Vniesť jasno do peňazí a právomoci

Slovensko, 27. 10. 2008 (Verejná správa 22/2008)

Návrh novely zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a zákona o priestupkoch opäť otvára problematiku záchytných izieb. Najpodstatnejšou zmenou je presun kompetencií z ministerstva zdravotníctva do originálnych pôsobností miest a obcí. Či bude prínosom, na to hľadá odpoveď Mgr. Bruno Konečný, špecialista Združenia miest a obcí Slovenska.

Najprv si treba vyjasniť, či má byť umiestňovanie v záchytných izbách upravené rovnako na území celého štátu, alebo táto problematika má mať v rámci jednotlivých krajov, regiónov, miest a obcí svoje odlišnosti, špecifiká. A ďalej: treba zriadiť záchytky len v niektorých mestách alebo obciach, alebo majú byť dostupné všade v určitom okruhu? Až v tom bude jasno, možno určiť nositeľa kompetencie. 

Ak sa pri výkone týchto kompetencií majú zohľadňovať lokálne, miestne odlišnosti, podmienky a záujmy, potom treba záchytky zveriť takým orgánom verejnej správy, ktoré poznajú lokálne špecifiká a dokážu ich zohľadniť aj vo svojej normotvorbe. Inak povedané, ak sa problémy s opilcami, ktorí vzbudzujú verejné pohoršenie, ohrozujú seba, svoju rodinu alebo iné osoby, verejný poriadok alebo majetok, vyskytujú len lokálne, potom je namieste zveriť riešenie problému miestnej samospráve.

Štát spoločne so samosprávou

Jednotná, zhora stanovená celoštátna sieť by znamenala, že takáto kompetencia nepatrí do pôsobnosti miestnych orgánov. Skúsenosti z minulosti nepodporujú jednoznačne túto voľbu. Napriek tomu chyby opakovať nemusíme. To, že nositeľom kompetencií je štát, nemusí automaticky znamenať, že ich výkon musí zabezpečovať štátnymi orgánmi. Môže ich zveriť územnej alebo miestnej samospráve. V niektorých prípadoch je vhodné a žiaduce i to, aby boli určené podmienky, za ktorých by takéto kompetencie mohol vykonávať za štát aj niekto iný. Z pohľadu Združenia miest a obcí Slovenska je preto prioritné, aby sa štát nezbavoval zodpovednosti a pôsobnosti, a aby sa prípadný presun uskutočnil ako prenesený výkon štátnej správy.

Platná právna úprava umožňuje zriaďovať záchytné izby Ministerstvu zdravotníctva SR po dohode s obcami. Navrhovaná novela presúva túto kompetenciu výlučne obciam, ale nerieši otázky financovania a nevyhnutných právomocí. Ministerstvo pristúpilo k riešeniu problematiky s filozofiou „opitý človek nie je chorý človek“. S tým možno súhlasiť len do istej miery. Z riešenia totiž nemožno úplne vylúčiť dohľad kvalifikovaného poskytovateľa zdravotných služieb. Návrh zákona obmedzuje túto súčinnosť len na posúdenie a rozhodnutie lekára o tom, či príslušnú osobu treba alebo netreba umiestniť do záchytnej izby. Namieste je otázka, či bude lekár vôbec ochotný vyhlásiť, že opilcovi nehrozí nebezpečenstvo, ak bude vedieť, že ten bude v záchytke bez lekárskeho dohľadu. Zodpovednosť ponesie predovšetkým lekár. Ak bude mať podnapitá osoba príznaky otravy alkoholom, ak bude podozrenie, že je aj pod vplyvom iných návykových látok, alebo je zranená, prípadne trpí inou poruchou zdravia, ktorá si vyžaduje odborné lekárske ošetrenie, na základe odporúčania lekára ju umiestnia na príslušné nemocničné oddelenie.

Prinútenie nemožno vylúčiť

Najmä pri agresívnych osobách sprevádzajú vozidlo rýchlej zdravotnej pomoci aj policajti. Ak lekár rozhodne o umiestnení v záchytke, opilec sa nemôže vzpierať. Prepravu do záchytky zabezpečí jej prevádzkovateľ. Problém môže nastať, keď sa nedobrovoľný klient rozhodne klásť odpor. Ako si s ním poradí zamestnanec, ktorý nemá žiadne oprávnenia?

Zákon síce vymedzuje skutkovú podstatu priestupku, ktorého sa občan dopustí, ak sa nepodrobí opatreniam postihujúcim nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Išlo najmä o povinnosť podrobiť sa protialkoholickej liečbe a zúčastniť sa na prevencii. Protialkoholická záchytná stanica však nepatrila k týmto nástrojom. Okrem toho nadmerné požívanie alkoholu nie je dôvodom zatvárať niekoho na záchytku. Tu treba mať jasno.

Bolo by žiaduce konkretizovať opatrenia postihujúce nadmerné požívanie alkoholických nápojov v spojení s aktívnym odporom proti umiestneniu v protialkoholickej záchytnej izbe. Takáto konkretizácia – posilnená hrozbou pokuty – by mohla pomôcť pacifikovať aj agresívnejších opilcov. Pri nemajetných osobách však bude aj takáto sankcia zbytočná.

Peniaze sú nepochybne jedným z dôvodov, prečo záchytky tíško zanikli. Zabezpečiť v zásade nepretržitú prevádzku, minimálne s jedným pracovníkom, kvôli bezpečnosti aj s jedným zdravotníckym pracovníkom, priestormi, autom a ďalším zamestnancom, ktorý sa bude starať o prepravu, si bude vyžadovať minimálne deviatich zamestnancov. To sú nemalé finančné náklady.

Stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska, s ktorým sa iste stotožní väčšina miest a obcí, je, že treba zriaďovať protialkoholické záchytné izby a garantovať ich dostupnosť na celom území štátu.. Z toho vyplýva aj priama zodpovednosť štátu. Tam, kde má miestna samospráva enormný záujem a prostriedky na zriadenie záchytnej izby aj mimo minimálnej siete, treba na to vytvoriť právny rámec. Ak však mesto alebo obec nemajú prostriedky na jej zriadenie, mal by byť - s uplatnením princípu subsidiarity - garantom štát.

Bruno KONEČNÝ

Späť