik, má byť hotový na jar budúceho roka. Na Spiš sa potom vodiči dostanú po diaľnici s plným profilom.

Popri nových úsekoch pribúdajú i otázniky, či vláda svoje predsavzatie splní. Opozícia poukazuje na to, že súčasný kabinet len doťahuje tie úseky, ktoré sú už rozrobené. Terajšie vedenie ministerstva dopravy tieto tvrdenia odmieta. Kým v roku 2004 jeho vedenie obstaralo 15 kilometrov rýchlostných ciest za tri miliardy korún, v roku 2008 – teda v porovnateľnom časovom horizonte z hľadiska pôsobenia ministra – plánuje rezort dopravy obstarať 181,5 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest v celkovej hodnote stavebných nákladov 118 miliárd korún. Z toho má byť 152 kilometrov diaľníc formou PPP projektov v hodnote 105 miliárd.

Schválený Program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 – 2010 nezakrýva, že najmä s tunelmi to pôjde pomalšie. Premiér sa netají tým, že urýchlená výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií nejde tak, ako očakával. Jeho výhrady sa dotýkajú tempa samotnej prípravy stavby ciest za súkromné peniaze, ktoré majú do konca roka 2010 vyplniť chýbajúce úseky diaľničnej siete medzi Bratislavou a Košicami. Chýbajúce úseky na diaľnici D1 by mali byť podľa premiéra dokončené v roku 2010, ale – bez tunelových častí. Kompletné zrejme nebudú. Predseda vlády je ochotný ministrovi dopravy v roku 2010 tolerovať len dva nedostavané diaľničné tunely: pri Levoči a tunel Dubná skala pri Žiline.

V rámci projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) by sa malo do roku 2013 postaviť na Slovensku vyše 150 kilometrov ciest za 100 miliárd korún. V tomto období sa má začať stavať 19 nových úsekov diaľnic a rýchlostných komunikácií, z toho 13 stavieb v rámci PPP projektov.

Stavba histórie

Na hlavnom diaľničnom ťahu z Bratislavy do Košíc ide o päť PPP úsekov s celkovou dĺžkou bezmála 75 kilometrov. Predpokladaná hodnota stavebných prác dosahuje podľa rezortu dopravy vyše päťdesiat miliárd korún. Prípravné práce však meškajú na piatich pozemných úsekoch diaľnice D1 medzi Žilinou a Ružomberkom i medzi Popradom a Prešovom.

Bývalý minister dopravy tvrdí, že technologicky sa takýto zámer nedá uskutočniť. Opiera sa o analýzy, ktoré tvrdia, že prvá súkromná diaľnica sa v predpokladanom termíne nepostaví. Pripustil to už aj terajší šéf rezortu. Vyše sto mostov a niekoľko tunelov sa totiž za dva roky nedá zhotoviť. Podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti je pri stavbách 1. balíka PPP predpokladaným termínom zabezpečenia stavebného povolenia august 2008, pri 2. balíku je to september 2008. Koncesná zmluva na tretí balík by sa mala podpísať začiatkom februára, prípadne marca 2009.

Celková hodnota PPP projektov v porovnaní so stavebnými nákladmi je dva až trikrát vyššia, lebo jej súčasťou je i údržba, opravy a úverové financovanie počas tridsiatich rokov. Ide o najväčšiu diaľničnú zákazku v dejinách Slovenska, ktorá zahŕňa všetky chýbajúce diaľničné úseky D1 s výnimkou diaľničných obchvatov Prešova a Žiliny.

V druhom tendri budú firmy súťažiť o úseky rýchlostnej cesty R1 medzi Trnavou a Banskou Bystricou a v tom poslednom o južný diaľničný obchvat Žiliny, ktorý sa končí až pri Martine. Cenu prvého balíka súkromných diaľnic dvíhajú hore aj spomínané riziká vyplývajúce z tunelov a mostov. Svedčia o tom prvé predbežné debaty ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho s dvoma konzorciami (francúzsko-švédske konzorcium Vinei Concessions a Skanska a šesťčlenné medzinárodné združenie pozostávajúce zo slovenských firiem Doprastav, Váhostav a francúzskych firiem Bouyges Travaux Publics a Colas), ktoré sa o túto najväčšiu štátnu zákazku uchádzajú. Zdôrazňujú najmä geologické riziká. Aj preto sa zmluva s víťazom tendra nepodpíše v tomto roku, ako sa pôvodne rátalo, ale najskôr v januári 2009. Opatrnosť je však namieste. Snahou je znížiť riziko, a tým aj príplatky, ktoré si chcú uchádzači započítať potom do konečnej ceny.

Generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravy v Žiline Ľubomír Palčák tvrdí, že zámer vlády vystavať diaľnice v čo najkratšom termíne je veľmi dôležitý a prijateľný aj za cenu rizík pri PPP projektoch. „Na základe štúdie porovnania rýchlejšej a pomalšej výstavby diaľnic, sú veľmi priaznivé efekty z hotových diaľnic v krátkom čase,“ zdôraznil. Na druhej strane ale pripomína, že tempo realizácie PPP projektov by malo byť rýchlejšie ako doteraz. Zastáva tiež názor, že dostavbu treba dotiahnuť do konca, inak je celá snaha zbytočná. Nemenej aktuálnou otázkou zostáva, či sa rezort dopravy zmestí do svojho minuloročného odhadu stavebných nákladov, ktoré by vraj nemali v prípade prvého balíka presiahnuť 50 miliárd korún.

Tibor BUCHA

Späť