Za povodne môže aj pôda a stav lesov

Košice, 12. 6. 2006 (TASR)

Pravidelný výskyt záplav na východnom Slovensku je daný predovšetkým celkovým vodným režimom krajiny, ktorému dominuje veľmi nízka absorbčná schopnosť ťažkých ílovitých pôd flyšového pásma.Hovorí sa o tom v stanovisku Národného lesníckeho centra (NLC) vo Zvolene k príčinám pravidelných povodní v tejto časti krajiny a tiež v súvislosti s poukazovaním na nepriaznivý stav lesov na východnom Slovensku ako hlavnej príčiny vzniku povodňových situácií.

Takéto pôdy sú podľa NLC schopné prijať spravidla iba 1-2 mm vody za hodinu, čo za 24 hodín predstavuje 24 -48 mm (na m2). Pri dažďových zrážkach, ktorých denný úhrn je okolo 100 mm, sa tak do potokov a riek dostane z každého metra štvorcového pôdy až 50 litrov vody.

Podľa analýzy NLC výskyt lužných lesov, ktoré už pred dvoma tisícročiami pokrývali značnú časť Východoslovenskej nížiny a tiež povodia Hornádu, Torysy, Ondavy, Latorice a Bodrogu signalizuje v krajine výskyt periodických záplav, spojených s viac-menej pravidelnými povodňovými situáciami v týchto oblastiach. "Záplavy sa tu vyskytovali bez ohľadu na neporušený stav lesov," píše sa v stanovisku.

Lesy síce zohrávajú svoju úlohu vo vodnom režime krajiny, aj pri extrémnych povodňových situáciách, ich úlohu však nemôžeme preceňovať, ani podceňovať. Ako príklad uvádza NLC aktuálnu situáciu vo Vysokých Tatrách, kde v priebehu 24 hodín spadlo viac ako 100 mm zrážok a napriek neexistencii lesa (dôsledok kalamity z novembra 2004), nedošlo na tomto území k vzniku žiadnej povodňovej situácie. Bolo to práve v dôsledku oveľa lepších pôdnych pomerov v tejto oblasti, kde hrubozrnné pôdy sú schopné absorbovať až 50 mm zrážok za hodinu.

"Predchádzajúci výskyt zrážok v priebehu mesiaca máj znamenal naplnenie zadržiavacej kapacity lesov v povodiach východného Slovenska, a preto les už nebol schopný absorbovať ďalšiu zrážkovú vodu, pričom sa táto veľmi rýchlo dostávala priamo do povrchových tokov," uvádza sa na záver v stanovisku NLC.

Späť